BRATISLAVA. Pred 18 rokmi sa v jednej z najvzácnejších horských slovenských dolín udiala jedna z najväčších volebných špekulácií, ktorú aj Ústavný súd neskôr označil za hrubé porušenie princípu slobodných volieb a ústavných princípov. Jej výsledkom bola masová výstavba v Demänovskej doline a ovládnutie tamojšieho turizmu vzájomne spriaznenými finančníkmi.
Dôsledky by nikdy nemali taký masívny charakter, ak by v tom čase existovali právne záväzné krajinné plány - nudne znejúce, no zato kľúčové predpisy, ktorých prijatiu sa dnes snaží zabrániť minister životného prostredia Tomáš Taraba aj za cenu stámiliónových sankcií z Európskej únie.
Envirorezort plní všetky ciele z plánu obnovy, reaguje Taraba Čítajte Do jednej z opustených stavieb v Demänovskej doline si krátko pred komunálnymi voľbami v roku 2006 náhle prihlásilo trvalý pobyt 54 nových obyvateľov z rôznych častí Slovenska. V skutočnosti sa počet obyvateľov v tých dňoch v obci zdvojnásobil.
Medzi novými občanmi bol aj Záhorák Ivan Šimko s väzbami na spoločnosť Jasná Nízke Tatry, ktorý zároveň kandidoval na starostu, podnikateľ Andrej Kollár s kriminálnou minulosťou z investičnej firmy 1. garantovaná, ktorý kandidoval za miestneho poslanca, či Igor Rattaj, partner skupiny J&T.
Ako dal Glváčov kamarát krídla J&T a dobyl Tatry? Príbeh Igora Rattaja Čítajte Voľby aj vďaka odmene v podobe skipasov pre jeho voličov Šimko vyhral a Kollár sa stal poslancom. O viac než rok Ústavný súd skonštatoval „hrubé porušenie princípu slobodných volieb a ústavných princípov.“
Šimko, vedomý si ešte nedoručeného rozhodnutia súdu, zvolal mimoriadne zastupiteľstvo, kde urýchlene prijali územný plán obce, na ktorom po zvolení pracoval.
Tento podvod otvoril Demänovskú dolinu a jej okolie ležiace v treťom, štvrtom a piatom najvyššom stupni ochrany pre vplyvných investorov, ktorí vo zvyšných rokoch územie zastavali natoľko, že obec v roku 2021 pod tlakom stotisícovej petície vyhlásila stavebnú uzáveru.
Šimko má v obci chatu, Kollár je spolumajiteľom tamojšieho 5-hviezdičkového hotela Damian Jasná. Rattaj vstúpil do firmy Jasná Nízke Tatry, ktorá sa pod súčasným názvom Tatry mountain resorts stala najmocnejším poskytovateľom ubytovania v lokalite so šiestimi komplexmi.
Tento extrémny prípad spod Chopka je zároveň príkladom, ako ani samosprávy zodpovedné za rozvoj svojho vlastného územia nemusia byť samy schopné spravovať v súlade s verejnom záujmom ani územie európskeho významu.
Padne ďalší les. V Jasnej sa chystá nájazd developerov Čítajte Zastaviť podobné zásahy by dokázalo zavedenie krajinných plánov štátom, ktoré by ani samosprávy či investori nemohli obísť. Vláda OĽaNO ich preto zahrnula do plánu obnovy - veľkej reformnej iniciatívy Európskej únie, v celkovej hodnote 6,3 miliardy eur pre Slovensko.
Nielen nezavedenie krajinného plánovania, ale aj ďalšie meškajúce projekty plánu obnovy najmä z rezortov životného prostredia a zdravotníctva však teraz príjem týchto peňazí ohrozujú.
Z vládneho dokumentu adresovanému premiérovi Robertovi Ficovi (Smer), ktorý získal portál Euractiv, vyplýva, že len ministri Taraba, Zuzana Dolinková (Hlas) či Boris Susko (Smer) spolu s ďalšími nesú politickú zodpovednosť za hroziacu stratu takmer miliardy eur v prípade projektov s veľkým omeškaním.
Taraba riskuje viac než štvrť miliardy eur
Minister Taraba síce na júnovú schôdzu parlamentu predložil zákon o krajinnom plánovaní, no jeho znenie spolu s predošlými zmenami ďalších zákonov by v prípade schválenia spôsobilo, že sa z krajinných plánov stanú len nezáväzné dokumenty.
Minister sa netají odporom k pôvodnému zámeru opatrenia a nazýva ho „výmyslom predošlej vlády, ktorá to dala do plánu obnovy“. Opoziční politici z Progresívneho Slovenska, strany Slovensko a tiež mimoparlamentných Demokratov upozorňujú, že Európska komisia Tarabove zmeny nemusí uznať.
V navrhovanej podobe by krajinné plány nezabránili stavu Demänovskej doliny, ale napríklad ani výstavbe kontroverznej vyhliadkovej veže na Štrbskom Plese či inými spôsobmi už zastaveného projektu Logistického prekladiska kontajnerov pri Holíči.
Miliónové dlhy a nejasný osud. Tatranská veža hľadá nového nájomcu Čítajte Taraba napokon prerokovanie svojho návrhu preložil z júna na september. V prípade nesplnenia záväzku môže Slovensko prísť o minimálne 144 miliónov eur.
Zákon o krajinnom plánovaní je len jeden z dvoch veľkých projektov, ktoré sú vo veľkom omeškaní, hoci s nimi súvisiacu žiadosť o platbu Európskej komisii musí Slovensko zaslať už do konca roka.
Po krajinnom plánovaní ministerstvo životného prostredia výrazne zaostáva aj pri vykúpe pozemkov štátom pod národnými parkmi. Do plánu obnovy ho napísala bývalá vláda, keď ministerstvo viedol Ján Budaj (OĽaNO, neskôr Demokrati). Pri nich môže Slovensko prísť o 28 miliónov.
Pripravili ho so zámerom, aby štát mohol chrániť prírodu v parkoch, nebol obmedzovaný súkromnými vlastníkmi a zároveň im nemusel viac po vykúpení pozemkov platiť kompenzácie za ušlý zisk.
Hoci sa so splnením cieľa rátalo v poslednom štvrťroku 2023, ani sedem mesiacov po termíne nie je vyriešený.
Pred rokom ministerstvo skutočne rozbehlo web, na ktorom sa vlastníci pozemkov pod národnými parkmi mohli prihlásiť, ak ich chceli štátu predať. Zaregistrovalo sa 2461 záujemcov, ktorí ponúkli vyše 2306 hektárov v 8592 ponukách. V pláne obnovy sa ale už v tejto fáze rátalo až s výkupom 12-tisíc hektárov.
Taraba sa po nástupe do funkcie začal o výkupe pozemkov vyjadrovať ako o „špinavom realitnom biznise“, ktorý nastavili „budajovci“.
Vykupovanie stopol a tvrdil, že vykupovať „fragmenty pozemkov“ nemá ekonomický ani praktický význam a na splnenie cieľa nie je ani dosť financií. Spomínal vykúpenie pozemkov v jednom z parkov a „ten príkladne dokončiť“.
Na portáli ponukavykupupozemkov.sk, cez ktorý sa vlastníci pozemkov hlásili, však stále svieti oznam o tom, že výkup bol zrušený. Jeho návštevníci sa ešte dozvedeli, že ďalšie kolá už čakať nemajú a že prostriedky z plánu obnovy budú presunuté na iné opatrenia.
S tým by však musela súhlasiť Európska komisia. Aj správa k plánu obnovy k 15. júnu, ktorú na rokovanie vlády predložil podpredseda vlády Peter Kmec (Hlas), odporúča s Európskou komisiou rokovať „o riešení problémov s implementáciou daného opatrenia“.
„Zo strany MŽP SR bol predstavený návrh alternatívneho riešenia implementácie opatrenia, ktorý si vyžaduje dopracovanie pre potreby diskusie s Európskou komisiou,“ posúdila Národná implementačná a koordinačná autorita - orgán, ktorý dohliada na plán obnovy.
Tarabov rezort mešká aj v ďalších projektoch plánu obnovy. Tie, ktoré sú vo veľkom omeškaní, môžu vyvolať sankcie za vyše 340 miliónov eur.
Rattaj: Prečo je v Demänovskej doline vôbec národný park? Nemá tam čo hľadať Čítajte Mešká aj Dolinková
Do kategórie „veľké meškanie“ vládni analytici zaradili aj jednu z úloh pre ministerstvo zdravotníctva pod vedením Zuzany Dolinkovej z Hlasu.
Slovensko sa totiž v pláne obnovy zaviazalo, že vytvorí orgán, ktorý bude centrálne riadiť a koordinovať štátne nemocnice - bude hodnotiť ich plánovanie a výkonnosť, kontrolovať dodržiavanie predpisov či financie, zvažovala sa možnosť spoločných nákupov zdravotníckych pomôcok či liekov z centrálnej úrovne, čo by vyšlo lacnejšie, ako keď si to robia nemocnice osve.
Hoci úradníci nesplnenie tohto cieľa v hodnotiacom dokumente vytkli, len deň pred jeho odoslaním premiérovi parlament schválil vytvorenie organizačnej zložky priamo na ministerstve zdravotníctva. V minulosti pritom sekcia s podobným zameraním v rezorte existovala - šlo o Úrad pre riadenie podriadených organizácií.
Či je však takáto zmena zákona alebo prijaté opatrenie postačujúce a či si ním Slovensko splnilo záväzok, ešte vyhodnocuje Komisia.
Dokument pre premiéra: ohrozené sú dve miliardy eur
Na dokončenie všetkých projektov z plánu obnovy má Slovensko ešte necelých dva a pol roka, realizovať by ich teda všetky mala koalícia Smeru, Hlasu a SNS.
Z vládneho dokumentu pre premiéra Fica, ktorý cez infozákon získal portál Euractiv, vyplýva, že z celkovej sumy vyše šiestich miliárd eur pre Slovensko značnú časť ukroja hroziace sankcie za neplnenie cieľov, ku ktorým sa štát zaviazal.
Spomedzi projektov vo veľkom omeškaní môže ísť o stratu aspoň 967 miliónov eur. Ďalších minimálne 1,15 miliardy eur by Slovensko na sankciách stratilo, keby nedokončilo ani projekty klasifikované ako málo omeškané.
Všetkých viac alebo menej meškajúcich projektov je 54. Tarabov rezort spravuje až osem veľmi meškajúcich projektov, pod rezort zdravotníctva ich spadá päť. Sú medzi nimi napríklad projekt obnovy rodinných domov, revitalizácie vodných tokov či znižovanie emisií CO2 v priemysle a tiež vybudovanie a rekonštrukcia staníc záchrannej služby a zriadenie koordinačných orgánov pre duševné zdravie.
Bývalý štátny tajomník rezortu životného prostredia Michal Kiča (Demokrati) vyzval vicepremiéra Petra Kmeca zodpovedného za plán obnovy, aby podal návrh na krízové riadenie plánu obnovy na rezorte, ktoré by prevzala Národná implementačná a koordinačná autorita.
Európska komisia len pred týždňom uvoľnila štvrtú platbu z plánu obnovy na projekty za 923 miliónov eur, o ktorú Slovensko požiadalo ešte v decembri 2023. Do konca roka musí štát požiadať aj o piatu platbu v hodnote takmer 600 miliónov eur, ktorej súčasťou sú aj spomínané krajinné plánovanie, výkup pozemkov v národných parkoch či orgán na koordináciu nemocníc.
Bývalý šéf Útvaru hodnoty za peniaze na ministerstve financií Štefan Kišš (Progresívne Slovensko) upozornil, že z projektov pre piatu platbu nie je splnená polovica.
Vicepremiér Kmec minulý víkend vysvetľoval, že si je vedomý zdržaní. „Môžem však ubezpečiť, že do konca tohto roka naplníme všetky míľniky a ciele, je ich 22, aby sme mohli podať žiadosť o piatu platbu,“ povedal.
Kmec zároveň priznal, že čerpanie peňazí z plánu obnovy ohrozuje obsah mnohonásobných noviel Trestného zákona koalíciou. „Európska komisia vyjadrila obavy. Z môjho pohľadu sa snažím, aby zmeny v Trestnom zákone negatívne neovplyvnili tok peňazí z plánu obnovy,“ povedal.
Beata
Balogová
