BRATISLAVA. Poslanci Národnej rady vo štvrtok schválili lex atentát, teda balík niektorých opatrení na zlepšenie bezpečnostnej situácie v SR. Za zákon zahlasovalo 79 poslancov, proti bolo 63.
Parlament o zákone rokoval v skrátenom legislatívnom konaní. Právna úprava zavádza nové dôvody na zákaz zhromaždenia.
Doživotná renta aj nehnuteľnosť
Najvyšší ústavní činitelia budú mať na základe stanovených podmienok nárok na doživotnú rentu a právo na nehnuteľnosť.
Zhromaždenie sa po novom zakáže, ak sa má konať v blízkosti obydlia osoby, ktorej zamestnanie, povolanie alebo funkcia priamo súvisia s účelom zhromaždenia a zvolávateľ nesúhlasil so zmenou miesta.
Zakázané bude aj zhromaždenie v oblasti určenej prevažne na bývanie a nejde o námestie, park, trhovisko alebo iné obdobné miesto a mohlo zasiahnuť do práva na súkromie alebo k zásahu do pokojného užívania obydlia väčšieho počtu osôb.
Zakázané bude zhromaždenie, pri ktorom môže dôjsť k stretu s účastníkmi skôr oznámeného zhromaždenia, v dôsledku čoho sa nebude dať zabezpečiť riadny a pokojný priebeh týchto zhromaždení. Policajný zbor bude povinný informovať obec o konkrétnych dôvodoch na zákaz zhromaždenia.
Prezident, predseda Národnej rad a premiér budú mať priznané právo na "primerane vybavenú nehnuteľnosť". Podmienka vzniku práva na tzv. doživotnú rentu bude naviazaná na trvanie funkčného obdobia prezidenta.
Šéf parlamentu a predseda vlády, ktorí budú vo funkcii po dobu dvakrát dlhšiu, ako je funkčné obdobie prezidenta, budú mať právo na doživotný plat.
Ubytovanie pre troch najvyšších ústavných činiteľov má zabezpečovať rezort vnútra. Pri zabezpečovaní ubytovania sa bude klásť veľký dôraz aj na ochrannú funkciu ubytovania.
Do 12. septembra sa má pripraviť zoznam konkrétnych nehnuteľností vhodných na ubytovanie ústavných činiteľov, ktoré budú vyhovovať z hľadiska bezpečnosti.

"Ak ministerstvo vnútra vyhodnotí, že z ubytovaní, ktoré prichádzajú do úvahy, nejaké konkrétne vyhovuje bezpečnostným požiadavkám, bude ústavný činiteľ z dôvodu ochrany povinný takéto ubytovanie využívať," píše sa v schválenom materiáli.
Právo na doživotný plat by sa malo realizovať s dvomi výnimkami. Prvou je prípad, ak osoba začne vykonávať inú ústavnú funkciu. Vtedy sa súbeh rieši pozastavením vyplácania doživotného platu počas tohto výkonu.
Druhým prípadom je odsúdenie za úmyselný trestný čin, ktoré z dôvodu závažnosti konania znamená zánik práva na doživotný plat, vysvetlilo.
Nárok na ochranu
Ochrana sa má poskytovať aj všetkým predsedom politických strán a hnutí, ktoré v ostatných voľbách získali zastúpenie v NR SR, pokiaľ sú poslancami a pokiaľ sa im neposkytuje ochrana z dôvodu výkonu inej funkcie ústavného činiteľa. Ochranu bude mať aj generálny prokurátor a predseda Ústavného súdu SR.

Minister vnútra má do 12. septembra zanalyzovať súčasné postupy pri ochrane ústavných činiteľov a určených objektov. Má takisto pripraviť návrhy opatrení na zvýšenie kvality poskytovania ochrany.
Nová legislatíva má byť účinná od 15. júla.
Žilinkove pripomienky
Generálny prokurátor Maroš Žilinka ocenil, že poslanci akceptovali právny názor a všetky odborné a vecné pripomienky, ktoré vyjadril k návrhu balíku opatrení lex atentát, ktorý vo štvrtok schválila NR SR.
Uviedol to na sociálnej sieti.
Žilinka v minulosti upozornil na novelizačné články, ktoré sa týkajú zákona o Policajnom zbore, zákona o elektronických komunikáciách i Trestného zákona.
V prvom prípade poukázal na to, že navrhovaná právomoc policajta pri identifikácii osoby podozrivej zo spáchania priestupku prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby predstavuje neprimeraný zásah do základného práva na súkromný život.
Problém videl aj v zmene Trestného zákona, ktorou sa má neuhradenie peňažnej sankcie kvalifikovať ako trestný čin.