BRATISLAVA. Zaskočený ostal študent, ktorý v rámci biologickej olympiády na strednej škole analyzoval odobratú vzorky vody z rieky Morava.
Výsledok prekvapil aj jeho školiteľku, Jaroslavu Dekkerovú z Katedry mikrobiológie a virológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského.
Vo vzorke z rieky našli baktériu, ktorá je typická pre morskú vodu. "Zachytili sme v nej baktériu vibrio a aj v sladkej vode ich bolo celkom dosť," dodáva Dekkerová.
Na to, čo zistil študent pri svojom experimente, toto leto upozornil aj Úrad verejného zdravotníctva, ktorý pravidelne sleduje kvalitu vôd na Slovensku.
Prítomnosť rodu baktérií vibrio, ktorej sa inak darí v teplejšej vode s vyššou koncentráciou minerálov sodíka, hygienici potvrdili v ostatných rokoch aj v prírodných povrchových vodách na Slovensku využívaných aj na kúpanie aj v riekach.
Niektoré z nich, ktoré tu zistili, môžu spôsobovať hnačky, infekcie rán, mäkkých tkanív, uší či očí.
Pravdepodobne ide pritom o prejav klimatickej krízy, keď sa pre zvyšujúcu sa teplotu vôd baktérie rozširujú aj v oblastiach, ktoré pre ne neboli typické.
Rady hygienikov pri kúpaní:
- nekúpať sa s otvorenými poraneniami,
- po kúpaní sa čo najskôr prezliecť z mokrých plaviek a osprchovať sa,
- ak sa pri kúpaní zraníte, ranu čo najskôr vydezinfikujte,
- najmä v prípade detí je dobré obmedziť aktivity, pri ktorých sa napijú z vody.
"Zvyšujúca sa teplota vody môže viac vyhovovať aj vibriám. Jedna zo štúdií ukazuje, že za dvadsať rokov sa najprv tieto patogény rozšírili zo subtrópov na sever," vysvetľuje Dekkerová.
Už zložitejšie sa podľa mikrobiologičky vysvetľuje fakt, že tieto baktérie vyskytujúce sa v slaných vodách sa objavili aj v sladkej vode. "Baktérie sú ale celkom prispôsobivé. Tieto sa dokážu rozmnožovať a prežiť aj v koncentrácii 0,5 percenta soli, takže v relatívne nízkej koncentrácii. Morská voda preto pre ne nemusí byť až taký limitujúci faktor," dodáva.
Prípady dosiaľ len v jednotkách
Úrad verejného zdravotníctva za posledné štyri roky zistil na Slovensku prípady infekcií týmito baktériami. Rátajú ich však len v jednotkách prípadov. Zriedkavo sa objavili aj hnačky spôsobené týmito baktériami.
„Je možné, že infekcií bolo aj viac, ale neboli rozpoznané. Preto by lekári mali myslieť pri mikrobiologickej diagnostike aj na tieto mikroorganizmy - ak sa nepotvrdí iný, bežnejší bakteriálny alebo vírusový pôvodca,” dodáva mikrobiológ z Úradu verejného zdravotníctva Martin Sojka.
