Ľudia by sa mali pýtať samých seba, ako by sa cítili v koži LGBT+ ľudí, hovorí riaditeľka Pride

Bratislavský Pride sa koná už štrnásty raz a každý rok počas svojej existencie zaznamenal bezpečnostné hrozby. Podľa jeho riaditeľky JANY MIČEKOVEJ je totiž podujatí, s ktorým to ide, bohužiaľ, ruka v ruke. "Pamätáme si, ako počas prvého ročníka hádzali neonacisti do účastníkov a účastníčok dlažbové kocky či dymovnice," hovorí. "Od začiatku však bola pre nás bezpečnosť prvoradá," zdôrazňuje.

Začiatkom júna informoval minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) o tom, že polícia zachytila informácie o možnom útoku na podujatie Dúhový Pride, ktorý sa uskutoční v Bratislave 20. júla na Námestí slobody.

"Predtým, než odznela táto informácia v médiách, ju s nami nikto nekonzultoval. Samozrejme, robíme všetko s najlepším svedomím a vedomím. Sme v aktívnom dialógu s bezpečnostnými zložkami. Mali sme aj koordinačné stretnutie v zložení štátnej a mestskej polície," konštatuje Mičeková. Jej prianím je, aby Pride zostal veselý, súčasne však nesie silný odkaz, že nie všetkým na Slovensku sa žije dobre a s ľahkosťou.

Ako sa v atmosfére po atentáte na premiéra Fica a teroristickom útoku na Tepláreň organizuje Pride?

Ťažko. Útoku na premiéra je nám veľmi ľúto. Sami seba sa často pýtame, kam ako spoločnosť spejeme. Už toho bolo dosť. V októbri 2022 sme zažili fyzický, teroristický útok na kvír ľudí a ďalší útok so zbraňou je pre nás opäť bolestivým.

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok začiatkom júna informoval, že polícia zachytila informácie o možnom útoku na podujatie Dúhový Pride. Konzultoval s vami prípadné opatrenia?

Predtým, než odznela táto informácia v médiách, ju s nami nikto nekonzultoval. Samozrejme, robíme všetko s najlepším svedomím a vedomím. Sme v aktívnom dialógu s bezpečnostnými zložkami. Mali sme aj koordinačné stretnutie v zložení štátnej a mestskej polície. Spolupracujeme s bezpečnostnou agentúrou či SBS službou.

Každý rok sme zaznamenali nejaké hrozby. Ide totiž o podujatie, s ktorým to ide, bohužiaľ, ruka v ruke. Pamätáme si, ako počas prvého ročníka hádzali neonacisti do účastníkov a účastníčok dlažbové kocky či dymovnice.

Od začiatku konania Pridu bola pre nás bezpečnosť prvoradá. Preto dúfam, že sa všetci budú cítiť dobre a spoločne si to užijeme.

Cítite obavy a tlak na bezpečnosť?

Sme zvyknutí na súčinnosť s bezpečnostnými zložkami, s ktorými je veľmi dobrá spolupráca. Musím povedať, že máme dobrú skúsenosť. Dávajú nám odporúčania. Nejde o formu zákazov, príkazov či mlčania, je to naozaj na úrovni.

Nič nenechávame na náhodu a každý rok sme pripravení čo najviac, ako len môžeme byť.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Na ballroome scitlivujeme spoločnosť. Diváci vidia, že démonizovanie kvír ľudí je klamlivé, hovorí tanečníčka Prikkelová Čítajte 

Cítite sa pri organizovaní Pridu bezpečne?

Áno. Vidím totiž do postupov a stratégií na rôznych úrovniach. Je to aj vďaka úzkej spolupráci s políciou a ďalšími bezpečnostnými zložkami. Zvýšené útoky na svoju osobu nezaznamenávam.

Ako vnímate lex atentát, v ktorom sa viac skloňuje obmedzovanie práva na protesty?

Zmeny majú účinnosť od 15. júla a budeme tak pravdepodobne prvým väčším podujatím, ktorého sa budú týkať. Obsahujú množstvo právne neurčitých pojmov a dávajú tak samospráve a polícii priestor na voľnú interpretáciu. Rozhodujúce slovo vrátane možnosti nepovoliť zhromaždenie bude mať samospráva.

V Bratislave máme dlhodobo nadštandardné vzťahy, ale viem si predstaviť, že organizácia podobných podujatí ako naše môže inde na Slovensku narážať na problémy. Jednoducho povedané, ak bude mať niekto na strane samosprávy zlý úmysel, tento zákon mu dáva nové nástroje ako obmedzovať zhromažďovacie právo.

Ľudia, ktorí nepoznajú kvír ľudí a nemajú osobnú skúsenosť, často trpia predsudkami a stereotypmi, ktoré vychádzajú zo strachu z neznámeho, hovorí Mičeková. (zdroj: SME/Jozef Jakubčo)

Prečo je témou tohtoročného Pridu práve slovenská kultúra?

Ide aj o kultúrnu udalosť, preto je naším dlhodobým cieľom oslavovať slovenskú kultúru v jej plnej rozmanitosti. Jej neoddeliteľnou súčasťou sú aj kvír ľudia, Rómovia, národnostné menšiny či mladá generácia a jej subkultúry, ktoré obohacujú náš život.

Slovenská kultúra nás má spájať, nie rozdeľovať. Veríme, že kultúra má byť otvorená, inkluzívna, pre všetkých a bez rozdielu.

Proti LGBTI+ ľuďom sa otvorene stavia ministerka kultúry Šimkovičová. Nedávno ju pobúrili ocenenia Najkrajšie knihy Slovenska, ktoré zastrešuje Bibiana, pretože medzi ocenenými boli aj tie, ktoré sa venovali kvír ľuďom. Pred pár dňami vedecká rada časopisu Bibiana revue oznámila riaditeľke svoju rezignáciu pre vylúčenie dvoch článkov, jedným z nich bola recenzia na knihu týkajúcu sa tiež kvír témy. Stáva sa z týchto tém v kultúre "nežiaduci" materiál?

Ľudia, ktorí nepoznajú kvír ľudí a nemajú osobnú skúsenosť, často trpia predsudkami a stereotypmi, ktoré vychádzajú zo strachu z neznámeho. Kultúra je skvelý spôsob, ako ich búrať, pretože dokáže priblížiť život a skúsenosti iných ľudí. Umožňuje nám vidieť svet očami iných a lepšie sa vcítiť do ich prežívania.

Čím viac budeme hovoriť o tranzíciách, rodových identitách a ďalších témach, tým väčšiu šancu máme na vytvorenie akceptujúcej a otvorenej spoločnosti. Mnohé kultúrne inštitúcie to chápu a dávajú kultúre priestor v jej plnej rozmanitosti.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Čelíme cenzúre, ktorá spochybňuje nezávislosť časopisu, tvrdí vedecká rada časopisu Bibiana revue Čítajte 

Minulý rok však vláda neurobila žiadny krok na predchádzanie netolerancii a diskriminácii LGBTI+ osôb a boj proti nim, nepodporila kvír ľudí ani v zdravotníctve či v registrovaných partnerstvách. Naopak, do parlamentu predkladali poslanci vlny návrhov zákonov zameraných proti, čo ukazuje aj výročná správa medzinárodnej organizácie ILGA. Čo môžu LGBTI+ ľudia očakávať od súčasnej vlády?

Neviem, či sa dá hovoriť o nejakom očakávaní. LGBTI+ ľudia sú u nás dlhodobo na chvoste záujmu v porovnaní s okolitými štátmi a ich legislatívnou podporou. Rovnako sa to týka aj dúhových rodín: ide o deti, občanov a občianky Slovenskej republiky. Tieto rodiny nemajú žiadnu záruku ani legislatívnu podporu, aby mohli bezproblémovo fungovať.

Absolútnym kľúčom je láska, ktorá sa v rodinách násobí, no ak sa niečo stane, tak sa nemajú o čo oprieť.

Zároveň LGBTI+ ľudia čelili útokom pred parlamentnými voľbami.

LGBTI+ ľudia sú dlhodobo využívaní v politických kampaniach ako nástroj na polarizáciu spoločnosti, čo je neprijateľné. Teroristický útok nám ukázal, že slová môžu mať obrovskú silu a môžu motivovať k hrozným činom.

Politickí predstavitelia by si mali byť vedomí svojej zodpovednosti za to, čo hovoria. Je nevyhnutné, aby sme sa ako spoločnosť postavili proti nenávistným prejavom a diskriminácii a pracovali na budovaní tolerantnej a spravodlivej spoločnosti. LGBTI+ ľudia si zaslúžia žiť bez strachu a byť rešpektovaní za to, kým sú.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Obe pokľakli, no manželstva sa v rodných krajinách nedočkajú. Sme stále občanmi druhej kategórie, hovoria snúbenice Čítajte 

V Česku už bojovali za manželstvá, no my stále nemáme ani partnerstvá. Ako sa dá bojovať s touto frustráciou?

Nerozumiem tomu, že dva národy, ktoré boli kedysi jednou federáciou, idú takou diametrálne odlišnou cestou. Náš mierny odklon od európsky zmýšľajúcich krajín je citeľný. Namiesto toho, aby sme sa v 21. storočí posúvali, tak ideme smerom naspäť.

Až 45 percent opýtaných v prieskume Agentúry Európskej únie pre základné práva povedalo, že za posledný rok čelili diskriminácii za svoju príslušnosť k LGBTI+ komunite. Takmer každý piaty Slovák z dúhovej komunity tiež povedal, že má samovražedné myšlienky. Kvír ľudia na Slovensku čelia diskriminácii viac ako vo zvyšku EÚ. Čo nám to hovorí o spoločnosti?

Tie čísla ma mrzia. Väčšinová spoločnosť by si nemala vytvárať názor na základe demónizovaní či klamstiev, lebo takto LGBTI+ ľudia trpia.

Ľudia by sa mali pýtať samých seba: Ako by som sa cítil ja v koži kvír ľudí, ako by som reagoval, čo by to pre mňa znamenalo, čo by to znamenalo pre moje deti, pre mojich najbližších. Na túto ľudskú stránku a empatiu často zabúdame.

Keď vidíte, ako sa situácia v iných krajinách mení dopredu a na Slovensku skôr len k horšiemu, nie je to pre vás frustrujúce?

Je. Aktívne riešim môj psychický stav. Mojou veľkou motiváciou sú ľudia a priatelia, ktorými som obklopená. Dávajú mi podporu a starostlivosť. Aj môj syn je veľkou hnacou silou: už len kvôli nemu chcem budovať lepšiu a rešpektujúcu spoločnosť.

V čom vidíte naopak pozitívnu zmenu?

Vidíme to na účasti na Dúhovom Pride, ktorá rastie. Nechodia tam len kvír ľudia, ale aj časť majority, rodiny s deťmi. Všeobecne je známe, že LGBTI+ ľudia sú citlivejší, otvorenejší, a preto si chcú všetci Pride užiť.

Pozitívne vnímam aj verejné coming outy. Je to totiž dôležité aj pre spoločnosť, dostalo sa to všetkým do obývačiek.

Budúcnosť je v mladých ľuďoch, obdivujem ich. Dokážu sa orientovať v takom množstve informácií a predsudky ich nezaujímajú. Pevne verím, že vďaka nim bude o 15 rokov situácia na Slovensku úplne iná.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Byť gejom a Rómom nevníma ako problém. Nikdy som o sebe kvôli tomu nepochyboval, hovorí Vojtik Čítajte 

Hlavným cieľom Dúhového Pridu Bratislava je podpora viditeľnosti LGBTI+ ľudí v ich plnej rozmanitosti na Slovensku. Ako sa vám to za tie roky darí?

Pri organizovaní Pridu sa nám to darí, ide totiž o hlavné posolstvo celej udalosti. Pride je deň, keď človek môže byť takým, akým chce. Má zároveň bezpečné prostredie, môže vnímať otvorenosť a rozmanitosť v plnom spektre. Prieskumy verejnej mienky v posledných rokoch potvrdzujú nárast počtu ľudí na Slovensku, ktorí osobne poznajú LGBTI+ ľudí.

Na Pride vystúpia najmä osobnosti kultúrnej obce. (zdroj: SME/Jozef Jakubčo)

Napríklad podľa prieskumu eurobarometer narástol medzi rokmi 2019 a 2023 na Slovensku počet ľudí, ktorí majú LGB človeka medzi priateľmi alebo známymi najviac spomedzi všetkých krajín EÚ.

V aktivizme pôsobíte už dlho, aj cez organizovanie Pridu. Vidíte nejaké zmeny v slovenských uliciach?

Mojou túžbou je vidieť kamarátov, ktorí sa chytia za ruky bez toho, aby sa museli obzerať, či im niekto neublíži. Aby sa nemuseli skrývať, lebo najväčšia tragédia je popieranie lásky. Mám vo svojom okolí ľudí, ktorí vždy žili otvorene, iní sa zasa skrývali a mali strach v dôsledku traumatizujúcej skúsenosti. Veľmi si prajem, aby to už nemuseli riešiť.

Vystúpi na Pride tento rok niekto z politického spektra?

Nevystúpi nikto, nemáme žiadnu informáciu, že by mal niekto prísť. Vystúpia najmä osobnosti kultúrnej obce. Záštitu nad podujatím prevzali podobne ako predchádzajúce roky samosprávy: kraj, mesto a miestna časť.

Na podporu kvír ľudí vyvesili minulý rok počas Pridu na prezidentskom paláci za vlády prezidentky Zuzany Čaputovej dúhovú vlajku. Očakávate nejaké vyjadrenie podpory aj od prezidenta Petra Pellegriniho?

Od prezidentky to bolo minulý rok krásne gesto. Boli sme z toho milo prekvapení a dojatí. Aj od prezidenta by to bolo úžasné, zároveň by tým potvrdil, že je naozaj prezidentom všetkých.

Ako sa vám darí získať podporu známych ľudí?

Je to úplne prirodzené, predovšetkým od ľudí z kultúrneho a umeleckého sveta. Sú vnímaví, pracujú s kvír ľuďmi a preto pre nich nie je otázka, či takúto udalosť a myšlienku podporiť.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Popri Dúhovom sa konal aj nultý ročník Altprajdu. Vytvára alternatívny priestor pre LGBTI+ komunitu Čítajte 

Aj keď má byť Pride oslavou, máme na Slovensku čo oslavovať?

V ten deň áno. V ten deň oslávme samých seba a užime si Pride ako taký. Stále je tam však pripomienka, že určití ľudia sú stále na Slovensku považovaní za občanov a občianky druhej kategórie: nemajú zďaleka také práva ako väčšinová spoločnosť.

Budeme radi, ak Pride zostane veselý, no nesie si silný odkaz, že nie všetkým na Slovensku sa žije dobre a s ľahkosťou.

Beata
Balogová

Šéfredaktorka

Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu. Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám. Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.

Vyskúšať predplatné