BRATISLAVA. Verejné zasadnutie o návrhu na obnovu konania šestice odsúdených v kauze vraždy medičky Ľudmily Cervanovej z roku 1976 by pred senátom Krajského súdu v Bratislave malo pokračovať 30. septembra. Vyplýva to z rozpisu pojednávaní súdu.
Odsúdení vo svojom návrhu argumentujú spisovým materiálom nachádzajúcim sa v archíve bezpečnostných zložiek v Kaniciach pri Brne.
Súd vo veci naposledy konal v júni minulého roka, pričom následne bolo viacero termínov verejného zasadnutia zrušených. Na nasledujúcom pojednávaní by sa mal súd zaoberať oboznamovaním konkrétnych dôkazov vrátane listín a svedeckých výpovedí.
Novinár Hanus: Keď som zistil, že som sa v kauze Cervanová mýlil, nemohol som spať Čítajte Odsúdení hovoria o vykonštruovanom obvinení
Podľa Trestného poriadku môže súd povoliť obnovu konania, ak „vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli sami o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine, alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa”.
Podľa odsúdených obsahuje spis v Kaniciach spolu 13 kartónov dokumentov, ktoré preukazujú, že obvinenie voči nim bolo v rokoch 1978 až 1980 vykonštruované tímom vyšetrovateľa Eduarda Pálku.
Dokumenty pritom podľa nich boli objavené až v roku 2018. Súdom, ktoré o veci rozhodovali, tak boli zamlčané.
Kauza Cervanová
Cervanová bola zavraždená v júli 1976. V roku 1981 boli vo veci obvinení siedmi muži z Nitry – Roman Brázda, Miloš Kocúr, Milan Andrášik, Pavol Beďač, František Čerman, Stanislav Dúbravický a Juraj Lachman.
V septembri 1982 obvinených Krajský súd v Bratislave uznal za vinných, pričom dostali tresty v rozmedzí od štyroch do 24 rokov.
Rozhodnutie v roku 1983 potvrdil vtedajší Najvyšší súd Slovenskej socialistickej republiky. V roku 1990 bol následne verdikt zrušený.
Obžalovaní boli opätovne uznaní za vinných v roku 2004, pričom rozhodnutie potvrdil v roku 2006 aj Najvyšší súd, ktorý dokonca trom obžalovaným sprísnil tresty. Výsledkom boli tresty v rozmedzí od troch do 15 rokov väzenia. Rozhodnutie sa netýkalo Romana Brázdu, ktorý bol pre zdravotné problémy vylúčený na samostatné konanie.
V júni 2009 potvrdil odsudzujúci verdikt aj dovolací senát najvyššieho súdu. Odsúdení podali následne ústavnú sťažnosť na Ústavný súd, ten ju však v decembri 2010 odmietol.
V roku 2014 zamietol sťažnosť odsúdených aj Európsky súd pre ľudské práva.
