BRATISLAVA. Štátne inštitúcie nadviazali partnerstvo s americkou spoločnosťou Meta, prevádzkovateľom sociálny sietí Facebook, Instagram a Threads.
Spoločne chcú účinnejšie bojovať proti online podvodom, a to najmä na Facebooku, ktorý je obľúbenou platformou finančne motivovaných kybernetických zločincov.
Na facebookovom profile Hoaxy a podvody to ohlásilo Centrum boja proti hybridným hrozbám (CBHH), ktoré patrí pod Ministerstvo vnútra SR.
„Žiadna inštitúcia nemôže tento problém vyriešiť sama, a preto v slovenskom informačnom priestore vytvárame integrovaný a koordinovaný prístup, ktorý zahŕňa všetkých relevantných aktérov,“ avizoval rezort. Ten bude hlavným koordinátorom projektu – údajne vďaka kredibilite, ktorú podľa vlastných slov získal počas ostatného pol roka.
V oficiálnom oznámení štát prezentoval ambíciu vytvoriť robustnejšie a účinnejšie mechanizmy prevencie a boja proti podvodom.
Charakter spolupráce s Metou ani ďalšie konkrétne kroky však ministerstvo vnútra nepriblížilo. Redakcia denníka SME preto zisťovala detaily.
Vyššia efektivita a nové možnosti
Prvý spoločný workshop za účasti štátnych inštitúcií a predstaviteľov spoločnosti Meta sa konal ešte v stredu 24. júna. „Zo záveru vyplynulo, že Ministerstvo vnútra SR (konkrétne CBHH) získa exkluzívne možnosti od spoločnosti META pre efektívnejšie nahlasovanie podvodných praktík,“ uviedol pre SME rezort vnútra.
V oblasti boja proti online podvodom sa stane hlavným kontaktným bodom pre Metu a výhodou má byť aj možnosť pravidelnej vzájomnej výmeny informácií, napríklad o nových typoch rozšírených podvodných praktík.
„Všetky tieto informácie budú zdieľané s ostatnými štátnymi inštitúciami, ale najmä s občanmi. Aktuálne sme v iniciačnej fáze zmieneného systémového riešenia,“ doplnilo ministerstvo.
Spomínaný „integrovaný a koordinovaný prístup“ bude zahŕňať široké spektrum štátnych inštitúcií. Rezort medzi príkladmi spomenul Národnú banku Slovenska, Slovenskú obchodnú inšpekciu, ministerstvo financií, Finančnú správu či policajný zbor. Viaceré zo zapojených inštitúcií sú pravidelne priamo zneužívané v rámci klamlivých online kampaní.
V neposlednom rade štát počíta aj s angažovanosťou občanov, pre ktorých tiež plánuje organizovať preventívne osvetové kampane. V rámci tematiky online podvodov sa osvete dlhodobo venuje policajný zbor, Odbor prevencie kriminality a najnovšie aj Centrum boja proti hybridným hrozbám. S cieľom zvýšiť dosah osvetových činností by sa mali zapojiť aj ďalšie inštitúcie, tie však štát nateraz nekonkretizuje.
Problém znásobil nástup umelej inteligencie
Americká Meta je za nedostatky v oblasti moderovania obsahu na svojich platformách dlhodobo kritizovaná odborníkmi. Netýka sa to len dezinformácií, ale aj rôznych typov rozšírených finančných podvodov.
Už niekoľko rokov sú obľúbenou schémou kybernetických zločincov falošné články, ktoré sa šíria najmä na Facebooku, typicky v podobe platených reklamných príspevkov na neznámych zahraničných profiloch.
Zavádzajúci titulok návštevníka siete presmeruje na webstránku, ktorej vzhľad je kópiou niektorého z veľkých slovenských denníkov. Text obsahuje fiktívny rozhovor s politikom alebo známou osobnosťou, ukradnuté fotografie a odkaz na údajne výnosnú investičnú platformu, zvyčajne zameranú na kryptomeny.
V skutočnosti ide zväčša o neregulované offshorové forexové platformy pochybných maklérov bez ochrany vkladov. V horšom prípade obeť o svoje peniaze úplne príde, v lepšom prípade sa jej podarí získať späť aspoň vstupnú investíciu (typicky pár stoviek eur), no proces môže kvôli umelým prieťahom trvať celé mesiace.
Pomerne novou obdobou tohto podvodu sú takzvané deepfake videá. Podvodníci použijú zábery z verejného vystúpenia zneužitej osobnosti – aktuálne ide často o Petra Pellegriniho či Roberta Fica, donedávna o bývalú prezidentku Zuzanu Čaputovú – a umelá inteligencia hlasom danej osoby prečíta podvodníkmi napísaný text. Ten promuje internetovú platformu sľubujúcu vysokú návratnosť investície.
Podobné videá sa rovnako šíria ako inzercia na Facebooku a výrazne sa rozšírili v ostatných dvoch rokoch spolu s rozmachom umelej inteligencie.
Achillova päta Facebooku
Podvodné reklamné kampane môžu Mete nahlasovať aj samotní používatelia. Z ich skúseností však vyplýva, že ochranné mechanizmy spoločnosti nie sú dostačujúce. Vo veľkom množstve prípadov spoločnosť vyhodnotí nahlásený obsah ako neporušujúci pravidlá, a tak sa šíri ďalej. Meta pritom na takejto podvodnej inzercii sama profituje.
Ministerstvo vnútra sa vyhlo priamej odpovedi na otázku denníka SME, či považuje doterajšie kroky Mety v oblasti boja proti online podvodom za dostatočné. „Podľa dostupných informácií majú viacero technických riešení, ktoré majú eliminovať šírenie podvodov, a tým zefektívniť boj s podvodmi,“ uviedol rezort.
Zároveň doplnil, že s americkou spoločnosťou komunikuje dlhodobo a záujem o prezentovanú iniciatívu bol obojstranný.

Beata
Balogová
