SME

Slovensko čaká od januára povinný zber a triedenie textilu. Samosprávy nevedia, ako sa pripraviť

Chýba legislatíva aj kapacity.

Kontajnery na textil v BelušiKontajnery na textil v Beluši (Zdroj: archív obce)

BRATISLAVA. Už o necelých šesť mesiacov bude v celej Európskej únii povinný zber textilného odpadu. Únia chce aj týmto opatrením znižovať množstvo zmesového odpadu.

Na Slovensku sľuboval zavedenie povinného zberu textilného odpadu bývalý minister životného prostredia Ján Budaj už od roku 2023, teda v predstihu pred európskym termínom. Zavedenie termínu sa však posunulo o ďalší rok. Ani doteraz však vláda neprišla so zákonom, ktorý by stanovil podmienky a povinnosti pri zbere textilného odpadu. Podľa európskej legislatívy majú za celý životný cyklus textílií zodpovedať výrobcovia.

SkryťVypnúť reklamu

Súčasný minister životného prostredia Tomáš Taraba na tlačovej konferencii koncom júna v Gabčíkove hovoril, že sa pri recyklácii textilu predpokladá zodpovednosť výrobcu podobne ako pri zálohovaní PET fliaš. Otázkou podľa neho je aj to, akým spôsobom sa textil využije a spracuje. Slovensko európsky termín stihne, tvrdil v júni Taraba.

Verejnosť však stále nepozná znenie zákona ani to, kedy by ho poslanci mali schvaľovať. Otázne je aj zavedenie povinnosti. Pri podobnej situácii, keď samosprávy zavádzali zber kuchynského odpadu, napríklad Bratislava a Košice pristúpili k odkladu: namiesto januára 2021 zber zaviedli až od januára 2023. Dôvodom bola nepripravenosť samospráv. Tie zatiaľ nie sú pripravené ani na zber textilného odpadu.

„Naďalej čakáme na potrebnú legislatívu od Ministerstva životného prostredia SR, minimálne na manuál, ktorý by mal konkretizovať, akým spôsobom sa má zber realizovať, čo je nevyhnutný predpoklad na to, aby sme vedeli, ako máme nastavovať systém zberu,“ hovorí pre SME hovorca mesta Bratislava Peter Bubla.

SkryťVypnúť reklamu

Potenciál zberu je oveľa vyšší

Textil z domácností na celom Slovensku v roku 2021 predstavoval 8389,41 tony odpadu. Očakávaný celkový potenciál po zavedení triedeného zberu je vyše 59-tisíc ton. V EÚ sa ročne vyprodukuje 12,6 milióna ton textilného odpadu. Obuv a oblečenie tvorí približne 5 miliónov ton, čo je 12 kg na obyvateľa.

Obyvatelia už teraz môžu použité oblečenie, obuv, deky či posteľnú bielizeň priniesť do rôznych obchodov s oblečením, kde sú na to určené nádoby. Mnoho ľudí však robí chybu v tom, že na ďalšie použitie prinesú textil, ktorý je špinavý alebo poškodený. V takomto prípade patrí do zmesového kontajnera.

Na opätovné použitie je podľa spoločností z vyzbieraného textilného odpadu vhodných asi 75 percent. Zvyšok ide väčšinou na znehodnotenie a zneškodnenie napríklad spálením.

SkryťVypnúť reklamu

Nádoby sú však častým terčom vandalizmu a nie je zriedkavé ich poškodenie. V tom lepšom prípade je obsah vyhádzaný von. Preto sa niektoré mestá rozhodli umiestniť kontajnery do zberných dvorov.

Tomáš Štefančík z Ekocharity hovorí, že vandalizmus je problém pri všetkých nádobách triedeného odpadu. „Najväčším strašiakom do budúcna je skôr vhadzovanie iného odpadu do našich kontajnerov.“

Tento trend sa podľa neho prejavil na miestach, kde sa zvýšili poplatky za zmesový komunálny odpad. Spoločnosť dané samosprávy upozornila a v prípade nezníženia takéhoto odpadu v nádobách budú musieť stojiská presunúť alebo odstrániť.

Chýba legislatíva aj kapacity

Na Slovensku v súčasnosti prebieha zber textilu približne v tretine všetkých samospráv, na územiach, v ktorých operujú zberové spoločnosti, medzi nimi Ekocharita, Humana a TextilEco.

SkryťVypnúť reklamu

Štefančík z Ekocharity podotýka, že 95 percent z týchto kapacít je zber re-use šatstva - teda takého, ktoré možno ďalej použiť na oblečenie. Samosprávy, ktoré už dnes majú takéto kontajnery k dispozícii, tak podľa neho majú povinný zber zabezpečený. Problém budú mať tie, kde sa textilný odpad zatiaľ oddelene nezbiera.

Spoločnosť OLO, ktorá zabezpečuje zber odpadu v Bratislave, neorganizuje separovaný zber textilu. Ľudia z Bratislavy môžu použitý textil odovzdať v areáli na Starej Ivanskej ceste do dvoch kontajnerov spoločnosti Ekocharita, povedala hovorkyňa OLO Zuzana Balková.

Textilný odpad môžu pomôcť riešiť aj swapy, ktoré zvyknú organizovať napríklad komunitné centrá. Swap minulý rok zorganizovala aj spoločnosť OLO a túto jeseň v tom plánujú pokračovať.

SkryťVypnúť reklamu

Rozdielne čísla v triedení

Podľa štatistík zo štúdie na posúdenie zavedenia systému pre nakladanie s odpadom z textilu z novembra 2022 je najvyšší podiel triedenia textilného odpadu v Trenčianskom kraji, až 98 % obcí, nasleduje Trnavský a Bratislavský kraj. Najmenej je to v Košickom kraji, kde je to len polovica obcí.

Ekocharita nemá záujem v každej samospráve robiť zber textilu. „Nevidíme momentálne ani priestor na akékoľvek zvyšovanie stojísk v lokalitách, kde tento druh zberu absentuje.“ Dodáva, že v prípade dofinancovania zo strany samospráv, organizácií zodpovednosti výrobcov či environmentálneho fondu sa to môže zmeniť.

Medzi krajmi sa líši aj samotná kvalita vyzbieraného textilu. Zatiaľ čo v okresoch západného a stredného Slovenska je kvalita oblečenia relatívne dobrá, v okresoch na juhu a východe sa množstvo ďalej použiteľného textilu znižuje. Najviac zberných nádob sa nachádza v krajských mestách, smerom na východ je tendencia klesajúca.

SkryťVypnúť reklamu

„Bez spustenia rozšírenej zodpovednosti výrobcov, prípadne iného systému financovania zberu textilu a šatstva, nie je možné zabezpečiť jeho povinné zbieranie v každej samospráve, určite nie od 1. 1. 2025,“ hovorí Štefančík.

Fotka - Beata Balogová
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Podpis - Beata Balogová
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu. Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám. Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Domov

Komerčné články

  1. Ako zvládnuť podnikanie, rodinu aj voľný čas bez kompromisov?
  2. Realitný fond IAD IRF dosiahol historicky najvyššie zhodnotenie
  3. Inštruktorky sebaobrany: Najväčšia hrozba nie je cudzí muž v tme
  4. Elektrické autá v zahraničí: poplatky za nabíjanie a diaľnice
  5. Môže hudba pomôcť neurologickým pacientom lepšie chodiť?
  6. Veterné parky: vizuálny smog alebo nová estetika energetiky?
  7. Muži, nepodceňujte návštevu kardiológa. Srdce máte len jedno
  8. AI o nej píše, že je symbolom odvahy. Kvôli jedinému protestu
  1. Emma Tekelyová a tvorenie na jarné dni a Veľkú noc
  2. Inštruktorky sebaobrany: Najväčšia hrozba nie je cudzí muž v tme
  3. Realitný fond IAD IRF dosiahol historicky najvyššie zhodnotenie
  4. Ako zvládnuť podnikanie, rodinu aj voľný čas bez kompromisov?
  5. Spoločnosti BILLA záleží na zdravých očiach detí
  6. BENU otvorila v Košiciach lekáreň aj v Auparku
  7. Jedinečný koncert EURYTHMICS v Bratislave
  8. LOVESTREAM Festival oznamuje prvú vlnu interpretov
  1. AI o nej píše, že je symbolom odvahy. Kvôli jedinému protestu 8 470
  2. Slovenskí milionári minulý rok bohatli rekordným tempom 6 357
  3. Muži, nepodceňujte návštevu kardiológa. Srdce máte len jedno 5 664
  4. Elektrické autá v zahraničí: poplatky za nabíjanie a diaľnice 5 070
  5. Nevšedný ostrov. Ischia priťahuje pozornosť čoraz viac turistov 5 042
  6. Ísť do kúpeľov je IN 4 795
  7. Za 2 dni si vybralo dovolenku viac než 2000 Slovákov 4 578
  8. Vypite bar s ministrom, teraz za polovičnú cenu 4 433
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu