BRATISLAVA. Poslanci schválili lex atentát, teda balík niektorých opatrení na zlepšenie bezpečnostnej situácie. Za zákon zahlasovalo 79 poslancov, proti bolo 63.
Parlament o zákone rokoval v skrátenom legislatívnom konaní. Právna úprava zavádza nové dôvody na zákaz zhromaždenia.
KDH bude žiadať veto od prezidenta
Opozičné KDH bude žiadať prezidenta SR Petra Pellegriniho, aby vrátil lex atentát do parlamentu. Zákon podľa hnutia prináša ohrozenie ústavných práv občanov na slobodu prejavu a právo na zhromažďovanie.
TASR o tom informovala hovorkyňa hnutia Lenka Kovár. Ak zákon Pellegrini podpíše, KDH avizuje iniciovanie podania na Ústavný súd SR.
"Lex atentát nerieši ochranu ústavných činiteľov a bezpečnosť ľudí na Slovensku. Od začiatku sme upozorňovali, že návrh zákona bol šitý horúcou ihlou a bez riadnej odbornej diskusie. Najskôr mala vláda vyhodnotiť atentát s odborníkmi, prísť na základe toho s konkrétnymi riešeniami a až potom predložiť balík opatrení reagujúcich na atentát v Handlovej," uviedol predseda KDH Milan Majerský.
Od prezidenta hnutie žiada vetovanie zákona. "Jeho nasledujúce rozhodnutia budú ukazovateľom toho, či bude nadstranícky prezident tak, ako to deklaroval," dodal Majerský.
SaS hovorí o zásahu do práv
Lex atentát prináša namiesto bezpečnostných opatrení doživotnú rentu pre premiéra, uviedla poslankyňa Mária Kolíková (SaS).
Kolíková zdôraznila, že Fico je jediný predseda vlády, ktorému na základe schváleného zákona prináleží doživotná renta.
Ak mu chce Smer-SD zabezpečiť doživotnú rentu, má na to podľa nej dosť prostriedkov, keďže niekoľkokrát vyhral voľby a za výsledok parlamentných volieb dostávajú strany príspevok od štátu.
Pripomenula tiež, že zákon prináša vážny zásah do politických práv, napríklad do zhromažďovacieho práva. Kritizuje, že sa vopred zakážu zhromaždenia pred bydliskom politikov bez toho, aby bola situácia najskôr vyhodnotená. Kritizuje aj obmedzenie dvoch zhromaždení, ktoré sa budú konať naraz.
"Bude možne zakázať zhromaždenia len preto, lebo sú tu dve zhromaždenia, ktoré chcú poukázať na tému, o ktorej sa verejne diskutuje," povedala s tým, že sa vopred dáva obciam možnosť, aby takéto zhromaždenia zakázali.
Koalícia podľa Kolíkovej valcuje všetko. Pripomenula, že chce odvolať z funkcie predsedu Výboru NR SR pre pre verejnú správu a regionálny rozvoj Michala Šipoša (Slovensko, Za ľudí, KÚ) a aj ju ako predsedníčku Osobitného výboru NR SR na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby.
"Dôvody, ktoré si na to vymyslela koalícia, sú absurdné, je to škandalózne," skonštatovala.
Papaláška renta, povedala Remišová
Vládna koalícia zneužila atentát na premiéra na zavedenie "papaláškej" renty a ochranky pre predsedu vlády. Zároveň obmedzila ústavné právo občanov na zhromažďovanie.
Tvrdí to poslankyňa Veronika Remišová (Slovensko, Za ľudí, KÚ). Zákon podľa nej porušuje Ústavu SR a ide proti judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva.
"Toto nie je lex atentát, keďže len v minimálnej miere rieši prevenciu proti podobným incidentom. Je to lex papalášska renta, ktorá bude stáť občanov milióny eur," uviedla Remišová v stanovisku.
Hnutie Slovensko označilo lex atentát za príklad "najhrubšieho cynizmu". Na sociálnej sieti hnutie napísalo, že zavedenie doživotnej renty neprinesie Slovensku väčšiu bezpečnosť.
Podľa PS chýbala analýza
Príprave lex atentát nepredchádzala dôkladná analýza toho, ako mohlo k atentátu, aké boli zlyhania a kde sú slabé miesta v bezpečnostných zložkách. Skonštatoval to predseda opozičného PS Michal Šimečka.
Poslanci PS zákon nepodporili. Kritizujú tiež obmedzovanie práv na slobodu prejavu a slobodu zhromažďovania.
"Od začiatku úvah o novej legislatíve v reakcii na atentát sme upozorňovali na to, že ešte predtým, než začneme niečo robiť v zmysle legislatívy, by bolo dobré, aby vláda, respektíve ministerstvo vnútra, predložilo analýzu toho, ako mohlo k atentátu dôjsť, aké boli zlyhania, kde sú slabé miesta v našich bezpečnostných zložkách a aby bola vyvodená zodpovednosť," uviedol Šimečka na stredajšej tlačovej konferencii.
Dodal, že na základe analýzy sa mohli navrhnúť riešenia, na ktorých sa mohla dohodnúť celá politická scéna.
Veľká väčšina opatrení v zákone podľa neho nesúvisí s atentátom. Nevidí dôvod na zasahovanie do základných politických práv.
Šimečka dodal, že s atentátom nesúvisí ani doživotná renta pre predsedu vlády, nezvýši to jeho bezpečnosť. Pripomenul, že koalícia avizuje na jeseň predloženie lex atentát 2. Obáva sa, že vláda bude naďalej tému atentátu využívať na obmedzovanie slobôd. PS zvažuje tiež podanie na Ústavný súd.
PS kritizuje aj zmeny v novele zákona o Audiovizuálnom fonde, keďže SNS predložila tesne pred hlasovaním pozmeňujúci návrh, ktorý zásadne mení pôvodnú novelu. Návrh podľa PS obmedzuje nezávislosť a verejnoprávny charakter fondu. Považuje ho za pokus o oslabenie fungovania fondu tak, že ministerstvo kultúry bude môcť ovplyvňovať jeho rozhodnutia.
"To je v rozpore so základným zmyslom, pre ktorý verejnoprávne fondy existujú, teda, že o projektoch majú rozhodovať odborníci, nie politici," pripomenula poslankyňa Zora Jaurová (PS). O návrhu by mal parlament hlasovať ešte vo štvrtok.
