Čo posudzuje Ústavný súd, keď rozhoduje o ústavnosti zákona, prečo býva pri posudzovaní legislatívneho procesu opatrný a prečo nepoznáme, ako hlasovali konkrétni sudcovia? V rozhovore odpovedá šéf Katedry ústavného práva Trnavskej univerzity MAREK KÁČER.
Prekvapilo vás niečo na rozhodnutí Ústavného súdu, ktorý veľkú časť sťažnosti prezidentky či opozície odmietol?
Nebol som veľmi prekvapený. Už z predchádzajúceho rozhodnutia o pozastavení účinnosti novely sa totiž dalo predpokladať, že súd nezruší celú novelu z procesných dôvodov.
Ponechal totiž v účinnosti zrušenie špeciálnej prokuratúry. Vznikol teda predpoklad, že procesné dôvody pôjdu v tomto prípade viac do úzadia.
Ústavný súd síce povedal, že opozícia mala dostatok času na prerokovanie novely, ale za seba musím povedať, že mne sa zdá, že dostatok priestoru nemala. Ja som tam videl vážne zásahy do legislatívneho procesu.
Už len keď si spomenieme na to, že deň pred schvaľovaním novely pán poslanec Tibor Gašpar prezentoval rozsiahly pozmeňujúci návrh, o ktorom opozícia nemala šancu dozvedieť sa viac. Videl som tam veľké problémy, no Ústavný súd zákon podržal.
Kde vidíte zásadné zásahy do procesu prijímania novely, ktoré nevidí Ústavný súd?
Zatiaľ nemáme k dispozícii rozhodnutie s obsiahlym zdôvodnením. Predpokladám, že odôvodnenie v časti týkajúcej sa legislatívneho procesu bude pomerne široké.
Áno, bola v parlamente nejaká debata, poslanci sa mohli vyjadrovať k niektorým čiastkovým otázkam, ale práve na rozsiahly pozmeňujúci návrh predložený na poslednú chvíľu na úplnom konci debaty nemala opozícia podľa mňa priestor reagovať. Nikto nemal šancu si ho naštudovať a nebolo známe, prečo bol predložený. V tomto prípade možnosť opozície diskutovať z môjho pohľadu nesedí.
A keď hovoríme o vyjadrovaní sa verejnosti k zákonu - možnosť tu napokon vznikla aj preto, lebo opozícia prijatie zdržala obštrukciami. Ak by neboli, možno by sme sa o tom, čo zákon znamená pre prax, dozvedeli, až keď by už vyšiel v Zbierke zákonov.
Ale opäť - bude dôležité, aké bude zdôvodnenie Ústavného súdu a ako sa vyrovná s jednotlivými námietkami. Možno ma to zdôvodnenie presvedčí.
Predseda Ústavného súdu v stredu naznačoval, že súd vyhodnocuje veci primerane tomu, že je zvolený parlament a vládna väčšina, ktorej právomoc je prijímať zákony. Postup, ktorý spomínate, by nebol prílišným zásahom do tohto princípu?
Bol by to prílišný zásah, ale koledovali si o to. Je správny postoj, že Ústavný súd je paušálne zdržanlivý. Naozaj by mal zákony zrušovať a vyhlasovať za protiústavné len vo výnimočných situáciách, keď sú excesy v procese veľké. To však neznamená, že má tolerovať akékoľvek porušenie legislatívneho procesu.
Prečo je Ústavný súd taký opatrný pri posudzovaní práce parlamentu?
