BRATISLAVA. Ministerstvo hospodárstva zavádza, ak tvrdí, že za neplnenie záväzkov v rozvoji obnoviteľných zdrojov energie nehrozí Slovensku postih. Tvrdia to mimovládne organizácie Klimatická koalícia a Via Iuris.
Podľa nich Slovensku veľmi reálne hrozí žaloba pre neplnenie povinností, ktorý môže vyústiť do pokút.
Podľa mimovládok reálnosť postihu dokazuje aj komunikácia Európskej komisie ohľadom transpozície smernice OZE, RED II, Tá prebehla novelizáciou zákonov v minulom roku, avšak nebola úplná.
Ako organizácie informovali, EK preto zaslala Slovensku stanovisko, že ak si nesplní svoje povinnosti do 30. júna 2024 môže sa obrátiť na Európsky súdny dvor.
“Sme reakciou MH SR úprimne prekvapení. To, ako postupuje Komisia voči Slovensku je verejná a ľahko dostupná informácia a nie vec nášho výkladu. V stanovisku ministerstva je niekoľko chybných tvrdení. Zľahčovanie procesu, ktorý nám veľmi reálne hrozí, je najviac zarážajúci. Rovnako je nám ľúto, že ministerstvo, zdá sa, nevidí príležitosti, ktoré nám dobre nastavený rozvoj OZE ponúka v oblasti rozvoja regiónov, investícií aj ochrany klímy,” povedala Dana Mareková, koordinátorka Klimatickej koalície s tým, že ďalším spochybnením zo strany MH SR je zľahčovanie meškania transpozície nadväzujúcej smernice RED III.
Zároveň dodala, že aj v tejto transpozícii meškáme a bude náročnejšie splniť konečný termín.
Likvidátori kultúry a prírody. Stovky ľudí protestovali pred parlamentom proti krokom vlády Čítajte Podľa mimovládok je vyjadrenie MH SR v rozpore so stratégiami Slovenska v oblasti rozvoja energetiky, so záväzkami v Pláne obnovy a odolnosti a so spoločnou európskou snahou o zníženie emisií skleníkových plynov.
Ministerstvo argumentuje rozvojom jadrovej energie, ktorá ale s faktickým transponovaním smerníc RED II a III nemá nič spoločné.
“Reakcia MH SR ukazuje, že zrejme nerozumie potrebe uchopiť tému rozvoja OZE koncepčne. Postup Slovenska zatiaľ úplne ignoruje požiadavky smernice o obnoviteľných zdrojoch. Vidieť to napríklad aj v súvislosti s potrebou mapovania územia a určovanie jeho potenciálu, ku ktorému sme sa zaviazali v Pláne obnovy,” povedala Ivana Figuli, právnička z Via Iuris.
Mimovládky tvrdia, že nedostupná obnoviteľná elektrina už teraz brzdí náš ekonomický rozvoj. Slovensku sa môžu začať vyhýbať firmy z priemyslu či služieb, ktoré ju budú čoraz častejšie potrebovať aj v súvislosti s nástupom ESG štandardov.
„Aktuálnym príkladom je aj investícia automobilky Volvo Cars vo Valalikoch, ktorá je ohrozená práve prekážkami pre rozvoj veternej energie. Takisto štátny podnik SPP plánuje pokračovať v projektoch OZE, pretože na trhu eviduje veľký dopyt po zelenej elektrine,“ uzavrela Mareková.
