Meteorológ Šinger z Pohody: Chápem, že sa mnohí báli, ale piatková búrka nebola extrémna

Predpovedal počasie takmer na každom ročníku Pohody od roku 2014. Na trenčianskom letisku bol aj v piatok, keď sa večer o pol deviatej areálom prehnala silná búrka, ktorá zničila najväčší stan festivalu a zranila najmenej 29 účastníkov.

MIROSLAV ŠINGER je meteorológom Slovenského hydrometeorologického ústavu a špecializuje sa práve na búrky.

Bola búrka v Trenčíne na letisku najsilnejšia spomedzi tých, ktoré v piatok večer zasiahli Slovensko?

Podobné nárazy vetra sme zaznamenali aj pri iných búrkach v rámci západného a niekde aj stredného Slovenska. Videli sme aj podobné škody, napríklad pováľané stromy. Kde totiž nemáme merania, o rýchlosti vetra napovedajú práve škody. Aj v rámci samotného okolia letiska sa nezdá, že by škody boli výraznejšie iné ako inde na Slovensku.

V okolí Trenčína to vyzeralo ako lokálny downburst – tzv. microburst, v rámci celého búrkového systému. A, bohužiaľ, to výraznejšie zasiahlo práve trenčianske letisko. Aj v porovnaní s mestom Trenčín, kde tiež boli škody, ale nie v celom meste. Môj bývalý kolega býva v severozápadnej časti mesta a hovoril, že tam veľké škody neboli.

Ako a kedy vznikla búrka, ktorá zasiahla letisko?

Vývoj v búrkovom systéme bol taký, že búrka, ktorá zasiahla letisko, vznikla tesne predtým. Od juhu až juhozápadu postupoval Slovenskom nekompaktný vyvíjajúci sa systém búrok. V rámci neho bolo vidno jednotlivé jadrá búrok a boli zaznamenané lokálne downbursty. Až postupne sa tie jadrá sformovali do usporiadanej búrkovej línie, tesne pred Trenčínom.

Ako vyzerá downburst. (zdroj: WIKIMEDIA)

Bola táto búrka rovnaká ako tá, ktorá sa prehnala Pohodou v roku 2009?

Vtedy sa búrka sformovala skôr ako teraz. Táto búrka bola náročnejšia na krátkodobú predpoveď. Druh búrky bol rovnaký, veterný búrkový systém.

Bola búrka extrémna?

Spôsobila aj zranenia a škody, išlo teda o intenzívnu búrku. Ale namerané hodnoty nezodpovedajú tomu, že by malo ísť o extrémnu búrku. To je skôr subjektívne hodnotenie ľudí, ktorí sa ocitli v exteriéri v silnej búrke. Takže je možné, že im to mohlo pripadať ako „šialený extrém“, určite to mohol byť veľmi zlý zážitok, a rozumiem aj, že sa báli.

Čo sa však týka intenzity vetra, extrémy pri búrkach sú skutočne niekde inde, ako čo sme zaznamenali tu. Ak by bola búrka extrémna, čakal by som oveľa viac popadaných stromov, mnohé domy v okolitých dedinách by mali poškodené alebo úplne zničené strechy a podobne.

SHMÚ dáva v piatok pred 18:00 na svoju facebookovú stránku varovanie pred silnými búrkami, ktoré môžu priniesť silné nárazy vetra, informuje, že lokálne sa vyskytnú aj krúpy a prívalový dážď. Varovanie napísal Miroslav Šinger. (zdroj: FB SHMÚ)

Preto bol stupeň, ktorý ako varovanie pred búrkami vydal na ten deň SHMÚ, dva a nie tri?

Stupeň tri sa vydáva veľmi zriedkavo. Toto na tretí stupeň nebolo, ani z hľadiska predpovede, ani potom z priebehu, z hľadiska sily vetra.

Mnohí návštevníci Pohody hovorili, že takúto búrku ešte nezažili, bola to jedna z najsilnejších búrok zaznamenaných na Slovensku?

Ani náhodou. Takýchto búrok s downburstom sa objaví na Slovensku viacero v priebehu každej sezóny. Už aj tento rok bola taká búrka a aj s väčšími škodami. Čo sa týka veterných búrkových systémov, tak napríklad 10. augusta 2017 sa na západnom Slovensku vyskytol aj silnejší s vyššími nárazmi vetra, aj väčšími a rozsiahlejšími škodami.

Aké hodnoty ste namerali pri búrke na Pohode?

Rýchlosť vetra do 95 km/h, v metroch za sekundu to je 26,3 m/s, výrazný počet bleskov a za desať minút padlo 20 mm vody, to je výrazný úhrn, veľmi vysoká intenzita.

Prívalový dážď?

Áno.

Koľko táto búrka trvala?

Trvanie búrky sa hodnotí podľa toho, kým sú blesky, tie boli v kopcoch v okolí Pohody aj dve hodiny po daždi, niektoré aj dosahovali na zem, ale už nepredstavovali nebezpečenstvo pre návštevníkov festivalu, pretože boli dostatočne ďaleko. Na letisku pršalo a fúkalo nanajvýš dvadsať minút. Silný vietor, ktorý pri búrkach robí škody, trvá väčšinou minúty. To, že to trvá krátko, nie je prekvapivé. Často počúvam, že ľudia sú prekvapení a hovoria: trvalo to tak krátko a také škody to narobilo. Ale ono to je tak vždy.

Návštevníci festivalu tiež opisujú, že „čierňava“ visela nad kopcami okolo festivalu dlho a búrka potom prišla akoby znenazdajky, veľmi rýchlo. Prečo to je tak?

To skôr súvisí s tým, kto sa pozerá a čo vidí. Táto búrka sa pred Trenčínom ešte len vytvárala. A to, čo ľudia videli od juhozápadu, nebola tá najsilnejšia búrka, jej najsilnejšia fáza prišla od juhu. Naša pridaná hodnota na letisku je, že nad rámec meraní rozumieme aj tomu, čo je na oblohe, a vieme odčítavať vývoj z priameho pozorovania.

Vo večerných hodinách je slnko smerom na západ, preto sa aj na letisku skôr zotmelo, a oblačnosť z tej strany bola logicky tmavá, slnko bolo už za celým búrkovým systémom, a preto aj akoby skôr prišla večerná tma.

Po ôsmej dal Miroslav Šinger na svoj facebook fotografiu blížiacej sa búrky, ktorú urobil z letiskovej veže. (zdroj: FB Miroslava Šingera)

Fáza, ktorú ľudia videli, trvá bežne dlho, najprv idú vysoké oblaky, potom stredné, nebezpečnejšia fáza je, keď sa objaví tzv. shelf cloud, nízky sivastý oblak. To je čelo nárazov vetra, no nie nutne musia byť silné. Za tým potom prichádza zrážková stena a blesky. To je už to, čo trvá krátko. Vysoká oblačnosť bola na letisku už okolo šiestej, jej rozsiahly oblak môže mať aj viac ako sto kilometrov a aj ten tak môže zatieniť slnko.

Čo prišlo v piatok na Pohodu bol rozsiahly systém, jeho oblačnosť mohla mať až 700 kilometrov, tiahla sa od Slovinska až do Poľska. To, čo je nebezpečné a príde rýchlo, je aktívna časť systému s najsilnejšími búrkami a prejavmi na jeho čele. Keď zaznamenáme na stanici nejakú rýchlosť vetra, znamená to, že aj celý veterný búrkový systém môže postupovať podobnou rýchlosťou.

Prekvapí rýchlosť búrky aj meteorológov, alebo viete odhadnúť, že príde povedzme o päť minút?

Ako kedy, tu bolo možné príchod búrky očakávať skôr, približne 30 minút vopred. Búrky však vždy odhadujete, pretože ich vývoj a sprievodné javy sa menia v priestore aj čase. Prvé skoršie odhady boli, že príde okolo deviatej, no búrky, ktoré sa sformovali smerom viac na juh, to celé trochu urýchlili. Vývoj tejto búrky bol mimoriadne dynamický práve pred Trenčínom. Pol hodinu dopredu sme vedeli o nárazoch vetra, vtedy to už bolo jasné.

Radarová snímka z ôsmej hodiny večer. Vidno ešte dve oddelené búrky, jedna ide z JZ a druhá z juhu. (zdroj: shmú.sk)

Kedy je potom moment, že ohlasujete veci, ktoré viete, organizátorovi Pohody?

Komunikujeme stále. Už doobeda bolo jasné, že večer sú vhodné podmienky na prechod búrkového systému so silnými nárazmi vetra, ale neurčitosť bola v tom, kadiaľ presne bude postupovať najintenzívnejšia fáza. Niektoré scenáre signalizovali, že bude postupovať viac cez Moravu, ďalšie viac cez Podunajskú nížinu. Riziko teda bolo dostatočne vysoké aj na území Slovenska.

Radarová snímka z 12. júla o piatej hodine večer, búrka sa už letisku nevyhne, v akej sile ho ale zasiahne sa vtedy podľa meteorológov povedať nedalo. (zdroj: shmú.sk)

Situáciu sme konzultovali aj s kolegami v Bratislave, ktorí mali službu, a tí už okolo poludnia vydali výstrahu druhého stupňa pred večernými búrkami aj pre tento región. Neskôr popoludní sa to už formovalo tak, že okolo pol piatej až piatej bolo zjavné, aj podľa radarov, že búrka zasiahne aj Slovensko a s vysokou pravdepodobnosťou aj trenčianske letisko. Stále sa však nedalo presne odhadnúť, či aj najintenzívnejšou časťou.

Línia búrok spočiatku nebola kompaktná. A v čase sa vyvíjala, práve tesne pred letiskom. Nefunguje to tak, že niečo, čo je niekde o piatej a nejako vyzerá sa v takej podobe o tri hodiny celé len niekam posunie. Systémy majú vlastnú dynamiku, obnovujú sa, prechodne slabnú a silnejú, interagujú s ďalšími búrkami, s lokálnou orografiou a podobne. A tento vývoj vytvára neurčitosť v odhadoch prechodu búrok cez konkrétnu lokalitu, aj v intenzite sprievodných javov.

Predpoveď robíme pravdepodobnostne, stále sa mohlo stať, že by to na Pohode nebolo také zlé, napríklad neďaleké Piešťany nezaznamenali taký silný náraz vetra.

Komunikujete za Pohodu s niekým, kto má na starosti počasie? Ako to funguje?

Miroslav Šinger (zdroj: Archív MŚ)

Veci hlásime organizátorovi do vysielačky, kde to počuje celá produkcia a odpovedá nám Michal Kaščák, aj nám volá na mobil, keď treba. V piatok sme už ráno upozorňovali na možné riziko veterných búrok. To je prvá predpovedná fáza vychádzajúca z predpovedných modelov a znalostí fyziky atmosféry a možností samotných modelov.

Keď už situácia prebieha, robíme tzv. nowcasting, veľmi krátkodobú predpoveď počasia vychádzajúcu z aktuálneho vývoja a podmienok v atmosfére, zvyčajne sa robí do jednej hodiny vopred, niekedy v závislosti od situácie aj na dlhšie.

Pri tejto búrke mnohí špekulujú, či varovanie nemohlo prísť ešte skôr. Z pohľadu nowcastingu veľmi nie. Systém vznikal naozaj len tesne pred Trenčínom. Ale vedeli sme, keď nám stanica Jaslovské Bohunice namerala vysoký náraz vetra, že v búrkovom, vtedy ešte nekompaktnom a rýchlo sa vyvíjajúcom systéme, sú aj silné lokálne downbursty a prídu trochu skôr.

Na radarovej snímke z 20:25 už vidno, ako sa búrka z JZ a tá z juhu spojili do kompaktného systému, ktorý potom udrel na Pohode. Čierna farba predstavuje blesky, vidno, ako sa ich počet zvýšil oproti časom hore v texte. (zdroj: shmú.sk)

My však nahlasujeme všetko, aj obyčajnú prehánku. Nie iba nebezpečné javy. Sme na letisku skôr, ako sa začne festival. Dážď môže spôsobiť komplikácie, keď napríklad niečo staviate a podľa toho je možné si prácu plánovať, presunúť a podobne.

Ako si má návštevník festivalu vyhodnotiť, kedy sa pohne ukryť sa smerom k svojmu autu?

Človek ide na festival v prvom rade baviť sa a niečo zažiť. Počasie zrejme sledujú podrobne tí zodpovednejší, ktorí si uvedomujú, že sa v počasí niečo môže zomlieť veľmi rýchlo a sú si dobre vedomí toho, že festival sa koná vonku, alebo takí, ktorí majú sledovanie počasia ako záľubu. Keď som ja kdekoľvek vonku dlhší čas, sledujem radar a možné riziká vyhodnocujem podľa seba. To, samozrejme, laik nemusí vedieť z radaru odhadnúť, ale minimálne príchod búrky si odsledovať dokáže a možno aj odhadnúť, kedy je čas sa ísť skryť.

Búrky sa často vyvíjajú veľmi rýchlo. To, že sme o nej vedeli dopredu 30 minút pred najintenzívnejším vetrom, je z určitého pohľadu luxus. Niekedy totiž o podobných javoch pri nowcastingu vieme len pár minút vopred, prípadne vôbec. Ako sa už potom šírila táto informácia po celom festivale, to neviem. My sme okamžite, ako sme mali nameranú hodnotu, urobili hlásenie.

Stan, ktorý padol, mal vydržať 35 m/s vietor, aký je to silný vietor?

Nič nenasvedčuje tomu, že v piatok na Pohode mohol byť náraz vetra 35 m/s.

V piatok prišli dve vlny búrok, prvá vlna ten stan nezhodila. To sa udialo až v druhej vlne približne o päť až šesť minút, keď prišiel silnejší downburst s prívalovým dažďom. Ale nárazu vetra 35 m/s na letisku škody nezodpovedajú, taká sila vetra znamená napríklad polom v lese, keď z desať stromov deväť ľahne, v obciach by boli mnohé strechy poškodené a podobne.

Aké aplikácie má mať v mobile stiahnuté niekto, kto sa chce správať na Pohode zodpovedne voči počasiu?

Búrka sa predpovedá z modelov ťažko, vyčítať z aplikácií, kedy príde a aká bude intenzívna, sa dá len málokedy, musím sa tomu naozaj venovať, aby som to vedel. Treba sa spoliehať aj na autority festivalu, ktoré sa návštevníkovi snažia dať dostatočné informácie o možnej hrozbe včas, no stále netreba vynechávať vlastný úsudok a byť zodpovedný sám za seba. Ísť na festival, ktorý sa koná vonku, je ako ísť niekde na turistiku, správať sa treba, ako keď ste dlhšie v exteriéri bez možnosti včasného úkrytu.

Vy robíte na Pohode nowcasting, teda krátkodobé či okamžité predpovedanie počasia. Čo také vidíte z okien letiskovej veže, čo nevidíte na radaroch a družiciach?

Keď viem, čo mám vidieť, viem byť približne päť až desať minút pred radarom a družicou. Toľko trvá skenovanie, genéza a nabiehanie snímkov. Vidím priamo, čo prebieha v danej búrke. V piatok, keď sa objavil masívny shelf cloud, videl som výraznú dynamiku a predpokladal som silný vietor, ale mali sme ho potvrdený aj meraniami. Ale aj keby som nemal merania, mám rovnaký úsudok. Tiež bolo možné vidieť, že systém je aktívny a bude sa vyvíjať, ďalej žiť. V skratke teda – máme istý náskok a informácie navyše z toho, čo vidíme priamo na mieste.

Vznikla by takáto búrka, keby sme nemali vlnu horúčav, ktorá teraz zasiahla celú strednú Európu? Súvisí to?

Keď je vzduch horúci, je pre vývoj kopovitých oblakov dostupnej viac energie, navyše za podmienok vysokej vlhkosti. Čím je teplejšie, tým dokáže systém obsiahnuť viac vodnej pary a priniesť výdatnejšie zrážky, silnejšie downbursty. Práve tie sú pre horúci vzduch typické.

Je lokalita letiska niečím špecifická pre výskyt búrok?

V tom, že väčšina búrok sem nepríde, je to moja empirická skúsenosť, ale potvrdzujú mi to aj pracovníci z letiska z veže. Búrky sú väčšinou častejšie na horách ako v strede kotliny. Keď je však búrkový systém rozsiahly a prúdenie v ňom dostatočne silné, orografia prestáva hrať takú dôležitú úlohu, čo platilo aj v piatok.

Letisko Trenčín je teda v rámci Slovenska dobré miesto na festival?

Neviem, ako to miesto vybrali, ale napríklad v meste Trenčín pozorujeme búrok viac ako na samotnom letisku. Tu sa zvyčajne búrka motá na kopcoch v okolí a na letisko už nepríde alebo búrky idúce z Moravy sa zvyknú „rozbiť“ na Bielych Karpatoch. Ale keď sa sformuje taký veľký systém ako v piatok, a ide západným Slovenskom, nemá ho už veľmi čo rozbiť, len horšie meteorologické podmienky, tie však boli v tejto situácii vhodné. Búrky sa, samozrejme, letisku úplne nevyhýbajú a napríklad západ Slovenska má zrejme viac veterných búrkových systémov ako zvyšok Slovenska.

Ktoré sú u nás najbúrkovejšie mesiace?

Jún a júl. August už menej, najmä jeho záver. Vtedy je už deň kratší. V júni a júli slnečný svit trvá dlhšie, deň trvá dlhšie, podmienky na tvorbu búrok sú k dispozícii dlhší čas. Minulý rok síce boli aj v závere augusta intenzívne búrky, ale z dlhodobého hľadiska sú najviac búrkové mesiace jún a júl.

Súvisí výskyt búrok ako tá z Pohody so zmenou klímy?

Keď je teplejšia klíma, je dostupnej viac energie, takže áno. A sezóna búrok je dlhšia.

Ktorý búrkový parameter ovplyvňuje klimatická zmena najviac?

Vychádza, že bude viac udalostí pre veľké krúpy, a výrazný nárast je práve v Európe, najmä v severnom Taliansku, tam je úplne najvyšší nárast veľkých krúp. Pozorujeme to tak už niekoľko rokov. Z klimatických modelov sa dá odčítať aj zvýšený nárast vlhkosti, k tomu vyššia teplota a tým vzduch dokáže poňať viac vodnej pary, a teda sú výraznejšie aj zrážkové úhrny. A môže to celé poháňať viac aj tvorbu downburstov.

Keď je teplejšia a vlhkejšia klíma, má búrka silnejší výstupný pohyb a tým je aj vyššia pravdepodobnosť nebezpečných sprievodných javov.

Na predpoveď počasia máte stále lepšie prístroje aj počítačové modely, ale zároveň je dnes počasie zmenou klímy menej predvídateľné, je to situácia, kto z koho?

Nie, fyzika búrok je stále rovnaká. Je teplejšie a máme klímu možno Maďarska spred niekoľkých desiatok rokov, klimatické pásmo sa posunulo viac na sever, ale podmienky za akých vznikajú búrky sú rovnaké. Aj keby sa oteplilo o desať stupňov, fyzika je rovnaká.

Dnes máme viac nástrojov na predpovedanie počasia, máme modely, ktoré vedia priamo simulovať vývoj búrky, čo desať rokov dozadu nebolo, a máme aj pravdepodobnostné výstupy z týchto modelov. Teraz začína byť meteorológ presýtený vstupmi a musí vedieť zvážiť, ktoré parametre a modely sú pre danú situáciu relevantné.

Beata
Balogová

Šéfredaktorka

Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu. Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám. Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.

Vyskúšať predplatné