Sabaka: Môj politický názor je druhoradý, neodráža sa na tom, čo hovorím

Text je prepisom z relácie Rozhovory ZKH, ktorá vznikla pre video.sme.sk. Prepísal ho Oliver Kostanjevec.

Splnomocnenec vlády pre preverenie procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie covid-19 Peter Kotlár vyhlásil, že na Slovensku pandémia nebola. Infektológa PETRA SABAKU vraj toto vyhlásenie nezaskočilo.

„Je to niekedy veľmi ťažké pre človeka, ktorý sa priamo nepohybuje v danej problematike a priamo sa nepotýka s problémami a analýzami vedeckých dôkazov pri svojom zamestnaní. Počas pandémie totiž medicínskych dezinformácií bolo veľmi hojne a bolo veľmi ťažké im nepodľahnúť,“ odpovedá na otázku, čím si vyhlásenie vysvetľuje.

Čo ste si pomysleli, keď ste počuli, že pandémia na Slovensku nebola?

Nejako mimoriadne ma to nešokovalo. Už dlhší čas sledujem dianie na pandemickej dezinfoscéne. Tam sa takéto názory objavujú pomerne často a ešte aj omnoho šokujúcejšie, takže prekvapený som veľmi nebol. V každom prípade môžeme povedať, že pandémia bola a bola aj na Slovensku.

Mohli ste si to zobrať asi aj osobne, lebo ste celú pandémiu prežili na covidovom oddelení. Zrejme to bolo asi to najhoršie, čo ste videli, a bolo tam aj mimoriadne veľa beznádeje a smrti. Nedotklo sa vás, keď pán Kotlár povedal, že pandémia nebola?

Nedotklo, aj keď rozumiem, že by sa to niekoho dotknúť mohlo. Pandémia zasiahla životy nás všetkých. Aj tých, ktorí neboli vážne chorí a nemali vážne chorých príbuzných. Museli žiť v lockdownoch, život bol v obmedzenom režime. Viac zasiahla tých, ktorí trpeli a zomierali na covid-19.

Zasiahla aj zdravotníkov, ktorí sa o týchto pacientov starali, a mnohí nasadzovali svoje životy. Najmä kolegovia, ktorí už mali vek na to, že im hrozilo veľké riziko ťažkého priebehu v prípade infekcie. Stúpa s vekom, pričom nad 60 rokov stúpa dosť výrazne.

Napriek tomu sa mnohí moji kolegovia nad 60 rokov, najmä zdravotné sestry a ošetrovatelia, starali o pacientov s covidom-19 a trávili s nimi dlhé hodiny. Celosvetovo zomrelo viac ako 1500 zdravotníkov na následky toho, že sa nakazili, keď sa starali o svojich pacientov. Je to vážna vec z pohľadov tých, ktorí počas pandémie trpeli, a tých, ktorí nasadzovali svoje životy.

Najhoršie, čo sa počas pandémie stalo, bolo to, že sa šírili dezinformácie, ktoré ľudí priamo vystavovali smrteľnému nebezpečenstvu a pripravovali ich o život. Dosť ma to zaskočilo a zasiahlo, lebo som nevedel, že sú ľudia schopní takého cynizmu a toľkej krutosti. Pre svoj vlastný prospech vystavujú iných ľudí smrteľnému nebezpečenstvu.

Niečo takéto ma teda ani nešokuje a ani nejako veľmi nerozhádže.

Máte nejaké vysvetlenie, prečo pán Kotlár hovorí, že pandémia nebola? Je vyštudovaný lekár. Je síce ortopéd, nie infektológ ani epidemiológ, ale rozpráva vedecké bludy. To asi nie je dobrá vizitka medicíny, nie?

Je to niekedy veľmi ťažké pre človeka, ktorý sa priamo nepohybuje v danej problematike a priamo sa nepotýka s problémami a analýzami vedeckých dôkazov pri svojom zamestnaní. Počas pandémie totiž medicínskych dezinformácií bolo veľmi hojne a bolo veľmi ťažké im nepodľahnúť.

Je veľmi dôležité oddeliť názory vyplývajúce z politického presvedčenia od faktov a od vedeckých dôkazov. Nerád by som preto zachádzal do politických tém. Nechcem, aby sa to stavalo do roviny, že odborníci a vedci sú opozíciou inej názorovej skupiny. To nie je pravda. Odborníci a vedci len obhajujú medicínu založenú na dôkazoch a vedecké poznanie, ktoré má svoje pravidlá.

Sme jediná krajina, ktorá nepristúpila k zmluve Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO). Počas pandémie ste si mnohé veci študovali v zahraničí. Pozerali ste si vedecké články, ktoré postupne vychádzali, pretože to bola úplne nová situácia. Ako vám pomohli informácie aj z WHO a ako vám sťaží ďalšiu pandémiu, keď budeme od nich odstrihnutí dobrovoľne? Mohli sme namietať aj nejaké body zmluvy, ale my sme sa rozhodli k nej nepristúpiť.

Vymieňanie si informácií bolo veľmi dôležité, pretože sme sa stretli s úplne novou infekciou, ktorá tu zatiaľ nebola. Naše postupy sa teda vyvíjali na týždňovej báze. Často bolo každý týždeň niečo nové, čo sa týka šírenia vírusu alebo toho, akým spôsobom sa proti nemu chrániť. Či sa šíri aerosólom, alebo nie, aké riziko je pri šírení aerosólom, aké lieky fungujú a aké nie, aké liečebné postupy sú účinné a aké sú škodlivé.

Vymieňanie si informácií bolo veľmi dôležité. Vtedy sme sa spoliehali ako na WHO, pod ktorého taktovkou sa realizoval výskum niektorých liečebných modalít pri ochorení covid-19, o čo sme sa potom opierali, a študovali sme aj vedecké články, ktoré vychádzali po celom svete a veľmi frekventovane.

Frustruje vás, kam sa uberá debata? Až 30 percent ľudí podľa prieskumu pochybuje, či je Zem guľatá. Potom máme diskusiu, že či tu bola pandémia. Rozumiem, že vedci nechcú stáť v opozícii k politike, ale politický diskurz vyzerá byť úplne absurdný. Frustruje vás to?

Povedal by som, že ma to znepokojuje. Tam, kde dnes sme, sme vďaka vedeckému poznaniu. Vďaka tomu máme veľmi nízku detskú úmrtnosť. Drvivá väčšina ľudí šťastne prežije detstvo bez toho, aby podľahli osýpkam alebo iným detským infekciám, na ktoré sa v minulosti bežne umieralo.

Vďaka medicíne založenej na dôkazoch a vede máme dnes očakávanú dĺžku života nad 70 rokov, zatiaľ čo v roku 1900 to bolo 35 rokov. Toto sú všetko výdobytky vedy, ktoré nám zvyšujú kvalitu a očakávanú dĺžku života. Nemôžeme to len tak zahodiť. Za toto všetko vďačíme vede.

Práve preto by sme sa mali snažiť nakresliť čiaru medzi politikou a vedou. Môžeme sa baviť o politických témach, ktorým veľmi nerozumiem, a preto by som do nich nerád zasahoval. Mám nejaký politický názor, ale to je úplne druhoradé. To sa neodráža na tom, čo hovorím.

Na druhej strane máme vedu, ktorá má svoje pravidlá. Máme vedecké fakty a medicínu založenú na dôkazoch. Do toho politiku nemiešajme. Ak už však realizujeme politické riešenia, tak by sme mali pozerať na vedecké dôkazy a mali by sme sa pýtať odborníkov, aký majú na to názor.

Ako postfaktuálna doba, a možno aj politické naratívy o očkovaní, ovplyvnili zaočkovanosť v praxi? Nemusí to byť len na covid.

Na Slovensku sme nezvládli pandémiu covidu najlepšie s relatívne vysokým počtom nadpočetných úmrtí. Jedným z hlavných dôvodov je nízka zaočkovanosť rizikovej populácie, aj keď u nás celková zaočkovanosť nebola úplne najhoršia. V rámci Európy bola relatívne nízka. My sme trpeli tým, že sme mali nízku zaočkovanosť seniorov.

Inými slovami, veľa mladých sa očkovalo.

Veľa mladých sa očkovalo. Malo to význam, ale nie až taký ako u seniorov, u ktorých by bol ďaleko väčší. Na tomto sa podieľalo pochybovanie o účinnosti a bezpečnosti vakcín. Na tom, prečo sa tento jav objavoval a prečo rezonoval v najstaršej populácii, sa do veľkej miery podieľali dezinformácie. Vinou toho na Slovensku zbytočne zomierali tisícky ľudí.

Čo sa týka iných ochorení, v mnohých regiónoch, napríklad aj v Bratislave, sme pod kritickou úrovňou zaočkovanosti detí proti osýpkam. Preto môžeme očakávať, že by mohlo dôjsť k epidémii osýpok v Bratislave. Samozrejme, sledujeme to aj pri iných ochoreniach.

V Česku zbierajú dáta týkajúce sa čierneho kašľa. Majú viac ako desaťtisíc prípadov a dve úmrtia. Ako je to u nás?

U nás je situácia lepšia. V každom prípade, mali sme hospitalizované aj deti s čiernym kašľom, ktoré doteraz neboli očkované. Buď preto, že boli príliš malé, alebo preto, že očkovanie im bolo kontraindikované.

Takže tí najzraniteľnejší, ktorí za to ani nemôžu.

Áno. Preto je dôležité, aby sa očkovala celá populácia. Vtedy chránime tých najzraniteľnejších. Chvalabohu u nás situácia nie je taká zlá ako v Česku.

Čím to je?

Je to do istej miery aj tým, že naša spoločnosť je izolovanejšia než česká.

Prečo sa čierny kašeľ objavil práve teraz?

Ide zrejme o to, že klesla imunita populácie, a tak ochorenie malo širšie pole pôsobnosti.

Klesla imunita neočkovaním alebo pandémiou?

Neočkovaním aj pandémiou. Pandémia spôsobila to, že keďže niekoľko rokov bol sociálny kontakt medzi ľuďmi omnoho menší, tak sa navzájom nevystavovali rôznym infekčným patogénom. Takže sa to na celej populácii prejavilo tým, že klesla jej imunita. Menej ľudí bolo nakazených infekčnými ochoreniami. To neplatí len pre čierny kašeľ. Platí to aj pre pneumokoky, RS vírusy, chrípku, streptokoky vyvolávajúce angínu či enterovírusy.

Ďalšia vec je tá, že keď skončil lockdown a zákaz cestovania, tak sa ľudia rozcestovali viac než pred pandémiou. To potom vyvolalo skokový nárast kontaktov, v rámci ktorých sa infekčné ochorenia prenášali. Z tohto dôvodu sme mali po pandémii vysoký nárast výskytu rôznych infekčných ochorení. Či sú to pneumokokové pneumónie, streptokokové infekcie, čierny kašeľ, RS vírusy alebo chrípka.

Začínajú sa objavovať aj choroby, ktoré tu už dlho neboli, napríklad záškrt. Znižuje sa zaočkovanosť detí, niektoré kraje sú už pod kritickou hranicou kolektívnej imunity. Budeme musieť opäť prejsť obdobím, keď sa tu objavia stredoveké ochorenia?

Je to možné. Povinné očkovania sú vždy povinné pre niečo. Vždy je choroba, proti ktorej sa očkuje, niečím zákerná. Osýpky sú zákerné, pretože môžu byť u detí smrteľné. Vznikajú smrteľné infekcie, ktoré sú preventabilné očkovaním.

Rubeola sa očkuje preto, lebo môže vyvolať vrodenú rubeolu alebo potrat, ak sa nakazí tehotná žena. Mumps sa očkuje, lebo môže vyvolať neplodnosť u chlapcov. Záškrt je tiež potenciálne smrteľná choroba. Čierny kašeľ je potenciálne smrteľná choroba pre novorodencov.

Vždy máme nejaký dôvod, prečo sa proti istým chorobám očkuje. Inak by sa dalo očkovať proti obrovskému spektru infekčných chorôb, ale väčšinou nie je veľký medicínsky problém, pre ktorý by bolo nevyhnutné očkovanie zaradiť medzi povinné.

Ak bude klesať preočkovanosť ďalej pri ochoreniach, ktoré sú zaradené medzi povinné očkovania, môžeme mať naozaj problém. Môžu sa nám objavovať pacienti so záškrtom, malé deti s osýpkami a ľudia budú zbytočne zomierať.

Proti klamstvám bojujete aj na súde, konkrétne proti predstaviteľom strany Republika, ktorí ich o vás opakovane šírili počas pandémie. V akom ste teraz štádiu?

Čakáme na výsledok z odvolacieho krajského súdu.

Systém je v podstate veľmi nevýhodný pre obete.

Je, pretože do toho treba investovať veľa času a peňazí. Preto sa väčšina ľudí na to vykašle.

Prečo ste sa na to nevykašľali?

Pretože si myslím, že je správne bojovať proti dezinformáciám a proti neoprávnenému zásahu do práva na ochranu osobnosti. Skrátka si myslím, že nie je úplne spravodlivé, aby si nejaký politik robil kampaň na tom, že očierňuje meno nezávislého odborníka.

Nie je to len o mne, ale aj o všetkých ostatných, ktorí sa vyjadrovali počas pandémie. Neurobiť nič by nebolo správne. Keby som sa iba hneval na to, že sa to takto deje, ale nič neurobím, ale mohol by som, tak to asi nie je úplne správny postoj.

Beata
Balogová

Šéfredaktorka

Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu. Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám. Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.

Vyskúšať predplatné