BRATISLAVA. Ústavný súd odmietol podania bývalej prezidentky Zuzany Čaputovej a parlamentnej opozície týkajúce sa novely trestných kódexov.
Na tlačovej konferencii o tom informoval šéf súdu Ivan Fiačan.
Za protiústavné označili sudcovia len zmeny týkajúce sa prepadnutia majetku, ale aj novinku, aby bol na súde použiteľný aj nezákonne získaný dôkaz, ak je v prospech obvineného.
Ako protiústavné vyhodnotili sudcovia aj prechodné ustanovenia týkajúce sa premlčaní, zatiaľ však nie je jasné, aký to bude mať dopad na rozbehnuté kauzy.
Za nesúladné s ústavou označili do tretice aj spätné otváranie dohôd o vine a treste s kajúcnikmi, ktoré by mohol minister spravodlivosti napadnúť až do troch rokov od ich uzavretia. Podľa Fiačana to bude možné len v prípadoch, ak boli takéto dohody schválené po 15. marci tohto roka.
Okrem týchto vecí nadobudne účinnosť celá novela a definitívne sa potvrdil aj zánik Úradu špeciálnej prokuratúry.
Ústavný súd trestné kódexy nezastavil. Kauzy sa premlčia, tresty sa znížia (otázky a odpovede) Čítajte V praxi to znamená, že začnú platiť nižšie sadzby za ekonomické trestné činy, skrátia sa ich premlčacie lehoty, mnohé kauzy sa nenávratne premlčia a zároveň sa sprísnia podmienky pre kajúcnikov.
K rozhodnutiu bude pripojené aj jedno odlišné stanovisko, a to od Petra Straku, ktorý bol v tomto prípade sudcom spravodajcom. Podľa slov Fiačana sa odlišné stanovisko týka odôvodnenia rozhodnutia.
V neštandardnom a rýchlom prijímaní zmien, na ktoré v podaní upozorňovala Zuzana Čaputová aj opozícia, Ústavný súd nevidel protiústavnosť. Podľa Fiačana síce neboli pri novele splnené podmienky na skrátené konanie, nezistili však situáciu, "ktorá by bola mimo hraníc demokratického právneho štátu“.
Predseda súdu nepovedal, v akom pomere plénum zložené z dvanástich sudcov odmietlo výraznú časť podaní Čaputovej a opozície. "To je neverejná informácia," povedal.
Ako koalícia pretláčala zmeny
Hoci sa ku kritizovaným zmenám hlásil premiér Robert Fico, nebol to on, ale terajší prezident Peter Pellegrini, kto pred jesennými parlamentnými voľbami ako prvý z vedenia súčasnej vládnej zostavy priamo hovoril o zámere zrušiť špeciálnu prokuratúru.
Fico kritizoval fungovanie úradu, hovoril o ňom ako o nástroji na manipuláciu trestných konaní na likvidáciu Smeru a špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica nazýval hanbou právneho štátu. Bol to však vtedajší líder Hlasu Pellegrini, kto v predvolebnej debate hovoril o zrušení špeciálnej prokuratúry a jej podriadení pod Generálnu prokuratúru vedenú Lipšicovým odporcom Marošom Žilinkom.
V skutočnosti však je plánovaný zásah Smeru do právneho štátu na Slovensku už len podľa intenzity z predvolebnej kampane dlhodobo najzásadnejším záujmom práve Ficovej strany.
Tvrdenia u porušovaní ľudských práv stíhaných nominantov strany v kontraste s množstvom právoplatne odsúdených z okolia Smeru pomohli Smeru vyhrať septembrové voľby.
Občania si môžu vydýchnuť. Ibaže by nie (komentár) Čítajte Plán zrušiť ÚŠP, znížiť premlčacie lehoty a trestné sadzby za ekonomickú kriminalitu predstavila vláda návrhom zákona už začiatkom decembra, len dva týždne odkedy vláda získala dôveru v parlamente.
"Úrad Špeciálnej prokuratúry sa jednoducho nedá opraviť,“ tvrdil Fico, zatiaľ čo jeho minister spravodlivosti Boris Susko obviňoval Lipšica zo systémovej zaujatosti.
Plán Smeru podporený Hlasom a SNS schváliť zmenu v skrátenom konaní na jedinej schôdzi ešte pred Vianocami však zmarila opozícia. Sériou úmyselných početných vystúpení v parlamente k nesúvisiacim návrhom oddialila rokovanie o novele až na rok 2024, zatiaľ čo na námestiach v Bratislave a ďalších miest PS, SaS a KDH rozbehli sériu protivládnych protestov s účasťou desiatok tisíc ľudí.
Pred úľavami kriminálnikom a dosahom na spravodlivosť v krajine až po praktické dosahy zmeny upozorňovali koalíciu nielen Rada prokurátorov a ďalší právni experti, ale aj Európska prokuratúra a Európska komisia.
Pellegrinimu pre natiahnutie rokovania o novele téma zasiahla do prezidentskej kampane. Krátko pred ohlásením kandidatúry sa stretol so Žilinkom a následne avizoval zmeny v návrhu zákona. Predložil ich Tibor Gašpar zo Smeru, ukázali sa však byť len kozmetické.
Koalícia obmedzila rozpravu v parlamente a návrh parlament schválil 8. februára. Už aj tak vyhrotená diskusia vyeskalovala krátko pred hlasovaním, keď opoziční poslanci zistili, že novela znižuje premlčacie lehoty aj za znásilnenie.
Poslanec Smeru Richard Glück zásah zľahčoval. „Tak asi o tom vie, všime si to, keď ju niekto znásilní,“ hovoril o tom, že desaťročná premlčacia doba namiesto dvadsaťročnej musí byť dostatočná. Ženám pritom často trvá dlhší čas, kým sú schopné skutok nahlásiť.
Chceli vyšachovať Ústavný súd
Aj po dodatočnom opravení premlčacích lehôt pri násilných trestných činoch však boj o zvrátenie kritizovaných zmien pokračoval.
Vládna koalícia začala úmyselne zdržiavať zverejnenie novely zákona v Zbierke zákonov - najskôr vyčkával s podpisom zákona premiér Fico a neskôr vtedajší predseda parlamentu Peter Pellegrini.
Rátali totiž so scenárom, že Ústavný súd nemusí stihnúť pozastaviť účinnosť schválených zmien. Zvyčajne totiž býva podmienkou pre rozhodnutie Ústavného súdu zverejnenie zákona v Zbierke, keďže dovtedy zákon nie je formálne platný.
„My urobíme všetko preto, aby sa obdobie temna rokov 2020 až 2023 už nikdy na Slovensku neopakovalo a aby schválená trestnoprávna legislatíva vstúpila do platnosti a do účinnosti,“ avizoval vtedy Fico.
Prezidentka sa však rozhodla obrátiť na Ústavný súd ešte pred zverejnením zákona v Zbierke a ten aj skutočne rozhodol o pozastavení účinnosti trestných kódexov, ktoré skracovali premlčacie lehoty a znižovali tresty za ekonomickú trestnú činnosť.
Súd však nepozastavil účinnosť v častiach o zrušení špeciálnej prokuratúry, ktorá k 20. marcu zanikla.
Premiér Fico najskôr deň po tom tvrdil, že s rozhodnutím Ústavného súdu je veľmi spokojný. Verejnosť presviedčal, že na súde dosiahol, čo chcel, a to zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry. „Som veľmi spokojný, semenište zla a nenávisti prestane existovať,“ vravel.
Už o šesť dní neskôr už ale rozhodnutie súdu vyhodnocoval výrazne kritickejšie, hoci tvrdil, že ho rešpektuje. Zaútočil aj na predsedu Ústavného súdu Ivana Fiačana.
„Keby som mal právomoc odvolať predsedu Ústavného súdu, tak ho odvolám a ja si myslím, že predsedu Ústavného súdu by mal vyvodiť zodpovednosť a mal by odstúpiť,“ vyhlásil Fico.
Naznačoval dokonca, že by mal Fiačana odvolať nový prezident Peter Pellegrini, ktorý v tom čase ešte nebol do funkcie zvolený.
Padali slová o „absurdnej“ či „neprijateľnej argumentácii súdu“, ale aj o tom, že súd rozhodol politicky a nie odborne, keď vraj išiel tvrdo proti svojej doterajšej rozhodovacej praxi.
Narážal tak na postup, keď súd rozhodol o novele, ktorá ešte nebola publikovaná v Zbierke.
Fico bol zjavne nespokojný s tým, že Ústavný súd stopol celý Trestný zákon a nie napríklad iba skrátenie premlčacích lehôt.
Fiačanovi vyčítal aj to, že informácia o pozastavení účinnosti novely sa dostala na verejnosť skôr ako ju oficiálne dostala vláda ako účastník konania. Šéfovi Smeru obzvlášť prekážalo, že ako prvé informovali o rozhodnutí „nepriateľské médiá“.
