BRATISLAVA. Výskumníci zo Slovenskej akadémie vied (SAV) zistili, že parazitoidné osičky z rodu Ixodiphagus sa môžu podieľať na regulácii výskytu a početnosti populácie kliešťov a do istej miery ovplyvniť aj dynamiku ochorení vyvolaných kliešťami prenášanými mikroorganizmami.
Projekt podľa vedcov predstavuje významný krok v boji proti kliešťom a ich vektorom, a taktiež využíva ekologicky šetrné metódy, ktoré majú potenciál zlepšiť verejné zdravie a ochranu zvierat.
„Založili sme laboratórny chov osičiek I. hookeri použitím sterilných kliešťov, čo vytvára priestor pre ich ďalšie praktické využitie. V laboratórnych podmienkach sme dosiahli zvýšenie miery parazitácie kliešťov osičkami o takmer 50 percent viac, ako sa vyskytujú v prírode," uviedla Veronika Blažeková z Parazitologického ústavu SAV.
V blízkej budúcnosti plánujeme vypustenie sterilných kliešťov infestovaných osičkami na lokalitách s vysokým výskytom kliešťov a patogénov, čo môže prispieť k regulácii početnosti populácií týchto krv cicajúcich článkonožcov,“ dodala.
Ako ďalej spresnila, osička kladie vajíčka do tiel nýmf kliešťov, pričom larvy osičiek sa živia vnútorným tkanivom hostiteľa a nacicanou krvou v tele kliešťa.
„Dospelé jedince sa prehryzú von z tela napadnutej nymfy, čím usmrtia svojho hostiteľa. Tento proces zabraňuje reprodukcii parazitovaných kliešťov, čo robí z I. hookeri vhodného kandidáta pre biologickú kontrolu kliešťov,“ dodala parazitologička.
Kliešťe prenášajú široké spektrum mikroorganizmov, ktoré spôsobujú závažné infekcie u ľudí i zvierat.
Vedci odhadujú, že po celom svete existuje viac ako 1 400 humánne patogénnych druhov vektormi prenášaných baktérií, vírusov či parazitov.
Minimálne 60 percent z nich sú „zoonózne druhy", čo znamená, že sa prenášajú zo zvierat na človeka.
