BRATISLAVA. Už o necelých šesť mesiacov bude v celej Európskej únii povinný zber textilného odpadu. Únia chce aj týmto opatrením znižovať množstvo zmesového odpadu.
Na Slovensku sľuboval zavedenie povinného zberu textilného odpadu bývalý minister životného prostredia Ján Budaj už od roku 2023, teda v predstihu pred európskym termínom. Zavedenie termínu sa však posunulo o ďalší rok. Ani doteraz však vláda neprišla so zákonom, ktorý by stanovil podmienky a povinnosti pri zbere textilného odpadu. Podľa európskej legislatívy majú za celý životný cyklus textílií zodpovedať výrobcovia.
Súčasný minister životného prostredia Tomáš Taraba na tlačovej konferencii koncom júna v Gabčíkove hovoril, že sa pri recyklácii textilu predpokladá zodpovednosť výrobcu podobne ako pri zálohovaní PET fliaš. Otázkou podľa neho je aj to, akým spôsobom sa textil využije a spracuje. Slovensko európsky termín stihne, tvrdil v júni Taraba.
V článku sa dočítate
- Aký je potenciál zberu textilu
- Aké problémy majú zberové spoločnosti
- Kde sa vyzbiera najviac textilného odpadu
Verejnosť však stále nepozná znenie zákona ani to, kedy by ho poslanci mali schvaľovať. Otázne je aj zavedenie povinnosti. Pri podobnej situácii, keď samosprávy zavádzali zber kuchynského odpadu, napríklad Bratislava a Košice pristúpili k odkladu: namiesto januára 2021 zber zaviedli až od januára 2023. Dôvodom bola nepripravenosť samospráv. Tie zatiaľ nie sú pripravené ani na zber textilného odpadu.
„Naďalej čakáme na potrebnú legislatívu od Ministerstva životného prostredia SR, minimálne na manuál, ktorý by mal konkretizovať, akým spôsobom sa má zber realizovať, čo je nevyhnutný predpoklad na to, aby sme vedeli, ako máme nastavovať systém zberu,“ hovorí pre SME hovorca mesta Bratislava Peter Bubla.
Potenciál zberu je oveľa vyšší
Textil z domácností na celom Slovensku v roku 2021 predstavoval 8389,41 tony odpadu. Očakávaný celkový potenciál po zavedení triedeného zberu je vyše 59-tisíc ton. V EÚ sa ročne vyprodukuje 12,6 milióna ton textilného odpadu. Obuv a oblečenie tvorí približne 5 miliónov ton, čo je 12 kg na obyvateľa.
Obyvatelia už teraz môžu použité oblečenie, obuv, deky či posteľnú bielizeň priniesť do rôznych obchodov s oblečením, kde sú na to určené nádoby. Mnoho ľudí však robí chybu v tom, že na ďalšie použitie prinesú textil, ktorý je špinavý alebo poškodený. V takomto prípade patrí do zmesového kontajnera.
Na opätovné použitie je podľa spoločností z vyzbieraného textilného odpadu vhodných asi 75 percent. Zvyšok ide väčšinou na znehodnotenie a zneškodnenie napríklad spálením.
Nádoby sú však častým terčom vandalizmu a nie je zriedkavé ich poškodenie. V tom lepšom prípade je obsah vyhádzaný von. Preto sa niektoré mestá rozhodli umiestniť kontajnery do zberných dvorov.
Tomáš Štefančík z Ekocharity hovorí, že vandalizmus je problém pri všetkých nádobách triedeného odpadu. „Najväčším strašiakom do budúcna je skôr vhadzovanie iného odpadu do našich kontajnerov.“
Tento trend sa podľa neho prejavil na miestach, kde sa zvýšili poplatky za zmesový komunálny odpad. Spoločnosť dané samosprávy upozornila a v prípade nezníženia takéhoto odpadu v nádobách budú musieť stojiská presunúť alebo odstrániť.
Chýba legislatíva aj kapacity
Na Slovensku v súčasnosti prebieha zber textilu približne v tretine všetkých samospráv, na územiach, v ktorých operujú zberové spoločnosti, medzi nimi Ekocharita, Humana a TextilEco.
Štefančík z Ekocharity podotýka, že 95 percent z týchto kapacít je zber re-use šatstva - teda takého, ktoré možno ďalej použiť na oblečenie. Samosprávy, ktoré už dnes majú takéto kontajnery k dispozícii, tak podľa neho majú povinný zber zabezpečený. Problém budú mať tie, kde sa textilný odpad zatiaľ oddelene nezbiera.
Spoločnosť OLO, ktorá zabezpečuje zber odpadu v Bratislave, neorganizuje separovaný zber textilu. Ľudia z Bratislavy môžu použitý textil odovzdať v areáli na Starej Ivanskej ceste do dvoch kontajnerov spoločnosti Ekocharita, povedala hovorkyňa OLO Zuzana Balková.
Textilný odpad môžu pomôcť riešiť aj swapy, ktoré zvyknú organizovať napríklad komunitné centrá. Swap minulý rok zorganizovala aj spoločnosť OLO a túto jeseň v tom plánujú pokračovať.
Rozdielne čísla v triedení
Podľa štatistík zo štúdie na posúdenie zavedenia systému pre nakladanie s odpadom z textilu z novembra 2022 je najvyšší podiel triedenia textilného odpadu v Trenčianskom kraji, až 98 % obcí, nasleduje Trnavský a Bratislavský kraj. Najmenej je to v Košickom kraji, kde je to len polovica obcí.
Ekocharita nemá záujem v každej samospráve robiť zber textilu. „Nevidíme momentálne ani priestor na akékoľvek zvyšovanie stojísk v lokalitách, kde tento druh zberu absentuje.“ Dodáva, že v prípade dofinancovania zo strany samospráv, organizácií zodpovednosti výrobcov či environmentálneho fondu sa to môže zmeniť.
Medzi krajmi sa líši aj samotná kvalita vyzbieraného textilu. Zatiaľ čo v okresoch západného a stredného Slovenska je kvalita oblečenia relatívne dobrá, v okresoch na juhu a východe sa množstvo ďalej použiteľného textilu znižuje. Najviac zberných nádob sa nachádza v krajských mestách, smerom na východ je tendencia klesajúca.
„Bez spustenia rozšírenej zodpovednosti výrobcov, prípadne iného systému financovania zberu textilu a šatstva, nie je možné zabezpečiť jeho povinné zbieranie v každej samospráve, určite nie od 1. 1. 2025,“ hovorí Štefančík.
