BRATISLAVA. Rezort školstva zvažuje prípadné zavedenie povinnej maturitnej skúšky z matematiky.
Vyplýva to z vyjadrenia ministra školstva Tomáša Druckera (Hlas) na tlačovej konferencii.
Viac úrovní maturity
Študenti by si mohli podľa ministra vyberať z viacerých úrovní maturity z matematiky. Náročnejšiu úroveň by mohli absolvovať napríklad budúci študenti technických odborov vysokých škôl.
"Vnímame, že aj pre rozvoj analytického myslenia, rozvoj zručností, ktoré nie sú priamo matematické, tá matematika dáva základy. Aj na štúdium na mnohých humanitných vysokých školách," povedal Drucker.
Až 84 percent stredoškolákov je proti
Temer dve tretiny študentov stredných škôl by súhlasili s viacúrovňovou maturitnou skúškou z niektorých predmetov.
Vyplýva to z výsledkov rozsiahleho „Prieskumu súčasného stredoškoláka“, ktoré boli predstavené na tlačovej besede Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR.
Ako priblížil predseda Študentskej rady stredných škôl Viliam Dominik Ďuraš, na prieskume sa zúčastnilo 15-tisíc stredoškolákov, čo predstavuje sedem percent všetkých stredoškolákov. Respondenti boli zo všetkých typov stredných škôl, konkrétne 51 percent bolo zo stredných odborných škôl a 42 percent gymnazistov. Zo zúčastnených škôl bolo 80 percent štátnych a ostatok tvorili cirkevné a súkromné školy.
Ďuraš doplnil, že prieskum bol rozdelený na tri tematické okruhy, prvý sa týkal výberu strednej školy, druhý maturity a posledný toho, aké budú ich kroky po strednej škole.
V prieskume 84 percent respondentov uvádzalo, že je proti zavedeniu povinnej maturity z matematiky. V tomto smere ale Ďuraš poukázal, že v prípade zavedenia viacúrovňovej maturity z matematiky by s povinnou maturitou z daného predmetu súhlasil zhruba každý štvrtý študent, ktorý odpovedal na predošlú otázku nie.
Zároveň 46 percent študentov uvádzalo, že si nemyslí, že sa im poznatky zo súčasnej matematiky, ako sa vyučuje, zídu napríklad na trhu práce, ďalších 28 malo opačný názor.
Prieskum súčasného stredoškoláka
V rámci okruhu týkajúceho sa výberu strednej školy sa študentstva pýtali, na základe čoho si vyberali strednú školu. Skoro každý štvrtý študent uvádza, že išiel na školu, ktorú si vybrali jeho priatelia.
23 percent uviedlo, že išli na školu, ktorú si priali ich rodičia. Viac ako štvrtina študentov, 26 percent sa vyjadrila, že nevedela, kam na vysokú školu, a tak si vybrali školu so všeobecným zameraním.
Len čosi vyše päť percent respondentov uvádzalo, že si strednú školu vybralo vďaka burze strednej školy. V tomto smere Ďuraš poukázal na potenciál tohto formátu.
Študentstva sa pýtali aj na to, či im na základej škole s výberom strednej školy pomáhal výchovný poradca. Temer 42 percent študentov uviedlo, že im nik nepomáhal s výberom strednej školy, ani výchovný poradca.
Ďalších viac ako šiestim percentám nepomáhal iba výchovný poradca. Respondenti boli dopytovaní i ohľadom toho, či cítili nátlak pri výbere strednej školy, 27 percent z nich sa vyjadrilo, že áno.
Pokiaľ ide o kroky študentov po skončení strednej školy, viac ako 33 percent študentov uvádzalo, že chce ísť študovať na VŠ do zahraničia, ďalších 11,5 percenta sa zas vyjadrilo, že by do zahraničia chceli ísť pracovať. Najčastejšie plánujú odchod do zahraničia gymnazisti, najmenej študenti SOŠ.
Z regionálneho hľadiska sú odchodu do zahraničia najväčšmi naklonení študenti v Bratislavskom kraji, viac ako polovica, najmenej v Trenčianskom kraji.
Demotivácia v školskom systéme
Ďuraš akcentoval demotiváciu vládnucu v školskom systéme, ktorú dlhodobo vníma. Zdôraznil tiež potrebu krokov vedúcich k zvyšovaniu atraktivity školstva na Slovensku.
Za rovnako problematické považuje aj to, že študentstvo ide študovať do zahraničia, no dôležité je, aby malo motiváciu vrátiť sa potom späť na Slovensko.
Predseda Rady stredoškolských zastupiteľstiev ŠRSŠ Jakub Kočiš doplnil, že prieskum má informatívny charakter a je začiatkom sledovania trendov na školách.
Minister školstva Tomáš Drucker (Hlas) potvrdil, že pracujú na dvojúrovňovej maturite a analyzujú možnosti, no zdôraznil, že jej zavedeniu bude potrebné prispôsobiť celý vzdelávací program.
