BRATISLAVA. Šírenie nepodložených presvedčení ohrozuje verejné zdravie, napríklad očkovacie a preventívne programy.
Zahŕňajú široké spektrum iracionálnych, paranormálnych, konšpiračných a pseudovedeckých predstáv, ktoré sú v rozpore s vedecky overenými názormi. TASR o tom informovala hovorkyňa Slovenskej akadémie vied (SAV) Monika Tináková.
"V kontexte očkovania môžu nepodložené presvedčenia viesť u ľudí k zásadnému váhaniu, či vôbec zaočkovať seba alebo svoje deti, čo ohrozuje kolektívnu imunitu a je rizikom nielen pre jednotlivcov, ale aj pre širšiu komunitu," upozornila Eva Ballová Mikušková z Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied SAV.
Údajné utajovanie negatívnych účinkov vakcín
Počas pandémie COVID-19 sa podľa nej konšpiračné teórie o pôvode, šírení a účinnosti vakcín stali veľmi populárnymi.
Doplnila, že viac ako 20 percent ľudí si osvojilo aspoň jedno konšpiračné presvedčenie súvisiace s COVID-19.
Tí, ktorí mali konšpiračné presvedčenia, v menšej miere podľa odborníčky dodržiavali preventívne opatrenia a viac inklinovali k používaniu pseudovedeckých zdravotných praktík - napríklad podporovali použite koloidného striebra alebo vitamínu C počas pandémie, čím ohrozovali verejné zdravie.
"Značná časť ľudí v rôznych krajinách verila a stále verí, že ich vláda zatajuje vedľajšie (podľa nich negatívne) účinky vakcín a že zároveň zámerne nepodporuje alebo zakazuje alternatívne či prírodné spôsoby liečby závažných chorôb," uviedla Lena Adamus z Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied SAV.
Zložité vysvetľovanie
Tento trend sa podľa nej rozšíril aj na iné oblasti zdravia a súvisí nielen so skepticizmom voči vakcínam, ale aj so sklonom používať vedecky neoverené, potenciálne škodlivé postupy alternatívnej medicíny. Zároveň znižuje dôveru v štandardnú zdravotnú starostlivosť.
Vzhľadom na alarmujúce prepojenie medzi nepodloženými presvedčeniami a ich nepriaznivými zdravotnými dôsledkami výskumníci a zdravotnícki pracovníci vyzývali na cielené intervencie, aby boli tieto presvedčenia odhalené. Taktiež aby sa pracovalo na obnovení dôvery vo vedu a zdravotnícke systémy.
"Odhalenie nepodložených presvedčení je nielen náročné, ale častokrát nepostačuje, pretože tieto presvedčenia pretrvávajú aj po tom, čo ich odhalíme. Práve preto naša nedávno publikovaná štúdia skúmala možnosť korigovať nepodložené presvedčenia o vakcínach a vakcinácii a aj to, aký vplyv takéto presvedčenia môžu mať na voľby Sloveniek a Slovákov v oblasti zdravia," poznamenali odborníčky.
Hlavným cieľom ich výskumu bolo testovať intervenciu, pomocou ktorej mali byť nepodložené presvedčenia o vakcínach odhalené.
Zároveň zisťovali účinnosť tejto intervencie na zvyšovanie podpory očkovania proti ľudskému papilomavírusu (HPV) a zvyšovanie úmyslu vyhľadávať zdravotnú pomoc v prípade potreby.
Výsledky štúdie naznačujú, že ľudia, ktorí rôzne nepodložené presvedčenia podporujú, majú zároveň menej pozitívne postoje k očkovaniu, nižšiu ochotou dať sa očkovať proti HPV, vyjadrujú slabšiu podporu pre vakcinačný program a taktiež sú menej ochotní vyhľadávať zdravotnú pomoc a konzultácie.
Ako dodali, to znamená, že nepodložené presvedčenia sa len ťažko vyvracajú a že môžu mať nepriaznivé a dlhodobé dopady na preventívne programy a aj na budúcu úroveň a kvalitu verejného zdravia.
