BRATISLAVA. "Škorec, čo tam kradneš?" pýta sa Igor Matovič vo videu poslanca Gábora Grendela, ktorý si stojac na rebríku v tej chvíli vkladá do úst čerešňu. Bol 8. jún, deň volieb do Európskeho parlamentu.
Ide o posledné video za posledných 51 dní, v ktorom predseda strany Slovensko s výzvou na účasť v eurovoľbách vystupuje na svojom facebookom profile s 271-tisíc sledovateľmi.
Matovič minimálne odvtedy utlmil komunikáciu na facebooku, kde zdieľa najmä svoje vlastné, už v minulosti zverejnené príspevky, a častejšie ako svoje postrehy pridáva fotografie so zisteniami médií či zdieľa cudzie statusy.
Jeho stiahnutie do ústrania si všimli aj niektorí členovia poslaneckého klubu, s ktorými sa denník SME v pondelok zhováral.
"Popularita strany Igora Matoviča je založená predovšetkým na Igorovi Matovičovi a jeho častej, intenzívnej a emotívnej komunikácii s jeho priaznivcami," hodnotí sociológ a riaditeľ agentúry AKO Václav Hřích. "A to už akosi nefunguje."
Za trinásť rokov od vzniku OĽaNO neklesali jeho preferencie hlbšie pod hranicu piatich percent, potrebných na vstup do parlamentu. Až doteraz.
Od septembrových volieb Matovič a jeho koalícia so stranami Za ľudí a Kresťanská únia, s ktorými spoločne kandidoval, prišli o polovicu preferencií. V posledných prieskumoch a volebných modeloch sa jej podpora pohybuje od 4,2 do 3,5 percenta.
Prišiel o hlavnú rolu
Z ôsmich protestov opozície proti prepisovaniu trestnej politiky štátu v prospech ekonomických kriminálnikov a proti politickému ovládnutiu RTVS nevystúpili členovia Matovičovej strany ani na jednom.
Progresívne Slovensko, SaS a KDH protesty proti krokom vlády Smeru, Hlasu a SNS s účasťou desiatok tisíc ľudí organizovali od decembra až do marca.
Najmä SaS ako bývalý koaličný partner Matovičovej strany, z ktorých sa neskôr stali nepriatelia, odmietala umožniť vystúpiť na pódiu nielen lídrovi už premenovanej strany z OĽaNO na Slovensko, ale aj jeho spolustraníkom.
"OĽaNO sa zo spolupráce vylučuje samo. Opakovane pred voľbami aj po voľbách útočí na opozičné strany a nerobí nič iba konflikty,“ reagovala SaS, ktorá v lete 2022 odišla zo spoločnej vlády s OĽaNO, Sme rodina a Za ľudí.
Matovičove fiatky mohli stáť až milión eur. Väčšina stále stojí v logistickom centre Čítajte Ešte aj v správe, ktorou chcela strana Slovensko primäť zvyšok opozície, aby poskytol priestor počas protestov aj iným opozičným stranám, kritizovala SaS a PS za hlasovanie ich poslancov v decembri 2023 za pád vlády Eduarda Hegera.
"Nie je to však len opozícia, ktorá Matovičovu stranu vynecháva a spolupracuje s ňou, len keď je to naozaj nevyhnutné. Na viditeľnosti jej uberá aj to, že Matovič prišiel o úlohu hlavného súpera Smeru Roberta Fica, ktorý svojimi útokmi strháva pozornosť inam," dodáva Hřích.
Premiér Fico, ktorý by chcel najnovšie dostať do ústavy "hrádzu proti progresivizmu", pravidelne útočí na PS - najsilnejšiu opozičnú stranu s preferenciami tesne za tými, aké má Smer.
Ani v pondelňajšom videu predseda Smeru neopomenul "progresívcov", ktorí by vraj "aj poslednú kvapku ropy pre Slovensko dali Ukrajine".
Do PS v júni prestúpil aj bývalý člen predsedníctva OĽaNO a Matovičov bratanec Jozef Viskupič.
Samotný Matovič svoju stranu nazýva "zakázaným hnutím", ktoré zvyšok opozície nechce na akciách a jeho samotného nevolajú do televíznych debát, lebo s ním odmietajú debatovať koaličné strany.
Čudná kandidatúra
Vplyv na prepad preferencií Matovičovej strany mohla mať podľa analytikov aj zvláštna kandidatúru predsedu v prezidentských voľbách.
Matovič ju ohlásil nečakane necelé dva mesiace pred prvým kolom prezidentských volieb a rovno aj s presvedčením, že on sa prezidentom nestane. "Nestojím tu pred vami ako človek, ktorý má šancu sa do druhého kola dostať," hovoril.
"Nikdy som sa nekrúžkoval, keď som kandidoval v parlamentných voľbách. Hanbil by som sa krúžkovať sám seba. Budem voliť niektorého z prezidentských kandidátov, ale ktorého, to vám určite teraz nepoviem," povedal neskôr v rozhovore pre SME.
Prieskum: Oproti júnu sa preferencie zmenili minimálne, do parlamentu by prešli Republika aj SNS Čítajte Svoju kandidatúru Matovič zdôvodnil tým, že síce nechce v kampani škodiť kandidátovi Ivanovi Korčokovi, no obom hlavným súperom - Petrovi Pellegrinimu aj Korčokovi chce v nej klásť otázky.
Napriek antikampani mierenej na Pellegriniho súkromie, zverejnenému zoznamu otázok pre vtedajšieho predsedu Hlasu pred druhým kolom volieb, vrátane videa spred vily, ktorú využíval Pellegrini, no vlastnil ju poslanec Hlasu Peter Náhlik a nepriznával sa k nej, voliči Matovičovej kandidatúre nemuseli porozumieť, myslí si Hřích.
Mimoriadne nízky dvojpercentný Matovičov výsledok z prvého kola prezidentských volieb si koalícia strany Slovensko a Za ľudí zopakovala aj v júnových eurovoľbách. Napriek Matovičovmu výjazdu na Ukrajinu, z ktorej priniesol videá s obeťami vojny.
"Zlý výsledok hnutia v eurovoľbách je akoby pre časť voličov potvrdením jeho ústupu z pozícií, čo môže na voličov pôsobiť ako ďalší dôvod na odchod," vysvetľuje sociológ a riaditeľ agentúry Focus Martin Slosiarik.
Novú situáciu má Matovič od septembra aj v tom, že priamo v parlamente mu konkuruje rovnako konzervatívne KDH a o voliča súťaží aj s mimoparlamentnými Demokratmi, ktorí sa od jeho strany pred voľbami odštiepili.
Tí sú aktívni, ministerstvo obrany pod vedením Roberta Kaliňáka kritizuje ich predseda a bývalý minister Jaroslav Naď, o ministrovi životného prostredia za SNS Tomášovi Tarabovi zas pravidelne zverejňuje svoje zistenia ďalší člen Demokratov Michal Kiča.
"Vo voľbách 2023 tiež OĽaNO dokázalo nadpriemerne mobilizovať voličov v rómskych komunitách, čo sa mu mimo volieb pravdepodobne veľmi nedarí," pripomína Slosiarik.
Prepadli sa o viac ako polovicu
Letom, únavou z politiky aj z viacerých volieb si vysvetľuje prepad preferencií poslanec z klubu Slovensko a bývalý minister vnútra Roman Mikulec. Čísla však strane klesajú už od jesene po septembrových voľbách.
Mikulec vraví, že nevie posúdiť, či sa Matovič komunikačne viac stiahol. "Určite to nie je niečo koordinované, nejaká stratégia," hovorí člen predsedníctva Matúš Bystriansky. "Predpokladám, že je leto a energia sa bude sústrediť opäť na jeseň, keď budú schôdze."
Vraví, že o tom, či Matovič dovolenkuje a ako trávi čas, informácie nemá. Proti padajúcim výsledkom ale podľa neho treba niečo vymyslieť.
V septembrových voľbách dalo koalícii OĽaNO-Za ľudí -KÚ hlas takmer deväť percent voličov (8,89 percenta). Keďže šlo o koalíciu, na vstup do parlamentu potrebovali aspoň sedempercentnú podporu. Ak politická strana kandiduje samostatne, musí prekročiť päťpercentnú hranicu.
V júnovom prieskume koalícii agentúra Focus namerala 4,1 percenta. Ide o najnižšie preferencie od vzniku OĽaNO od novembra 2011. Agentúra novovzniknutú Matovičovu stranu vtedy prvý raz zaradila do prieskumov a nameral jej 2,9-percentnú podporu.
Rovnaké preferencie (4,1 percenta) zistila vo svojom modeli na prelome júna a júla aj agentúra Ipsos pre Denník N a začiatkom júla jej agentúra NMS Market Research namerala 4,2 percenta.
V júlovom meraní agentúry AKO získala Matovičova koalícia iba 3,5 percenta.
