BRATISLAVA. Dôvera v spravodajské médiá zostala na globálnej úrovni stabilná. Približne 40 percent respondentov výskumnému centra Reuters pre štúdium žurnalistiky potvrdilo, že správam väčšinou dôveruje.
To je rovnaký výsledok ako v minulom roku, ale stále nižší než na vrchole pandémie koronavírusu. Otázkou zostáva, či dôvera v spravodajstvo dosiahla svoje dno.
Klesla najnižšie za osem rokov
Najvyššiu mieru dôvery dosahuje Fínsko so 69 percentami. Najnižšia dôvera zo 47 analyzovaných krajín je v Grécku a Maďarsku s 23 percentami, nasledovanými Slovenskom s 25 percentami.
Dôvera v médiá na Slovensku klesla najnižšie za osem rokov monitorovania. Ako upozorňujú výskumníci, skóre nie je objektívnym meradlom dôveryhodnosti správ, ale často odráža politické dianie.
Dôveru v spravodajstvo podľa opýtaných naprieč krajinami, vekovými kategóriami a politickými názormi pomáhajú budovať vysoké štandardy, transparentnosť, nezaujatosť a spravodlivosť.
Príliš kritický postoj, ktorý prekáža politikom, je považovaný za najmenej dôležitý faktor. To je známkou, že publikum od novinárov očakáva, že budú klásť ťažké otázky.
Väčšina verejnosti chce presné a transparentné správy. Pod transparentnosťou si však novinári a verejnosť často predstavujú odlišné veci. Novinári sa zväčša zameriavajú na postupy spravodajstva a verejnosť na podozrenie, že v hre sú skryté komerčné alebo politické motívy.
Podiel ľudí, ktorí sa selektívne vyhýbajú správam, na globálnej úrovni vzrástol z 29 percent v roku 2017 na aktuálnych 39 percent. Najčastejším dôvodom je, že spravodajské médiá sa často opakujú a sú nudné.
Negatívny charakter samotných správ v niektorých vyvoláva pocit úzkosti a bezmocnosti. Ľudia sa cítia vyčerpaní množstvom správ, pričom často zmieňujú, že spravodajstvo o vojnách, katastrofách a politike vytláča iné udalosti.
Preťažené publikum
K pocitu preťaženia mohlo prispieť používanie smartfónov a rastúci počet notifikácií z rôznych aplikácií. V tejto súvislosti je pozoruhodné, že väčšina vydavateľov plánuje produkovať čoraz viac spravodajských materiálov, videí či podcastov.
Vydavatelia o preťaženosti svojho publika vedia. Problém riešia aj zacielením na potreby užívateľov. Byť v obraze, vzdelávať sa a získať rôzne pohľady na vec sú podľa prieskumu tri najdôležitejšie potreby užívateľov na celom svete.
Čo sa týka aktuálnosti, médiá odvádzajú podľa respondentov dobrú prácu. Väčšia informačná medzera je v poskytovaní širšieho súboru názorov a tiež v oblasti správ, ktoré ponúkajú viac nádeje a optimizmu.
Konzumenti správ by uprednostnili zníženie počtu neustále aktualizovaných správ a zároveň rozšírenie kontextu, čo by im pomohlo lepšie pochopiť okolitý svet. Nie je cieľom, aby správy boli zábavnejšie, ale aby dávali pocit nádeje.
