Text je prepisom z relácie Rozhovory ZKH, ktorá vznikla pre video.sme.sk. Prepísal ho Oliver Kostanjevec.
Rozhlas a televízia Slovenska (RTVS) sa od pondelka 1. júla zmenil na Slovenskú televíziu a rozhlas (STVR). Dočasne ju povedie Igor Slanina. Urobil aj prekvapivé personálne zmeny. Vo funkcii šéfa športovej sekcie skončila dlhoročná tvár RTVS JÁN ŽGRAVČÁK.
„Čo je dnes pravdou, už zajtra byť nemusí. Je však silnou stránkou všetkých vedcov a vzdelaných ľudí, že o sebe pochybujú. Ak niekto tvrdí, že RTVS nebola verejnoprávna, mal by o sebe začať pochybovať,“ hovorí.
V rozhovore sa dočítate:
- aké mohli byť dôvody na jeho odvolanie,
- ako vyzeral vznik STVR,
- aká je atmosféra v televízii a či očakáva odpor,
- prečo sú podľa neho verejnoprávne médiá pre politikov také lákavé.
Prečo bol prvý krok Igora Slaninu vaše odvolanie?
Pre mňa to vôbec nebolo prekvapujúce, očakával som to. Už po voľbách som očakával, že prídu zmeny. Po vymenovaní vlády to bolo zrejmé. Po tom, čo predstavili návrh zákona, to bolo jasnejšie. Keď začalo padať meno Slanina, tak mi to bolo úplne jasné.
Je to niečo osobné?
Vôbec nie. Nechcel by som, aby to tak vyznelo. Igor Slanina bol v minulosti riaditeľom Media RTVS. Na vlastnej koži som to nezažil, ale viem, ako fungovala redakcia a že vzťah medzi športovou sekciou a Media RTVS musí byť vždy veľmi tesný.
Šport potrebuje predávať reklamu. Media RTVS nedokázala predávať ani najšpičkovejšie športové podujatia. To sa príchodom Igora Slaninu zmenilo.
Treba mu dať kredit, pretože to začalo celkom fungovať. Spolupráca medzi vtedajším šéfom športu Matejom Hajkom a ním bola veľmi silná. Šéfom priamych prenosov bol Pavol Gašpar.
Spolupráca medzi nimi fungovala veľmi dobre, boli veľmi dobrí kolegovia. Očakával som teda, že ak bude vymenovaný za štatutára novej organizácie, opäť sa obklopí kolegami, s ktorými si veľmi dobre rozumie.
Šimkovičovej ministerstvo očakáva, že STVR použije jeho logá. Autor ich už odovzdal Čítajte Viete si predstaviť, že bez ohľadu na vaše odvolanie by ste zostali v STVR po tom, čo ministerka kultúry Martina Šimkovičová povedala, že de facto ide STVR riadiť ona sama, lebo sa každý týždeň s Igorom Slaninom bude stretávať a koordinovať ho?
Rozmýšľal som o tom, ale neviem si na to odpovedať. Je veľa vecí, ktoré idú úplne mimo politiky a pôjdu určite aj úplne mimo takejto 'koordinácie'.
Myslím si, že sa fungovanie STVR nedá celé úplne koordinovať. Ak si niekto myslí, že to dokáže jeden človek, alebo že to dokáže všetko ustrážiť do poslednej bodky, ktorá pôjde na obraz, to je čistá utópia. To nie je pri kolose, akými sú rozhlas a televízia možné.
Uvažoval som o tom, či by nejaká ponuka prišla, a či by som ju prijal alebo nie. V prvom rade však ešte nevieme, ako to celé bude fungovať, pretože to nevedia ani kompetentní.
Začiatok STVR vyzeral rozpačito. Ešte v pondelok ste tam boli. Ako vyzeral vznik STVR? Kolegovia opisovali, že nemali identifikačné číslo organizácie (IČO), daňové identifikačné číslo (DIČ), webové stránky ani povereného riaditeľa. Ten bol vymenovaný až popoludní. To vyzerá na úplný chaos.
Úplný chaos nie, lebo sú tam nastavené procesy, ktoré fungujú. Napríklad vieme, že ideme vysielať. Ako manažment sme boli pripravení aj na takýto moment, hoci nemôžeme ovplyvniť napríklad rýchlosť vydania IČO. Vedeli sme však, že niečo také sa môže stať.
Sledovali sme, či zákon bude v nedeľu večer podpísaný alebo nie. Napokon sa tak stalo. Hneď v pondelok ráno sme prijali opatrenia, ktoré sme istým spôsobom mali pripravené, ale neboli veľké. Išlo len o to, že hneď v pondelok ráno bude treba začať konať, lebo žiadne prechodné obdobie neexistuje.
Martina Šimkovičová povedala v rozhovore, že rebrand má stáť 10-tisíc eur. Obaja sme zažili už jeden rebrand, stálo to násobne viac. Desaťtisíc je asi úplne mimo, nie?
Koľko mal stáť tunel Višňové a koľko bude stáť napokon? Na Slovensku sa to jednoducho robí takto. Toto je absolútne od brucha číslo. Myslím si, že bude veľmi ťažké ho dodržať.
Boli ste v manažmente pod generálnym riaditeľom Ľubošom Machajom, ktorý bol v podstate kompromisným kandidátom bývalej koalície. Nebol najlepším kandidátom ani podľa komisie odborníkov. Nebol slabý riaditeľ?
Nemyslím si. Zažil som rôznych riaditeľov nielen Slovenskej televízie, Slovenského rozhlasu, ale aj v iných spoločnostiach. Nemyslím si, že bol slabý riaditeľ.
“Keď sa takýmito chaotickým rozhodnutiami zo dňa na deň sa niečo zmení bez ohlásenia, je to veľmi ťažká situácia pre psychiku všetkých. Začnú sa venovať iba sami sebe, iba svojej najbližšej úlohe.
„
Politici koalície veľa hovoria o tom, aká bola RTVS politická, bez dát hovoria, že prezentuje jeden názor. Pri všetkej úcte ku kolegom, Marek Makara a Marta Jančkárová sú teraz vykresľovaní koalíciou ako politickí moderátori pre opozíciu, ktorí masívne skáču do reči. V brandži však majú povesť nekonfliktných, možno niekedy až slabých moderátorov, ktorí nechajú politikov hovoriť oveľa viac, ako by mali. Ako sme sa v tejto situácii ocitli?
Na to odpoviem jednoducho, hoci spravodajstvo mi asi neprináleží hodnotiť. Bol som však členom Etickej komisie, poradného orgánu generálneho riaditeľa, ktorý predtým existoval.
Zaoberali sme sa viacerými podnetmi, nebolo ich veľa, ale na túto dvojicu nebol ani jeden za dva roky. Žiadny orgán určený na kontrolu verejnoprávnosti neskonštatoval porušenie zákona za dva roky, neuložil žiadnu sankciu. Čo sa týka toho, že prezentuje iba jeden názor, čo ak je len jedna pravda?
Pri vede to tak je.
Možno by som o tom trochu zapochyboval, pretože všetko sa vyvíja. Čo je dnes pravdou, už zajtra byť nemusí. Je však silnou stránkou všetkých vedcov a vzdelaných ľudí, že o sebe pochybujú. Ak niekto tvrdí, že RTVS nebola verejnoprávna, mal by o sebe začať pochybovať.
Aká je atmosféra v televíznej časti, kde ste trávili čas?
Vnímam zvýšenú úroveň stresu. Nikto nevie, čo bude. Každý sa snaží sústrediť na svoje najbližšie úlohy. V sekcii športu sú to olympijské hry, keď nie je čas riešiť iné veci. Žiadna drastická zmena, ešte keď je neočakávaná, však neprispeje pohode v tíme.
Na žiadny masívny odpor to zvonku nevyzerá. Ako by ste to opísali zvnútra? Bude nejaký odpor?
Neviem, ako to dopadne. Snažím sa vžiť do kože ľudí, ktorí tiež majú nejaké účty. Či preváži túžba po slobode a po nezávislosti nad tým, že musíme živiť svoje rodiny, je naozaj veľmi zložité.
Na druhej strane, prišiel som do sekcie športu po tri a polročnej pauze. Keď som odchádzal, tak som svojmu vtedajšiemu šéfovi Matejovi Hajkovi povedal svoj dojem, že som nikdy nezažil horšiu atmosféru a horší tím ľudí v redakcii. Preto bolo mojou prvoradou úlohou znova sa pokúsiť stmeliť tím dokopy.
Hovoríme o období Jaroslava Rezníka?
Áno. Ak chce niekto ľudí manipulovať a ovládať ich, musí ich rozdrobiť. Nesmú držať spolu. Verím, že sa mi aspoň trochu podarilo to dať späť dokopy, a že tím v redakcii športu opäť začal fungovať. Že sa medziľudské vzťahy vyčistili a znovu začali dávať zmysel. Kolegialita bola určite posilnená.
Ako to bude ďalej, neviem. Keď sa takýmito chaotickým rozhodnutiami zo dňa na deň sa niečo zmení bez ohlásenia, je to veľmi ťažká situácia pre psychiku všetkých. Začnú sa venovať iba sami sebe, iba svojej najbližšej úlohe. Vôbec nebudú myslieť na to, že tu je nejaký tím a vyšší princíp.
Za čo majú bojovať? Za značku, ktorá vznikla včera? Ako sa majú za ňu postaviť? Ako im to bolo odkomunikované? Akým spôsobom sa to celé zrodilo po tom všetkom, čo sme sledovali v médiách? Bude to veľmi ťažké.
Samozrejme, sú to moji kolegovia. Budem držať palce aj Paľovi Gašparovi, ktorý je poverený vedením športovej sekcie a aj ďalším, ktorí potom prídu, nech sa im podarí vybudovať hrdosť na značku.
Veľa sa pri zmenách z RTVS na STVR hovorilo o tom, že RTVS stratila športové licencie na majstrovstvá sveta v hokeji aj na majstrovstvá Európy vo futbale. Nesprávne sa to pripisovalo Ľubošovi Machajovi, pričom sa to stalo za Jaroslava Rezníka. Ako sa stalo, že RTVS už nemá tieto licencie?
To je čaro obchodovania s licenciami. Tendre a súťaže sa vypisujú roky dopredu, najmä na najväčšie podujatia. Takže, aj keď niekto niečo prehrá a neodkomunikuje to, ukáže sa to až o päť či šesť rokov. Nikto nebol šéfredaktorom športu dlhšie ako päť rokov.
Ako ten proces skončil tak, že dnes ich vysiela súkromná televízia?
Tak, že to jednoducho Slovenská televízia prehrala. Neponúkla dostatok peňazí. Viem hovoriť len za veci, ktoré sme nedokázali, alebo dokázali získať my. Nie je to len tak, že by sme všetko prehrávali. RTVS získala predkolá európskych pohárových súťaží na tri roky. Nebol to malý tender, ale podarilo sa ho vyhrať, hoci záujem bol veľký.
Na druhej strane sme prišli o vysielanie Európskej ligy UEFA a Európskej konferenčnej ligy UEFA. To, čo sme posledných päť rokov vysielali, teraz bude vysielať konkurenčná stanica. Jednoducho ponúkli viac.
UEFA povedala, že je to percentuálne najvyšší nárast, aký v Európe zaznamenala. Aj keby sme sumu markantne zvýšili, asi by to nestačilo. Takisto prebehol tender na FIFA. Tam sme išli s takou ponukou, aká ešte nikdy za majstrovstvá sveta nebola. Napriek tomu to RTVS nedokázala.
Ak sa Slovenská republika nerozhodne, že chce mať silnú televíziu, ktorá bude takéto veci vysielať, tak ich nikdy vysielať nebude.
Dlhé roky robíte vo verejnoprávnej televízii. Zažili ste rôznych riaditeľov. Ako sme sa dostali do bodu, že bez širšej diskusie zo dňa na deň zrušili skoro storočnú inštitúciu, a de facto ju spolitizujú? Prečo je televízia taká lákavá pre politikov?
Pretože sú naivní. Myslia si, že keď si kúpia nejaký kanál, či súkromný alebo verejnoprávny, a bude im slúžiť a bude hovoriť to, čo chcú a bude vyzerať tak, ako si predstavujú, tak sa im bude lepšie žiť. Že im to prinesie zisky, ale neprinesie. Ľudia potrebujú počuť konfrontáciu, potrebujú počuť o problémoch. Potrebujú vidieť riešenie problémov. Potrebujú vidieť ugrilovaného politika, ale aj športovca, aj trénera.
Prečo sme sa dostali až sem? Pretože desaťročia sa tu nikto nerozpráva o tom, či má byť televízia silná a čo od nej potrebujeme. Nikto sa nerozpráva o tom, že fínska televízia Yle má od roku 2007 svoju streamovaciu platformu, ktorá má viac abonentov ako Netflix. Nikto sa tu nerozpráva o tom, že sa to dá robiť aj inak, v porovnateľných krajinách.
Nikto sa tu nerozprával nikdy o tom, že rozpočet fínskej televízie na šport je 80 miliónov. My sme mali 8,8. Chceme vysielať to isté ako fínska televízia, keď majú takmer desaťnásobný rozpočet na šport? To nie je štát, ktorý by bol extrémne inde. Tam verejná debata prebehla. Politici vo Fínsku reagujú na to, čo chce národ.
Tam sa prvé dni po invázii na Ukrajinu nikto z politikov neozýval. Vypočuli si najskôr prvé výsledky prieskumov. Zistili, že národ je proti, tak potom sa zariadili podľa toho, čo si národ želá a slúžili národu. Tu je to presne naopak, politici diktujú, čo si má národ myslieť. Ak si to necháme diktovať, tak tu nikdy nebude dobre.
Beata
Balogová
