BRATISLAVA. Docent práva, premiér Robert Fico zo Smeru tvrdí, že vládna koalícia "vyhrala nad nenávistnou opozíciou" v spore o novelu Trestného zákona na Ústavnom súde v pomere 100:0.
Ústavný súd pritom síce v skrátenom konaní, absencii verejnej diskusie a pripomienkovania nevidel rozpor s ústavou, ale upozornil na porušenie zákona.
Fico v stredu večer po rozhodnutí súdu aj tak chválil svojho ministra spravodlivosti Borisa Suska a jeho ľudí za "profesionálnu prácu".
"Neboli splnené podmienky na skrátené legislatívne konanie," citoval z rozhodutia Ústavného súdu jeho predseda Ivan Fiačan. Premiér to do výsledného skóre nezapočítal.
Ficov pocit víťazstva môže umocňovať, že Ústavný súd opäť potvrdil, že zneužívanie zrýchlenej zmeny zákonov bude aj do budúcna možné, aj keď porušuje zákon. Stačí, ak opozícia dostane aspoň nejaký priestor na vystúpenia v parlamente.
Šéf Katedry ústavného práva Trnavskej univerzity Marek Káčer naznačuje, že poslancov by museli obmedziť extrémne, aby to vyvolalo reakciu Ústavného súdu.
Časti trestnej novely sú protiústavné. Nepotešia sa Bašternák, zrejme ani Kažimír či Výboh Čítajte "Napríklad, ak by parlament časovo neobmedzil diskusiu k nejakému zákonu na dvadsať hodín, ale na dvadsať minút. A tých dvadsať minút by rozdelil medzi poslanecké kluby, čo by znamenalo, že niektoré by sa k zákonu vyjadrovali len pár minút. To by bol ten veľký zásah," tvrdí Káčer.
Tento stav môže trvať dovtedy, kým niektorá z parlamentných väčšín sama neupraví rokovací poriadok a nezavedie vymožiteľné sankcie za porušenie pravidiel.
V roku 2021 sa na skrátené konanie sťažoval
Keď v novembri 2021 s rastúcou druhou vlnou covidu vládna koalícia OĽaNO-SaS-Sme rodina-Za ľudí skrátene prijímala v parlamente novú vlnu protipandemických opatrení, Fico proti tomu horlivo bojoval.
Tvrdil, že skrátené konanie znemožňuje riadnu diskusiu k návrhom zákonov. O tri roky neskôr po nástupe svojej štvrtej vlády už predseda Smeru podobné argumenty ani raz nevyslovil a neohlásil žiadne zmeny kritizovanej praxe z minulosti.
Naopak, koalícia Smer-Hlas-SNS sa medzičasom stala rekordérkou v počte návrhov, ktoré presadila v skrátenom režime. Za prvých sedem mesiacov od konca novembra do júna schválil parlament zo 42 zákonov 25 zrýchlene, teda 60 percent.
"V súčasnosti schvaľujú v skrátenom legislatívnom konaní zákony ešte bezohľadnejšie ako v čase, keď tento proces odôvodňovala celosvetová pandémia," upozornila advokátka spolupracujúca s Via Iuris Eva Kováčechová.
Ústavný súd trestné kódexy nezastavil. Kauzy sa premlčia, tresty sa znížia (otázky a odpovede) Čítajte Predošlé vlády Igora Matoviča a Eduarda Hegera pritom samy vytvorili v čase pandémie a ruskej invázie na Ukrajinu rekord, keď zrýchlene presadili takmer polovicu všetkých zákonov.
Najznámejšie je prijatie tzv. Matovičovho rodinného balíčka s novými nákladmi pre štátny rozpočet v miliardách eur za šesť dní "bagrom", ako priznal sám Matovič.
Balíček napadla na Ústavnom súde prezidentka, súd aj vtedy potvrdil, že "už na prvý pohľad neboli preukázané podmienky na skrátené legislatívne konanie".
Fico však najmä tromfol sám seba, keďže jeho predchádzajúca vláda po roku 2016 prijala zrýchlene len približne päť percent všetkých zákonov a za porovnateľných prvých sedem mesiacov dvanásť percent.
Museli by obmedziť sami seba
Tradíciu, podľa ktorej strany kritizujú zrýchlený legislatívny proces, keď sú v opozícii, ale využívajú ho, keď vládnu, dodržiavali aj ostatné predchádzajúce kabinety.
Ústavný právnik Vincent Bujňák ešte začiatkom roka sumarizoval doterajšiu prax rozhodovania Ústavného súdu v otázke skráteného konania tak, že porušenie zákona o rokovacom poriadku nestačí na to, aby bol takto prijatý zákon zároveň celý v rozpore s ústavou.
"Na to sa vyžaduje ešte niečo navyše, a to porušenie ústavného princípu,“ tvrdil Bujňák. Dodal, že nadužívanie skráteného rokovania podporuje to, že poslancom za taký postup nehrozia žiadne sankcie.
Keď Ústavný súd v decembri 2022 konštatoval, že skrátené legislatívne konanie k Matovičovmu balíčku nebolo zákonné, vtedajší šéf ústavnoprávneho výboru parlamentu Milan Vetrák z OĽaNO hovoril, že vnímajú požiadavku ústavných sudcov na sprísnenie podmienok pre skrátené konanie. "V tomto duchu aj upravíme rokovací poriadok parlament," povedal.
Bolo to však týždeň potom, ako menšinová Hegerova vláda stratila dôveru parlamentu. Poslanci do konca volebného obdobia žiadnu zmenu rokovacieho poriadku neprijali.
Účinnejším východiskom by bolo upraviť skrátené prijímanie zákonov priamo v ústave. Podobný záver nepriamo vyplýva aj z vyjadrení predsedu Ústavného súdu zo stredy.
"Treba si uvedomiť, že v ústave nie je podrobne upravený legislatívny proces. Ústava nepozná skrátené legislatívne konanie. To znamená, že ak sa deje porušovanie zákona, deje sa na podústavnej úrovni," tvrdil Fiačan.
Ústavný súd tak môže rozhodnúť o protiústavnom prijímaní zákonov, len ak sa vládna väčšina previní proti pravidlám tak významne, že v tom sudcovia budú vidieť porušenie ústavných práv.
Ak by pravidlá prijímania zákonov boli súčasťou ústavy, aj menej dramatické prešľapy v parlamente by mohol súd vyhodnotiť za protiústavné.
Na zmenu ústavy treba aspoň 90 poslancov, pričom zo siedmich parlamentných strán sa len dve za posledných osem rokov nepodieľali na nadužívaní skráteného konania - Progresívne Slovensko a KDH, keďže neboli súčasťou vlád od roku 2016.
Ak by sa aj všetky opozičné strany dohodli na zmene ústavy, stále by potrebovali podporu poslancov koaličného Smeru alebo Hlasu, ale tie s SNS práve vytvorili rekord v zneužívaní bleskového schvaľovania zákonov.
