BRATISLAVA. Európa je klimatickými zmenami menej ohrozená ako zvyšok sveta, ale medzi európskymi krajinami sú výrazné rozdiely. Vyšší podiel vidieckeho obyvateľstva v strednej a východnej Európe, výraznejšia závislosť od záhumienok a samozásobiteľských poľnohospodárskych aktivít zvyšuje citlivosť na zmenu klímy.
Nižšia kapacita zavlažovania či dostupnosť hnojív a potrebnej automatizácie v poľnohospodárstve oslabuje schopnosť sektora odolávať prírodným katastrofám. Kvalita dopravnej infraštruktúry a zdravotníctva, ktoré má kľúčovú úlohu pri zmierňovaní dopadov na ľudí, je v menej vyspelých štátoch slabšia ako v bohatších krajinách.
Slovensko v Notre Dame indexe
V Notre Dame indexe, ktorý meria zraniteľnosť krajiny v kombinácii s jej pripravenosťou na zmeny klímy a ďalšie globálne výzvy, Slovensko obsadilo 37. miesto zo 185 krajín a je v pásme relatívne nízkeho ohrozenia zmenami klímy.
Týmto výzvam čelí pomocou národnej adaptačnej stratégie, ktorá obsahuje opatrenia pre rôzne sektory vrátane poľnohospodárstva, lesníctva, energetiky a dopravy. Stratégia zdôrazňuje potrebu koordinovaného prístupu zainteresovaných strán a uplatňovania najnovších vedeckých poznatkov a medzinárodných dohôd.
Kumulatívne náklady na katastrofy súvisiace s klímou sú v krajinách strednej a východnej Európy podľa expertov Medzinárodného menového fondu približne o 1 percentuálny bod vyššie ako v krajinách západnej Európy.
Dôsledky zmien
Medzi krajiny s najvyššími nákladmi patria Moldavsko s takmer 12 percentami hrubého domáceho produktu (HDP), Bosna a Hercegovina a Severné Macedónsko s vyše piatimi percentami. Niektoré vyspelé štáty, väčšinou z južnej časti Európy, tiež utrpeli značné škody v dôsledku klimatických zmien.
Španielsko, Portugalsko či Grécko vynaložilo približne 5 percent HDP. Klimatické katastrofy doposiaľ stáli Slovensko necelé percento a Českú republiku štyri percentá HDP.
Ľudské a sociálne dôsledky nepriaznivých klimatických udalostí sú značné tiež v regióne východnej Európy. V Moldavsku sa týkali troch percent obyvateľstva. V Severnom Macedónsku a v Bosne a Hercegovine boli klimatickými katastrofami za posledné roky postihnuté približne dve percentá obyvateľstva.
