BRATISLAVA. V atmosfére, keď chce premiér stavať hrádzu proti „nezmyselným progresívnym a liberálnym ideológiám“ a ministerka kultúry hovorí o „pretlaku LGBTI“, sa chystá štrnásty ročník pochodu Dúhový Pride.
Podujatia na podporu LGBT+ komunity sa dotknú aj nové pravidlá pre verejné zhromaždenia. Ide o vôbec prvé väčšie zhromaždenie v centre Bratislavy po tzv. lex atentát, ktorý v júni urýchlene presadili po streľbe na Roberta Fica vládne strany Smer, Hlas a SNS.
Minister obrany Robert Kaliňák zo Smeru aj ďalší politici koalície tvrdili, že zákonom neobmedzujú ústavou zaručené právo zhromažďovať sa. Nová pravidlá však majú na podujatie dosah.
Pride musel zmeniť svoje pôvodne plánovanú trasu. Začiatok nepovedie z Námestia slobody popri Úrade vlády cez Banskobystrickú ulicu a Hodžovo námestie pred prezidentský palác ako aj minulý rok.
Nedovoľuje to nový zákaz zhromaždení do 50 metrov od budovy, v ktorej sídli hlava štátu alebo v ktorom pravidelne rokuje vláda.
„Trasu sme preto trochu museli upravovať,“ hovorí spoluorganizátor Martin Macko. Z bezpečnostných dôvodov ju vopred nezverejňujú.
Pódium a sprievodný program budú ako vlani na Námestí slobody.
Päťdesiatka zasiahne aj do námestia
Päťdesiatmetrové nové ochranné pásmo Úradu vlády, v ktorom sa zhromaždenie po novom nesmie konať, zasahuje aj do časti Námestia slobody. Ide najmä o zatrávnené plochy so stromami na jednej z jeho strán.
Mestská časť Staré Mesto vraví, že zákon je formulovaný nejasne, keď sa v ňom uvádza, že vzdialenosť 50 metrov sa počíta od chráneného „objektu/. Samospráva pristúpila k výkladu, že ju merajú od oplotenia, nie od samotnej budovy.
Macko vraví, že na námestí program rozmiestnia tak, aby sa ľudia nezdržiavali v menšej časti námestia, kde do jeho okraja zasahuje 50-metrové pásmo.
„Nebudeme ľuďom dávať dôvod na to, aby v tej časti boli,“ vraví. Na mieste budú aj policajti, stáť budú aj pri vyhradených vstupoch na námestie.
K prezidentskému palácu sa po prijatí nových pravidiel sprievod nemal starou trasou ako dostať. Vyžadovaná 50-metrová vzdialenosť od prezidentského paláca zaberá celý prístup z Banskobystrickej ulice. Tento rok preto tadiaľ pochod nepôjde.
„Nové opatrenia nedávajú logiku aj v tom, že keď sa skončí pochod s jeho programom, skončí sa aj oznámené verejné zhromaždenie, ktoré je týmito obmedzeniami dotknuté,“ vysvetľuje Macko.
„Na Námestí slobody však budú pokračovať koncerty, ktoré už nie sú zhromaždením, ale kultúrnym podujatím, ktoré povolilo mesto,“ hovorí. „Jeho sa 50-metrové obmedzenie od Úradu vlády ani iné obmedzenie už netýkajú.“
Bezpečnostné opatrenia na Dúhovom Pride Macko tento rok očakáva na podobnej úrovni ako minulé leto, keď sa konal prvýkrát po teroristickom útoku z októbra 2022 pred bratislavskou Teplárňou. Útočník vtedy zastrelil Juraja Vankuliča a Matúša Horvátha.
Bezpečnostná služba bude pri vchodoch na námestie kontrolovať, či účastníci pri sebe nemajú nebezpečné predmety.
Namiesto ústupkov hrádza
Vláda Smeru, Hlasu a SNS má vo svojom programe, že „rešpektuje aj spolužitie osôb rovnakého pohlavia“. Ku konkrétnym krokom sa nezaviazala, píše však, že je pripravená riešiť praktické otázky súvisiace s ich životom v spoločnej domácnosti.
Žiadny taký návrh koalícia doteraz nepredložila.
Naopak, premiér Robert Fico v prvom vystúpení na verejnosti po pokuse o atentát na neho hovoril, že progresívne a liberálne ideológie „sa šíria ako rakovina“.
Za jeho minulej vlády parlament zakotvil do ústavy definíciu manželstva ako zväzku muža a ženy. Fico na oslavách príchodu sv. Cyrila a Metoda na hrade Devín oznámil, že aj teraz je pripravený hľadať dohodu s ďalšími politikmi, aby hrádzu týmto ideológiám posilnili.
Ministerka kultúry za SNS Martina Šimkovičová zas tvrdí, že „Európa vymiera, nerodia sa nové deti, pretože je tu pretlak LGBTI. A zvláštne je, že pri bielej rase“.
Za tému tohtoročného Pridu organizátori vybrali slovenskú kultúru – spojenie, ktoré ministerka pravidelne opakuje. Kultúra slovenského ľudu má byť slovenská a žiadna iná – vyhlásila, keď preberala ministerstvo na jeseň 2023.
Pride chce však slovenskú kultúru podľa Macka oslavovať v jej rozmanitosti. „Jej neoddeliteľnou súčasťou sú aj kvír ľudia, Rómovia aj hlasy mladej generácie,“ vraví.
Po kritike zákon zmierňovali
Protesty sa podľa lex atentát už nemôžu konať ani pred domami politikov či iných ľudí, vedcov či lekárov, ak protest súvisí s výkonom ich povolania.
Zákon tiež dal obciam právomoc zakázať zhromaždenia, ak by ohrozovali právo na súkromie či pokojné užívanie obydlia väčšieho počtu osôb. Ak by sa teda napríklad obyvatelia bytovky dohodli, že im prekážajú zhromaždenia pri ich bydlisku, podľa nových pravidiel môže obec protest zakázať.
Opozícia upozorňovala, že takto naformulovaný zákon bude možné zneužiť na zrušenie akejkoľvek akcie. Koalícia napokon urobila ústupok, keď zo zákazu vyňala námestia či parky, teda miesta, kde sa protesty konajú najčastejšie.
Bratislavské Staré Mesto, ktoré ročne posudzuje množstvo oznámení o verejných zhromaždeniach, stále trvá na tom, že zákon sa dá vykladať rôzne.
„V akejkoľvek obývanej oblasti môžeme diskutovať o ovplyvnení súkromia väčšieho počtu osôb. Prijali by sme konkrétnejšie znenie, ktoré nebude do takej miery závisieť od interpretácie jednotlivca,“ povedala hovorkyňa starostu Veronika Gubková.
Po kritike od samospráv aj opozície koalícia vyškrtla z návrhu časť, ktorá určovala sankcie pre mestá, ktoré by zle vyhodnotili bezpečnostnú situáciu protestov. Navrhovali za to pokutu až 16 600 eur. Opozícia varovala, že samosprávy budú radšej zhromaždenia vopred rušiť.
