Prvé dve stíhačky F-16 pristáli na Slovensku. Autor: SME/Dávid Zimmermann
BRATISLAVA. Je 20.10. Nad leteckou základňou v Kuchyni pri Malackách náhle a intenzívne narastá charakteristický hluk prúdového motora General Electric F110. Zopár metrov nad zemou už hlučnosť odhadom dosiahla aspoň sto decibelov. O niekoľko minút , po prelete nad letiskom, obe lietadlá dosadajú.
Dve nové slovenské lietadlá F-16 C série Block 70 sú doma.
Keďže z USA leteli ešte ako americké, slovenské výsostné znaky majú prelepené. Obrys štítu s dvojkrížom je však na zvislej chvostovej ploche lietadiel dobre rozpoznateľný.
V pondelok večer vôbec prvýkrát pristáli na Slovensku nadzvukové lietadlá západnej výroby so slovenskými znakmi. Vôbec prvýkrát získava akákoľvek európska krajina najmodernejšiu verziu inak 50-ročného, najpopulárnejšieho stíhacieho lietadla, ktoré v čase vývoja po vietnamskej vojne pôsobilo až futuristicky.
"Boli prípady, keď aj piloti s množstvom skúseností z nadzvukových lietadiel v kabíne stratili vedomie," vysvetľoval dôsledok manévrovateľnosti a rýchlosti F-16 Tim Robinson, špecialista na vojenské letectvo z Royal Aeronautical Society v Spojenom kráľovstve pre BBC začiatkom roka.
Stačí aj malý pohyb riadiacou pákou a pilot pocíti silu 9G, ktorej je lietadlo schopné. "Ja vážim sto kilogramov, teraz si to vynásobte deviatimi. V tom momente cítite, ako na vás leží celý svet," opísal Robinson.
Lietadlo F-16 vyšlo z výrobnej linky prvýkrát v roku 1974, odvtedy vyrobili ďalších 4600 kusov. V mnohých verziách bojovalo v konfliktoch nad Pakistanom, Sýriou, Irakom, Iránom, v Juhoslávii, Srbsku a onedlho aj nad Ukrajinou napadnutou Ruskom. Dodnes slúži vzdušným silám viac než dvadsiatich štátov.
"Síce sa oficiálne volá bojujúci sokol (Fighting Falcon, pozn. red.), ale to nikto nepoužíva. Nazývajú ho Viper (zmija, pozn. red.). V rovnakom čase sa totiž začalo vysielanie sci-fi seriálu Battlestar Galactica. Lietadlo vyzerá ako vesmírna útočná stíhačka - The Colonial Viper," dodal Robinson.
Bojová stíhačka F-16 je ikonou vojenského letectva Čítajte Ak by sa vláda Smeru, SNS a Mosta-Hídu pod vedením Petra Pellegriniho držala skorších vyhlásení šéfa Smeru Roberta Fica, na Slovensku by už pravdepodobne lietali menej výkonné švédske stíhačky Jas-39 Gripen. Fico bol totiž pred rokom 2018, keď o stíhačkách rozhodli, priaznivcom "európskeho riešenia".
Strany SNS a Smer na jednej strane roky kritizujú Spojené štáty a ich zahraničnú politiku, no práve s USA podpísali vďaka F-16 najväčší zbrojný kontrakt v slovenskej histórii.
Súčasťou zmluvy za vyše 1,8 miliardy eur je výcvik pilotov a technického personálu, ako aj obstaranie leteckých rakiet AIM-120C7 AMRAAM a AIM-9X-2 Sidewinder.
Slovensko sa tak ešte silnejšie zaviazalo k spolupráci s USA, keďže lietadlá chce štát využívať "za horizont" roku 2040.
Do konca roka v Kuchyni pristane ešte tretia slovenská F-16. Ďalších sedem by malo prísť začiatkom roka 2025 a posledné štyri stroje v polovici roka 2026.
Otázky:
- Prečo si vláda Smeru s SNS a Mostom-Hídom v roku 2019 vybrala F-16?
- Čo je F-16 v "slovenskej" verzii Block 70/72 a čo je verzia C a D?
- Tri duby v rekonštrukcii, stačiť musí Kuchyňa. Aká je situácia s domovskými letiskami?
- Prichádza nová generácia stíhačov. Ako je na tom ich výcvik?
- Ktorá je najslávnejšia misia F-16?
1. Prečo si vláda Smeru s SNS a Mostom-Hídom v roku 2019 vybrala F-16?
Východiskový stav slovenského stíhacieho letectva v roku 2018 bol na pokraji funkčnosti. Vyplývalo to z vládneho materiálu, ktorým vláda rozhodla o nákupe F-16.
Smer napriek tomu aj o štyri roky neskôr označoval za "vlastizradu" a ohrozenie obranyschopnosti Slovenska darovanie už skôr vyradených MiG-29 Ukrajine.
Za vlády Smeru pritom štát rozhodol o utlmení výcviku nových pilotov pre MiG-29, aj jej ministri spolu s vládnymi politikmi z SNS a Mosta schválili dokument s tvrdením:
"Lietadlá MiG-29 (...) sú už technologicky a morálne zastarané, náklady na zabezpečenie ich prevádzky neustále narastajú a zabezpečenie náhradných dielcov a agregátov je čoraz problematickejšie a to aj v dôsledku sankcií Európskej únie na niektoré spoločnosti Ruskej federácie."
Súčasťou dokumentu je aj tvrdenie, že technický život MiG-29 bol stanovený do roku 2029 až 2035, no "mnohým agregátom sa končí technický život už v roku 2018".
Kým rezort obrany a následne vláda posudzovali reálne dve ponuky - F-16 od americkej spoločnosti Lockheed Martin a Jas-39 Gripen od švédskej firmy Saab, formálne štát dostal aj tretiu ponuku - MiG-29M od Ruskej federácie. Tá napokon slúžila čiastočne ako referenčný bod pri stanovovaní primeranej sumy, cez ktorú štát posudzoval americkú a švédsku ponuku.
V prípade gripenov sa vyzdvihovali skúsenosti z Česka a Maďarska, s ktorými sa naznačovala prípadná spolupráca pri prevádzke lietadiel. Jedným z hlavných argumentov v prospech F-16, popri technickej prevahe stroja, bola pre vládu aj výraznejšia schopnosť zapojiť sa s F-16 do spoločných akcií NATO.
Už v čase schválenia nákupu F-16 však viaceré európske vlády obstarávali alebo plánovali kúpiť vyspelejšie stíhačky F-35 Lightning II piatej generácie. Pellegriniho vláda a ministerstvo obrany pod vedením Petra Gajdoša z SNS vo vládnom materiáli rozdielny prístup Slovenska vysvetlili jednou vetou:
