BRATISLAVA. Národniari stratili za päť rokov takmer tri štvrtiny členov, najviac po neúspešných voľbách 2020.
Smer ich má takmer dvakrát viac ako PS, KDH, SaS, Slovensko a Demokrati dohromady.
Kým opozícia počty členov nerieši, vládne strany ťažia zo širokej členskej základne v komunálnej politike a čiastočne aj v tej celoštátnej.
SME sa pozrelo na to, ako sa vyvíjajú počty členov politických strán. Strany zverejňujú počty členov každý rok vo výročných správach. Vývoj členskej základne väčšinou korešponduje s popularitou strany a jej preferenciami.
V roku 2019 bol Andrej Danko na vrchole svojej moci. Užíval si funkciu predsedu parlamentu a jeho strana ovládala tri rezorty. O stranu bol záujem. Slovenská národná strana vtedy vykazovala 7,7 tisíca členov.
O rok neskôr však neuspela vo voľbách a počet členov spadol na menej ako polovicu. Takýto prepad nezaznamenala v minulých rokoch žiadna iná strana.
„Keď sme vypadli z parlamentu, tak som posielal výzvy na zaplatenie členského. Predtým som to dva roky neurobil, čo bola moja chyba. Kto nereagoval do pätnásť dní na výzvu, tak automaticky stratil členstvo,“ vysvetľuje ústredný tajomník SNS Stanislav Kmec.
Kmec pripúšťa, že aj v minulosti stúpal počet členov podľa toho, či bola strana v parlamente. Preto považuje za dobré, že odišlo toľko členov a strana sa prečistila. „Bolo vidno, že tí ľudia boli medzi nami z určitých dôvodov,“ naznačuje Kmec.
Postupne sa chcela zhruba tretina členov vrátiť, no zatiaľ im to neumožnili. Teraz prijmú každý mesiac na predsedníctve len niekoľko desiatok členov. „Keď potrebujeme v regióne niekoho do funkcie alebo keď je dlhšie sympatizantom a má skutočný záujem o stranu,“ spresňuje Kmec.
Skokanom sú kollárovci
Vývoj počtu členov v iných stranách však ukazuje, že o stranícku politiku je stále záujem. Vo väčšine relevantných strán členská základňa v minulom roku narástla, čo zrejme súvisí s parlamentnými voľbami.
Nájdu sa tu aj paradoxy. Najväčším skokanom je Sme rodina, kde narástol počet členov o viac ako dvojnásobok na 2,8 tisíca členov.
Popularita strany pritom minulý rok prudko spadla, čo vyvrcholilo neúspechom vo voľbách.
Podľa údajov vo výročných správach rástol len počet členov, ktorí neplatia členský príspevok. Počet platiacich členov naopak klesol. Stanovy strany však nehovoria o možnosti neplatiť členský príspevok.
Strana od volieb nekomunikuje s denníkom SME.
Najviac členov má Smer, ktorému sa dokonca podarilo zastaviť ich pokles. Ťaží z toho, že získal nových voličov a vrátil sa do vlády ako najsilnejšia strana. No aj z toho, že má ako jedna z mála strán len dobrovoľné členské príspevky.
Veľkú členskú základňu má aj maďarská Aliancia. Pred odchodom strany Most-Híd mala Aliancia dokonca viac členov ako Smer.
Rastie aj Hlas a dnes je to už štvrtá najväčšia strana.
Tretia je KDH s počtom 5,8 tisíca členov, lenže jeho členská základňa sa posledné roky stabilne zmenšuje. Za posledných päť rokov klesol počet členov o štvrtinu.
Podpredseda strany Viliam Karas to pripisuje tomu, že ľudia strácajú záujem o stranícku politiku a verejné angažovanie sa, čo sa však v iných stranách neukazuje. Jeho druhé vysvetlenie je, že KDH bola osem rokov v opozícii.
Malá časť dlhoročných členov každý rok zomrie a strane sa ich nedarí nahradiť mladšími. Karas však hovorí o oživení záujmu po voľbách.
Upozorňuje tiež, že strana má vysoký počet členov v pomere k počtu voličov. „Hovorí sa tomu organizovanosť. KDH patrí medzi strany s najvyššou organizovanosťou,“ vysvetľuje.
KDH má po celom Slovensku vyše 500 miestnych klubov. Tie vznikli ešte skôr ako strana. Ich základnou úlohou je vyhľadávať a pripravovať kandidátov do komunálnych volieb.
Členovia prinášajú komunálny úspech
Mať veľkú členskú základňu prináša stranám viacero výhod. Členské príspevky môžu byť významný zdroj príjmu. Napríklad Demokrati vyzbierali na členskom minulý rok takmer stotisíc eur a to mali len necelých 400 členov. Pre stranu, ktorej tesne ušiel štátny príspevok, je to dôležitý príjem.
Široká členská základňa pomáha stranám dlhodobo prežiť mimo parlamentu. KDH sa vrátila do parlamentu po takmer ôsmich rokoch. SNS sa návrat podaril v roku 2016 a znova v roku 2023.
Maďarská Aliancia či jej predchodcovia boli mimo parlamentu dlhodobo, no jej preferencie ju stále držia na dosah parlamentu.
Súvisí to s tým, že strany so širokou členskou základňou dokážu uspieť v komunálnych voľbách. Vo voľbách roku 2022 získalo päť strán s najväčšou členskou základňou (Smer, Aliancia, KDH, Hlas a SNS) najviac starostov a primátorov.
Výsledky dosiahnuté v komunálnych voľbách sa môžu potom čiastočne preliať aj do preferencií v celoštátnych voľbách. Z regiónov, kde majú strany svojich starostov, sa totiž v parlamentných voľbách stávajú volebné bašty.
Z Progresívneho Slovenska sa za posledný rok stal líder opozície, no počet členov mu už roky stagnuje (600 - 700). Pred voľbami navyše prijímanie nových členov pozastavili a obnovili ho až pred niekoľkými týždňami.
Šéf Michal Šimečka verejne hovorí, že sa chce so stranou rozširovať v regiónoch a konkurovať Smeru v najbližších komunálnych voľbách.
PS nemá klasické krajské a okresné štruktúry ako iné strany. Základnou organizačnou jednotkou je miestna bunka, ktorá sa venuje regionálnym aj celoštátnym témam.
V súčasnosti je ich len 44, čo naznačuje, že PS nemá žiadne organizačné zastúpenie v asi polovici okresov.
Podľa informácií SME však teraz nie je stratégiou strany budovať veľkú členskú základňu podľa vzoru Smeru. Skôr chce hľadať kandidátov do komunálnych volieb, okolo ktorých by neskôr mohli vzniknúť miestne bunky.
Zamerať sa chce na okresné mestá.
Nie sú takí prísni
SaS má so zhruba 250 členmi dlhodobo povesť akejsi exkluzívnej strany. Generálny manažér strany Roman Foltin, ktorý robí pohovory so záujemcami o členstvo, však túto nálepku odmieta. „Naozaj nie som taký prísny, ako to vyzerá,“ hovorí.
Foltin dáva pozor na to, aby mal záujemca rovnaké hodnoty ako strana, aby nemal žiadne dlhy a nebolo proti nemu vedené trestné stíhanie. Ak splní tieto podmienky, strana ho za člena prijme.
Po nástupe Branislava Gröhlinga za predsedu sa v prijímacej politike strany nič nezmenilo.
Celkom osobitným prípadom je strana Slovensko (bývalé OĽaNO), ktorej líder Igor Matovič dlhodobo hovorí, že nejde o štandardnú stranu.
Slovensko je spomedzi veľkých strán jediná, v ktorej môže o prijatí nového člena rozhodnúť aj sám predseda. Strana si dlhodobo udržiava len okolo šesťdesiat členov, kedysi mala dokonca len štyroch členov.
Beata
Balogová
