Text je prepisom z denného podcastu SME Dobré ráno. Prepísala ho Zuzana Beneková.
Dlhoročný moderátor televízie Markíza MICHAL KOVAČIČ po sporoch s vedením na konci leta v televízii definitívne končí.
Vo svojom poslednom vysielaní koncom mája verejne hovoril o tlakoch nielen politikov, ale aj vedenia televízie a o hrozbe orbanizácie slovenských médií. Spolu s kolegami v televízii založili odbory, no tie nateraz do štrajku nevstupujú.
Ako situáciu vníma, aké konkrétne tlaky z vedenia zažíval on aj jeho kolegovia, či vyjednávania odborov považuje za úspešné a aké plány má ďalej?
V rozhovore sa dočítate:
- Čo hovorí na závery, s ktorými prišla redakčná rada CME.
- Či by s odstupom času znovu vystúpil s vyjadrením v Na telo.
- Čo ho najbližšie týždne čaká.
Aký je to pocit odchádzať z Markízy po šestnástich rokoch?
Musím priznať, že je to smutné, lebo opúšťam naozaj najlepší televízny spravodajský tím na Slovensku.
A ešte som si to celkom neprežil, lebo sme neustále v kontakte s kolegami aj napriek tomu, že ich fyzicky nevidím. Neustále si píšeme a riešime veci, napríklad aj čo sa týka odborov. Takže jedinú veľmi silnú emóciu, ktorú som zažil, bola asi pred mesiacom, keď sme sa fotili v čiernom oblečení pred Markízou a ja som bol na opačnej strane plota. A bolo to silne symbolické po tých šestnástich rokoch, že ma to celkom zasiahlo.
Mysleli ste, že dôjde až k takémuto vyústeniu situácie? Teda po tom, čo nastúpil Peter Gažík ako riaditeľ televízie a zároveň aj Michal Kratochvíl ako šéf spravodajstva a publicistiky, a začali sa prvé zásahy do spravodajstva.
Ono sa to vyvíjalo tak, že sa vôbec nedalo povedať, čo sa stane o týždeň, dva. My sme sa snažili riešiť všetko veľmi prísne interne.
Zachovávali sme všetok postup, všetku hierarchiu, o všetkom sme sa snažili informovať. Na nič sme netlačili, len sme trvali na základných žurnalistických prístupoch a postupoch a jednoducho sa to skončilo, ako sa to skončilo.
Hovoríme o zásahoch do spravodajstva. S čím konkrétne ste sa stretli v Na telo?
Ak sa rozprávame o Na telo, tak tam konkrétnejší pokus o zásah prišiel v januári s Michalom Kratochvílom, s vtedajším novým šéfom centra spravodajstva, keď mi povedal, že Daniel Lipšic je pre PPF červené súkno a že ho nemám volať ako hosťa. Čo bol argument, ktorý som odmietol.
My sme sa o tom hodinu rozprávali a ja som povedal, že to je cenzúra, ktorú určite neprijmem, a Daniel Lipšic jednoducho bude hosťom. On mi na to povedal, že na mňa bude pozerať veľa očí v Prahe, že si mám dávať pozor a on za mnou nestojí.
Ale také akoby rady prišli už skôr. Pamätám si, že v prvej polovici decembra som mal za hosťa v Na telo Matúša Šutaja Eštoka. A okrem iného som ho konfrontoval aj s tým, že voličom sľuboval na bilbordoch, že budú nižšie ceny energií, respektíve, že sa posnažia o to, aby znížili ceny energií.
Áno, to mal Hlas na bilbordoch.
Je to tak. Aj ten bilbord sme tam ukazovali a Peter Gažík mi potom písal správu o tom, že keď niekto zmrazí ceny energií a je inflácia, tak je to vlastne zníženie ceny energií. Tak to je pomerne zložitý konštrukt, najmä pre voličov.
A on mi vysvetľoval, že jednoducho Hlas je oveľa citlivejší na ceny energií, potravín a podobne, ktoré sľuboval na bilbordoch, ako napríklad Trestný zákon, ktorý vtedy ešte nebol takou témou.
Takéto rady prichádzali. A potom ma veľmi prekvapilo, keď sme už mesiace boli dohodnutí na tom, že moderujem finálnu prezidentskú debatu, a Michal Kratochvíl mi to neustále opakoval, stále mi hovoril, akým spôsobom to chce robiť a aký priestor chce prenajať a podobne, keď prišiel s tým, že potrebuje odo mňa, aby mi mohol túto dôveru zveriť, kompletný zoznam otázok, aby to mohol skontrolovať.
Povedal, že si potrebuje so mnou kompletne prejsť otázky, a mám mu to sľúbiť, aby som preukázal, že mám uňho dostatočnú dôveru.
Len pripomínam, že tam robím šestnásť rokov a naozaj som odmoderoval stovky hodín živého vysielania, veľa volebných štúdií. Napokon aj tie debaty mali rekordnú sledovanosť a toto sa od šéfa centa spravodajstva nikdy nedialo.
Čo bol podľa vás zámer vedenia, keď robilo tieto kroky?
To si netrúfnem hodnotiť. Môžem hovoriť len fakty, ktoré sme zažili. Nikto o tom celé mesiace nehovoril verejne.
Čo sa u nás dialo, bolo len a len v prospech koalície. Nič nebolo v prospech opozície, respektíve formulované tak, že by pán Kratochvíl mal pocit, že nejakým spôsobom škodíme opozícii. Keď kolega Serebryakov robil reportáž o Andrejovi Dankovi, o tom, že akým spôsobom sa vyvíja vyšetrovanie jeho nehody, tak napríklad formulácia bola, že nie je tam nič nové. Len to je pointa, keď je sľúbené, že bude veľmi rýchle vyšetrovanie.
A že sa zverejní video a podobne.
Je žurnalistickou prácou to kontrolovať a tie sľuby nejakým spôsobom konfrontovať. Alebo keď kolegovia zo spravodajstva chceli spracovať kauzu Zuzany Dolinkovej v spojitosti s tým, že sa odfotila na neonatologickom oddelení s novorodencom, tak zas bolo povedané, že to je už včerajšia téma. Opozičné protesty naopak.
Formuloval to tak, že už to nikoho nezaujíma a podobne. Čiže, bagatelizoval veci, ktoré sa týkali opozície, a naopak nejakým spôsobom sa správal inak ku koaličným témam. To je štatistika.
Hovoríme tu o viacerých zásahoch, nielen čo sa týka Na telo, ale aj bežného spravodajstva. Spomínate, že kolegovia to spísali aj v otvorenom liste, ako ste sa ešte pred tým otvoreným listom snažili tieto veci riešiť s vedením?
Všetko sme to postupne riešili so všetkými našimi vedúcimi. Snažili sme sa to formulovať aj voči Petrovi Gažíkovi ako riaditeľovi, ale bolo to neustále neúspešné.
Aké boli ich reakcie?
Oni tie veci jednoducho formulovali tak, že to vidia inak. Lenže ľudia, ktorí sa pod to podpisovali, majú žurnalistickú skúsenosť, sú tam päť, desať, pätnásť, vyše dvadsať rokov a vidia rozdiel medzi bielou a čiernou.
Takže preto sme vybrali naozaj iba tie najvypuklejšie prípady, ktoré boli úplne jednoznačné. Tie sme sformulovali a popodpisovala sa pod to prakticky celá redakcia. Takže je otázka, kto hovoril pravdu a kto nehovoril pravdu.
Výhrady spravodajstva mala riešiť aj redakčná rada CME, ktorej prostredníctvom PPF vlastní Markízu, a tá mala dospieť k záverom, že k žiadnym zásahom vedenia, čo sa týka spravodajstva, nedochádza. Na toto sa odvoláva aj Peter Gažík. Čo hovoríte na tie závery, s ktorými prišla rada CME?
Oni nás hodiny a hodiny prešetrovali. Ja sám som sedel hodinu s oboma členmi tejto rady.Na druhej strane potom z toho celý záver bol ten, že to boli komunikačné problémy.
Medzi vami a vedením teda?
Komunikačné problémy. Boli sme tam dve strany, ale to bol záver. Keď už sme sa dočkali výsledku, tak sme si zvolali poradu, na ktorej bola veľmi veľká časť redakcie. My sme sa potom pýtali, že ako je možné toto nazvať komunikačnými problémami?
Ako je možné to, že povie šéf spravodajstva, že jeden z prezidentských kandidátov, zhodou okolností Peter Pellegrini, má mať mocenský bonus preto, že je predsedom parlamentu? Čo je toto za komunikačný problém?
Na moju explicitnú žiadosť, že keď sa už nevieme zhodnúť na tom, čo sa presne stalo, tak si stanovme aspoň nejaké písomné pravidlá, aby sme sa vyhli tým, ako oni hovorili, komunikačným problémom, sme boli odmietnutí. Až keď vznikla štrajková pohotovosť a riziko štrajku, tak k tomu prišlo.
Po mesiacoch a mesiacoch, čo sme žiadali, aby boli nastavené písomné pravidlá, tak konečne sme si sadli za jeden stôl a dohodli sme sa na tom, že sa absolútne bazálne veci napíšu na papier.
Mňa by zaujímalo, či ste čakali nejakú odpoveď alebo reakciu aj od samotnej investičnej skupiny PPF, ktorá vlastní Markízu cez CME?
My sme sa naozaj snažili dodržiavať postupy, robili sme všetko tak, aby to bolo v súlade s pravidlami. Išli sme postupne a až po čase sme sa oficiálne dostali ku generálnemu riaditeľovi.
Nikto z nás osobne s pani Renátou Kellnerovou ani s nikým z riadenia PPF nehovoril. Ale na druhej strane je úplne jasné, že tie informácie mali, veď bol otvorený list, ktorý podpísali viaceré české osobnosti, a ten im odovzdali.
Situácia nakoniec vyeskalovala až tak, že sa vytvorili odbory. Vy ste koncom mája počas relácie Na telo na konci mali vystúpenie, v ktorom ste hovorili o orbanizácii slovenských médií. Ako sa na toto svoje vyhlásenie pozeráte s odstupom času? Urobili by ste ho znova?
Nič by som na ňom nemenil, ani jedno slovo. Povedal som pravdu o tom, čo sa u nás deje a aká je situácia. A urobil som to po tom, čo sme sa to týždne a týždne snažili urobiť vnútri. Nám všetkým išlo o to, aby sme uchovali to, čo sme tam roky budovali.
To spravodajstvo je naozaj silné. Redakcia robí perfektnú prácu a ide o to, aby ju mohla slobodne robiť ďalej, a je jedno, či je pri moci Igor Matovič, Robert Fico, alebo Ľudovít Ódor. Vždy kontrolovala príslušnú vládu, ktorá bola pri moci, a to chcela len robiť ďalej.
Šli ste do toho s tým, že môžete dostať aj výpoveď? Vedeli ste, že tu je tá možnosť, a rátali ste s tým, že by sa to mohlo stať?
Áno, ale povedzme si úprimne, túto možnosť má zamestnávateľ voči komukoľvek, nech je na akejkoľvek pozícii, a ja som vedel, že sa to stať môže, tak ako sa to môže stať komukoľvek. Otázka je, či to urobí v súlade so zákonom. A to rozhoduje až súd, či to urobí v súlade so zákonom.
Čo sa dialo po vašom vystúpení? Teraz narážam na komunikáciu medzi vami a vedením. Keď sa pozrieme na tie dni alebo hodiny krátko po tom.
Tak to boli skôr hodiny. Prišlo to pomerne rýchlo. My sme mali v pondelok stretnutie, kde mi bolo povedané, že už nemajú pre mňa prácu, takže mám ostať doma, že sa ozvú, vypli mi e-mail, a keď sa ozvali, tak sa ozvali s výpoveďou.
Peter Gažík v rozhovore pre SME o vašom vystúpení hovoril, že ho považuje za hrubé porušenie pracovnej disciplíny a za svojvoľné zneužitie vysielacieho času. Podobne sa vyjadroval aj Hans Mahr. To je jeden z členov redakčnej rady CME. Čo hovoríte na tieto ich argumenty?
Ja by som sa už len opakoval. My sme o všetkých veciach, ktoré vyústili do tohto, čo bolo povedané potom naživo, hovorili interne. A stojím si za tým, čo som povedal. Žiadne pirátske vysielanie, ako Peter Gažík povedal, to nebolo.
Vy ste to už spomenuli, že v podstate hneď po tom, čo ste takto vystúpili, zrušili poslednú plánovanú epizódu Na telo a nakoniec odbory vstúpili do štrajkovej pohotovosti a začali sa diať také zvláštne komunikačné veci interne. Prišiel zamestnancom e-mail s tým, že vedenie súhlasí s podmienkami, a tlačová správa hovorila o tom, že vedenie je pripravené prijímať výpovede. Ako ste vy vnímali celý tento komunikačný chaos, čo nastal?
Keď hovoríme o rušení epizód, tak ono to prichádzalo veľmi prekvapivo a nerozumel som, čo sa deje.
Dozvedel som sa, že neodvysielame dve epizódy Na telo, ale ešte predtým, preto, že vysielame majstrovstvá Európy vo futbale. Ale ja som vedel, že tie zápasy nie sú v nedeľu, lebo som si to preveroval, to bolo dôležité aj pre skladbu hostí. Ale Michal Kratochvíl ma presviedčal, že jednoducho nemáme možnosť to odvysielať, že je to nutné, a tváril sa, že mu úprimne na tom záleží a že by to chcel.
Ale nedá sa...
Ja som mu to uveril. Povedal som dobre, no myslím si, že to poškodzuje reláciu. Ale konštruktívne to prijímam.
Ide o tie dve časti, bez ktorých sa to malo skôr skončiť pred letom?
Potom prišla komunikácia, že ideme zrušiť ďalšiu epizódu Na telo s tým, že ideme upokojovať spoločnosť. Hovoril som, že sme odvysielali epizódu s kňazom a so psychológom. Ľudia to pozerali. Nemám pocit, že by sme akýmkoľvek spôsobom rozoštvávali spoločnosť, a on povedal, že na tom trvá.
Hovorím, že to podľa mňa nemá žiadnu logiku, a myslím si, že to poškodí reláciu. No on na tom trvá. A krátko po tom, čo som vyšiel z jeho kancelárie, vyšla tlačová správa, kde nebola škrtnutá len ďalšia epizóda, teda už tretia, ale ešte aj štvrtá. Naozaj ťažko pochopiteľný krok. Toto ma veľmi prekvapilo.
A keď sa vrátime k mojej otázke celkového komunikačného chaosu...
Nám išlo o to, aby sa konečne dalo dopracovať k tomu, že bude niečo spísané. Jednoducho napriek tomu, že máme dokumenty, ktoré hovoria pekné vzletné slová o tom, aká je úloha spravodajstva, tak sa potvrdí, že naozaj si za tým toto konkrétne vedenie stojí a nebude len deklarovať, že tie dokumenty máme a že sú platné.
My sme nedávali do štrajkových podmienok nič o mne. V prvom rade preto, že som to ja nechcel. Ani nie je možné štrajkovať za to, aby niekto ostal na nejakej pozícii.
Nechcel som, aby sa to skončilo tak, že bude niekto hovoriť, že si riešim vlastnú pozíciu. A myslím si, že aj vďaka tomu, ako sme to naformulovali, a naformulovali sme to ako základné podmienky, ktoré by mal každý bez problémov podpísať, tak sa nám podarilo dohodnúť, že budú s tým súhlasiť.
Ale hodiny sme sa bavili o základných veciach, ako že nie je možné, aby sa vedenie vystrihávalo zo schválenej reportáže, ktorá je už hotová, bez vedomia redaktora. Alebo o tom, že máme právo do reportáže strihnúť politika, ktorý nechce reagovať, uteká a podobne.
Tam zazneli argumenty, že nie sme bulvárna televízia. Ale divák má právo vidieť, že politik nechce odpovedať, odmieta odpovedať, a musí zaznieť tá otázka. Roky rokúce to tak bolo a je to úplne jednoduché žurnalistické pravidlo. O takýchto veciach sme sa museli hodiny a hodiny baviť.
Navonok tlačová správa hovorila o tom, že vedenie je pripravené prijímať výpovede a dovnútra hovorila, že všetko je okej.
To akoby jedna ruka nevedela, čo robí druhá, lebo o nás bolo povedané dovnútra, že sme sa konštruktívne bavili, že sme sa dohodli, a navonok bolo povedané, že sa s nami baviť nedá a že teda môžeme si dať výpovede. Tak tomuto som vôbec nerozumel.
Nakoniec k štrajku nedošlo. Zaujíma ma, či podľa vás odbory nemali aj tak štrajkovať?
Odbory môžu robiť iba to,čo je v súlade so zákonom. My sme nechceli urobiť štrajk, ktorý by nebol v súlade so zákonom, a nám sa podarilo dohodnúť, aj keď to trvalo hodiny, na pravidlách, ktoré bude treba kontrolovať.
Ešte bola dohodnutá pracovná skupina, ktorá to má nejakým spôsobom ďalej sformulovať. Ale v každom prípade základná dohoda vznikla, a preto sa nemohlo štrajkovať.
Vám dalo vedenie výpoveď bez súhlasu odborov, to znamená, že nie je platná podľa zákona. Budete sa brániť súdnou cestou?
Keby som sa mal optikou dneška rozhodnúť, tak by som išiel súdnou cestou, lebo som povedal len pravdu a povedal som ju po tom, čo sa to interne týždne a týždne nedarilo presadiť. Takže keby som mal povedať dnes, tak hovorím áno. A čo bude o šesťdesiat dní, uvidíme.
Ak to správne chápem, ak budete riešiť nejakú súdnu cestu, tak až po výpovednej lehote?
Opäť s veľkou pravdepodobnosťou. Neviem si predstaviť, ako by sa to inak mohlo riešiť. Ale uvidíme o tých šesťdesiat dní.
A teraz možno úplne hypotetická otázka. Ako si myslíte, že to dopadne? Ak by ste išli súdnou cestou.
No to je na súde. Zamestnávateľ sa môže rozhodnúť urobiť prakticky čokoľvek, ale potom to musí obhájiť pred sudcom. Nebudem hovoriť, ako to dopadne. Ale jasné, že to budeme žalovať, ak to považujeme za nezákonné.
Máte indície, že by hrozili aj nejaké ďalšie výpovede v rámci Markízy? A teraz myslím zo spravodajstva.
Nie. Zatiaľ nikto nič takéto nepovedal.
Čo bude s reláciou Na telo? Ak máte nejaké informácie, či sa spustí opäť na jeseň, prípadne s akým moderátorom alebo moderátorkou.
No vychádzam len z toho, čo sme počuli navonok. Vedenie avizovalo, že chce pokračovať. No a ako hovoríte, musia nájsť nejakého moderátora. Niekto to moderovať musí. A môžeme len tipovať, kto to bude.
Chcete si zatipovať?
Nechcem si zatipovať, ale poviem vám, že čo bude musieť splniť. Lebo keď budem vychádzať z toho, čo chceli odo mňa, tak bude musieť pochopiť vedenie, že je dobré odporúčanie nezaoberať sa príliš cenami energií a potravín, lebo na to je koalícia citlivá.
Alebo predložiť zoznam otázok na schválenie riaditeľovi centra v prípade debaty, lebo to tak treba. Alebo bude musieť porozmýšľať, či je vhodný ten, alebo onen hosť preto, že majiteľ si myslí o ňom to alebo ono. No tak uvidíme, či takého nájdu.
Toto by bolo v prípade, ak by vedenie nedodržiavalo tie veci, ku ktorým sa v podstate aj samo zaviazalo. Čiže, otázne je, či si myslíte, že to vedenie nakoniec bude dodržiavať.
Teraz sme v hlave XXII. Samotné vedenie hovorí, že všetko dodržalo a nič netreba podpisovať.
Na druhej strane potom podpísalo a predložilo. Hovorí, že to dodržiavať bude a že to dodržiavalo aj dodnes. Takže je to na kolegoch, aby to kontrolovali a aby sa aj verejnosť pozorne pozerala na to, čo sa v televízii Markíza deje. Lebo je to naozaj veľmi podstatné médium.
Čo čaká najbližšie týždne vás? Kam máte namierené alebo čo chystáte?
Musím uvažovať, čo budem robiť po tom, keď uplynie výpovedná lehota. Som pomerne zviazaný tým, že nie som kvázi právne voľný. Som stále ešte zamestnancom, aj keď skôr de jure ako de facto. Využijem to aj na to, aby som vyjasnil to, na čo sa ma ľudia pýtajú, či idem spolupracovať s Mirom Frindtom (bývalý moderátor RTVS ktorý oznámil, že ide zakladať slovenskú pobočku českej internetovej televízie DVTV, pozn. red. ).
Či ste vôbec spolu rokovali.
Naše novinárske príbehy sú naozaj diametrálne odlišné, lebo ja, keď som pred sedemnástimi rokmi musel odísť z vtedajšej STV, respektíve dnešnej RTVS, tak Miro tam ostal. A keď pred šiestimi rokmi za Jaroslava Rezníka odchádzala moja manželka, lebo musela, tak Miro tam ostal.
Nech budem robiť čokoľvek, tak to chcem určite robiť nielen s novinármi, ktorí sú špičkou na Slovensku, ale aj preukázali to, že keď ide do nejakej morálnej dilemy, tak sa neohnú, a ukázali, že sú odvážni. Tak ako ukázali moji kolegovia Markíze, že sú odvážni.
Čiže DVTV nie?
DVTV nie.
Teraz vystáva otázka, že či sa chystáte začať nejaký vlastný projekt?
Určite rozmýšľam nad tým, že sme v situácii, keď nám čoraz viac bude chýbať kritická žurnalistika v reportážach, v rozhovoroch, odhaľovanie klamstiev, odkrývanie rozkrádačiek. A to je niečo, čo určite chcem robiť. Určite chcem zostať v novinárčine.
Beata
Balogová
