BRATISLAVA. V stredu vo veku 92 rokov zomrel bývalý diplomat, spisovateľ, poslanec Slovenskej národnej rady a spoluautor Deklarácie zvrchovanosti Slovenska Anton Hykisch.
So súhlasom rodiny o tom na sociálnej sieti informovalo ministerstvo zahraničných vecí.
Hykisch bol prvým veľvyslancom SR v Kanade. Pôsobil tam v rokoch 1993 až 1997. V rokoch 1990 až 1992 bol aj poslancom Slovenskej národnej rady. Počas svojho života vytvoril 34 literárnych diel.
"Za svoju literárnu činnosť dostal celý rad ocenení. V januári 1998 mu prezident republiky prepožičal štátne vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy," píše ministerstvo. Posledná rozlúčka s ním bude v Bratislave 22. júla.
Anton Hykisch sa narodil 23. februára 1932 v Banskej Štiavnici. Stredoškolské vzdelanie nadobudol na gymnáziách v Banskej Štiavnici a Leviciach. V rokoch 1951 - 1956 študoval na Vysokej škole ekonomickej v Bratislave.
Po skončení štúdia pracoval do roku 1958 vo Výskumnom ústave miestneho hospodárstva. Po krátkom pôsobení v Železničnom staviteľstve pracoval do roku 1962 v podniku Záhradníctvo a rekreačné služby.
V rokoch 1962 - 1968 bol redaktorom Československého rozhlasu v Bratislave, odkiaľ však po invázii vojsk Varšavskej zmluvy do Československa a následnej normalizácii musel odísť.
Zamestnal sa v ústrednej knižnici Slovenskej akadémie vied, pracoval tiež ako ekonóm v Slovenskom fonde výtvarného umenia Dielo. Vo vydavateľstve Mladé letá pôsobil v rokoch 1987 - 1992, od roku 1988 bol ekonomickým námestníkom, neskôr riaditeľom vydavateľstva.
Po páde totalitného režimu v Československu v roku 1989 bol v rokoch 1990 - 1992 poslancom Slovenskej národnej rady (SNR) za Kresťanskodemokratické hnutie (KDH). V rokoch 1993 - 1997 pôsobil ako mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Slovenskej republiky v Kanade. V rokoch 1998 - 2002 externe prednášal politológiu na Trnavskej univerzite.
Bol predstaviteľom tzv. generácie 1956, z politických dôvodov mu zošrotovali román Krok do neznáma (1959). Oficiálne potom knižne debutoval prózou o svojich súčasníkoch Sen vchádza do stanice (1961). Podobných tém sa týkala aj zbierka poviedok Stretol som ťa (1963) a novela Naďa (1964). Vlastnú skúsenosť s komunistickým režimom priblížil v autobiograficky ladenom románe Námestie v Mähringu (1965).
V roku 1968 mu vyšla kniha cestopisných reportáží Kanada nie je "kanada". Potom mu predstavitelia totalitného režimu umožnili vydať iba populárno-náučnú knihu o dejinách automobilových pretekov a slávnych pretekárov Volanty do nebies (1975).
Do literárneho diania sa vrátil rozsiahlym historickým románom z dejín Banskej Štiavnice Čas majstrov (1977) odohrávajúcim sa na prelome 15. a 16. storočia. Námety zo súčasnosti stvárnil v románoch Vzťahy (1978) a Túžba (1980). Žáner sci-fi uplatnil v zbierke poviedok Dobre utajený mozog (1979) a tiež v knihe Obrana tajomstiev (1990).
Svojej veľkej téme - životu a pôsobeniu Márie Terézie venoval historický román Milujte kráľovnú (1984), po ktorom nasledoval román z procesu výstavby atómovej elektrárne Atómové leto (1986) a kniha cestopisných reportáží z Číny a niektorých ďalších krajín Ázie s názvom Dovolenka v Pekingu (1991).
Pre rozhlas napísal poetickú drámu o smrti matky Praskanie (1966), sci-fi hru Počatie (1969) a hru pre mládež Také čudné rozhovory (1988).
K tereziánskej téme sa vrátil v beletrizovanej populárno-náučnej knihe Mária Terézia (1999). Životu a pôsobeniu Márie Terézie venoval tiež román Milujte kráľovnú (2003). Príbeh zo začiatku 20. storočia o Slovákovi, ktorý sa dostal na kniežací dvor v Sofii, stvárnil v diele Spomeň si na cára (2007). Roku 1968 venoval prózu Rozkoše dávnych čias (2009). Spomienky na rodné mesto zhrnul v knihe Moja Štiavnica (2012).
Voľným pokračovaním diela Milujte kráľovnú o Márii Terézii je román o jej synovi Jozefovi II. Verte cisárovi (2016). Ďalší historický román Bezhlavý čas z roku 2022 sa odohráva na konci 18. storočia, keď v Európe vrcholí francúzska revolúcia. V románe opísal zápas konzervatívneho vládcu a polície s revolucionármi vo Viedni aj v Uhorsku.
Písať znamená ostať (2021) je zasa rozsiahlou publikáciou o tvorbe a živote Antona Hykischa, ktorá vyšla rok pred jeho 90. narodeninami.
Prezident Michal Kováč udelil Antonovi Hykischovi v roku 1998 štátne vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy.
V roku 2004 a 2007 ho cenili Cenou E. E. Kischa a v roku 2011 dostal Cenu Vojtecha Zamarovského za prínos do literatúry faktu. V roku 2013 ho ocenili európskou cenou Trebbia za podporu umenia, tvorivú činnosť a prínos k dialógu národných kultúr. Za diela Rozkoše dávnych čias a Verte cisárovi dostal Cenu Literárneho fondu (2013, 2016).
