BRATISLAVA. "Slováci chcú žiť, rozkopme im riť, poďme sa zachrániť!" - napísali na transparent priamo do troch pruhov slovenskej vlajky.
Pred budovu Národnej rady si ho priniesli účastníci zhromaždenia, ktoré na 17. novembra 2021 uprostred pandémie covidu-19 zvolala vtedy opozičná strana Smer.
Ide pritom len o jeden z mnohých prípadov z posledných štyroch rokov, keď niekto na šírenie vlastných postojov priamo využil štátnu symboliku - vlajku či štátny znak.
Ani pri jednom z nich však predstavitelia nacionalisticky sa profilujúcich strán SNS, Smer, Republika či ĽSNS nenamietali, že by šlo o hanobenie štátneho symbolu.
Protest pred Národnou radou zo 17. novembra 2021, na ktorý zvolával Smer. (zdroj: SME/Jozef Jakubčo)Až na dúhovej vlajke zobrazený štátny znak si všimol minister životného prostredia za SNS Tomáš Taraba, ale aj ďalší politici SNS. Oznámil, že pre to podáva trestné oznámenie.
"Ak toto nie je hanobenie štátnej zástavy, tak potom tým hanobením nie je asi nič," napísal Taraba ešte v pondelok na facebooku a pridal aj video, v ktorom zo stožiara s verejným osvetlením na Námestí Slobody veje dúhová vlajka so znakom. "Ak toleruje mesto vyvesiť na jednom z hlavných námestí hanobenie slovenskej zástavy, nič mu nie je sväté."
Či Taraba vníma ako hanobenie štátnych symbolov aj nadpis z protestu z novembra 2021, ale jeho tlačové oddelenie na rezorte životného prostredia v utorok neodpísalo. Ani na telefonát Taraba nereagoval.
Zverejnil len ďalší status o tom, ako ide "progresívnych novinárov rozdrapiť", že chce chrániť štátne symboly.
Trestní právnici, s ktorými denník SME v utorok hovoril, ale neočakávajú, že by Tarabovi orgány činné v trestnom konaní dali za pravdu. Umiestnenie štátneho znaku na dúhovú vlajku nepovažujú za trestný čin ani za priestupok.
"Názor, že umiestnenie štátneho znaku na dúhovej vlajke je trestným činom, je prejavom insitnej aplikácie trestného práva, ktorá je neudržateľná," reaguje trestný právnik Peter Kováč.
Namiesto "hrubej neslušnosti alebo výtržnosti", ktoré pri trestnom čine hanobenia vyžaduje zákon, vidí Kováč v zobrazení štátneho znaku na dúhovej vlajke opak - "celkom zrejmé vyjadrenie tolerancie k menšinám".
"To nemôže byť ani hrubo neslušné ani urážajúce, a preto nejde ani o priestupok ," myslí si právnik.
Vlajku si prispôsobila aj SNS
Variácie transparentov s vlajkou s rôznymi nápismi sa na zhromaždeniach obmieňajú. Mávali nimi účastníci aj na proteste z októbra 2023 pred prezidentským palácom po tom, čo prezidentka Zuzana Čaputová odmietla za ministra životného prostredia vymenovať Tarabovho kolegu Rudolfa Huliaka.
"Slovák nie je poskokom, ani v EU otrokom," vpísali do pruhov vlajky.
Ďalší z Tarabových kolegov - štátny tajomník na ministerstve športu za SNS Ján Krišanda - sa zas pochválil na sociálnych sieťach príhovorom na stretnutí starostov, primátorov a funkcionárov SNS.
Aj tam si slovenskú vlajku prispôsobili svojim potrebám. Za straníckym šéfom Andrejom Dankom a Krišandom, ktorí sedia za predným stolom, totiž visí vlajka s bielym, modrým a červeným pruhom, s výrazne zmenšeným štátnym znakom uloženým v jej ľavom hornom roku aj s výrazným nápisom SNS v jej strede.
Ján Krišanda sa pochválil príhovorom a ukázal aj vlajku. (zdroj: Instagram Jána Krišandu.)Na záberoch zo zhromaždenia na bratislavskom Slavíne z roku 2015, keď na Slovensko prišiel ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov, zas vidno použitý slovenský štátny znak na vlajke tzv. Novoruska. Používajú ju pritom medzinárodne neuznané separatistické republiky Doneck a Luhansk, ktoré Rusko podporuje.
Lavrov je dnes pre rozpútanie vojny na Ukrajine Ruskom na medzinárodných sankčných zoznamoch.
Štátny znak či vlajku používa aj prokremeľská motorkárska skupiny Brat za brata. Nájsť sa dá nielen na ich facebookovej stránke, ale aj na detských tričkách propagujúcich skupinu.
Prezidentský kandidát Štefan Harabin zas využil na jednom so stretnutí s občanmi vlajku ako obrus. Zábery z jednej z diskusií aj so skupinou Brat za brata ukazujú, ako mali na stole prikrytom vlajkou rozložené nápoje či kvetináče.
Prezidentský kandidát Štefan Harabin na stretnutí, kde vlajka poslúžila ako obrus. (zdroj: Telegram Š. Harabina)V ten istý deň, keď si Taraba všimol dúhovú vlajku, sa v Bratislave iba o necelé dva kilometre ďalej konalo ďalšie zhromaždenie. Organizátori pochodu Hrdí na rodinu ho už tradične plánujú vždy na termín konania Dúhového Pridu, hoci jeho organizátori zdôrazňujú, že nejde o protest či vyjadrenie nenávisti.
Na záberoch zo zhromaždenia, ktoré zverejnil ultrakonzervatívny portál Christianitas, tiež vidieť, ako jeden z účastníkov nesie zástavu s dopísanými heslami vedľa štátneho znaku: "Tradícia, rodina, sebestačnosť".
Čo je hanobenie štátnych symbolov?
Hoci Taraba hovorí, že v prípade Dúhového Pridu šlo o hanobenie vlajky, v skutočnosti o slovenskú vlajku vôbec nešlo. Znak, ktorý je štátnym symbolom, totiž pridali na dúhovú vlajku.
Hanobenie štátnych symbolov pritom spadá pod trestný čin výtržníctva. Páchateľ by sa teda musel verejne dopustiť hrubej neslušnosti alebo výtržnosti a hanobiť pritom štátny symbol.
"Medzi najčastejšie spôsoby hanobenia štátneho symbolu možno zaradiť ich ničenie demonštratívnym spôsobom – podpálenie vlajky, jej podupanie na zemi, močenie na vlajku, resp. iný štátny symbol," vysvetľuje profesor na Katedre trestného práva Právnickej fakulty UK Tomáš Strémy.
Skúma sa pritom, či pohnútkou bolo štátny symbol hanobiť.
Za hanobenie štátneho symbolu sa napríklad podľa komentáru k trestnému zákonu, na ktorom pracoval aj Strémy, nedá považovať jeho použitie v rámci karikatúry či satiry. Takú činnosť totiž chráni sloboda prejavu a slobodnej umeleckej tvorby.
Znevažovanie štátnych symbolov vyhodnotené ako mierne, môže byť priestupkom, za ktorý hrozí pokuta 99 eur, dodáva Kováč.
Kedy sa riešilo zaobchádzanie so štátnymi symbolmi:
- za podpálenie vlajky EÚ sa pred súd dostal bývalý mestský policajt, neskôr kandidát za stranu ĽSNS Marian Mišun. Pálil ju v novembri 2012 pred parlamentom. Najvyšší súd po rokoch (vo februári 2017) skonštatoval, že vec nie je trestným činom a vec by sa dala kvalifikovať ako priestupok. V tom prípade vtedy už uplynula dvojročná premlčacia lehota. Vo videu pálil vlajku EÚ napríklad aj Marian Kotleba.
- zaobchádzanie so štátnymi symbolmi preverovala v roku 2014 prokuratúra v prípade výstavy o nacionalizme, keď umelci umiestnili na zem českú vlajku a nechali na návštevníkoch, či na ňu stúpia. Oznámenie pritom vtedy podával Mišun, keďže v tom čase ho ešte Krajský súd v Bratislave uznal vinným z výtržníctva a vymeral mu pokutu 300 eur.
- Za "zneuctenie štátneho symbolu" riešila Národná rada Igora Matoviča ešte v roku 2012. Matovič vtedy ako nezaradený poslanec vylepil na vchodové dvere do parlamentu skarikovaný znak - trojvŕšie tvorili hlava a ramená gorily a dvojkríž banán a jeho šupka. Matovič vysvetľoval, že takto odkazoval na "skorumpovaných politikov" a jednu z najväčších káuz na Slovensku Gorila. Ani poslanecké grémium, ktoré zvažovalo Matoviča potrestať na zasadnutí mandátového a imunitného výboru, sa však na postupe nezhodlo.
