Text je prepisom z relácie Rozhovory ZKH, ktorá vznikla pre video.sme.sk. Prepísali ho Oliver Kostanjevec a Kamila Sopková.
Odvolaný riaditeľ Slovenského národného divadla MATEJ DRLIČKA je presvedčený, že záujemcov o miesta riaditeľov štátnych a štátom zriaďovaných organizácií, bude čoraz menej. „Fluktuácia na pozícii generálneho riaditeľa SND bola v minulých rokoch obrovská. To je miesto, z ktorého sa po chvíli odchádza. Divadlo politikom prekáža,“ opisuje.
V rozhovore, ktorý vznikol niekoľko hodín po tom, ako Drličkovi v utorok 6. augusta ráno doručili dekrét, ktorým ho ministerka kultúry Martina Šimkovičová (SNS) odvolala, ešte nemohol reagovať na stredajšie odvolanie riaditeľky Slovenskej národnej galérie Alexandry Kusej. Hovoril však napríklad o Marekovi Maďaričovi, ktorý spoluformoval Smer, a označil ho za najlepšieho ministra kultúry.
„Paradoxom je, že všetko dobré, čo Smer urobil v kultúre, urobil vďaka Marekovi Maďaričovi. Teraz to všetko ničí strana SNS cez pani Šimkovičovú. Pre mňa je toto tiež záhadou, ako je možné, že v rámci koalície je toto akceptovateľný jav,“ hovorí Drlička.
V rozhovore sa dočítate:
- ako vyzeralo jeho odvolanie a či ho očakával,
- čo hovorí na to, čo mu súčasná vláda vyčíta,
- aká je teraz v divadle atmosféra a čo by sa mohlo diať ďalej.
Ako prebehlo vaše odvolanie?
Prebehlo v súlade s estetikou pani Šimkovičovej. Ráno mi zazvonil niekto pri dverách nášho bytu. V župane som otvoril dvere. Tam stáli dvaja stokiloví chlapi s úradníčkou z ministerstva kultúry, ktorá mi doručila odvolací dekrét.
Takže s gorilami.
Áno, dá sa to nazvať aj tak. Sedemdesiate roky sú späť a ŠtB chodí do bytov oznamovať zlé správy.
Prečo ste boli ráno doma? Čakali ste to?
Lebo ešte bolo ráno. Čakal som to, odkedy pani Šimkovičová nastúpila na svoju pozíciu. Bolo jasné, že jej svetonázor sa nikdy nemôže zlúčiť so svetonázorom SND. Veľkou indikáciou bola skutočnosť, že ma za celý čas, odkedy je ministerkou, neprijala ani na jedno stretnutie.
Snažil som sa k nej dostať cez sekretariát, posielal som jej správy. Keď bola v divadle na Labuťom jazere a potom aj na opere Hubička, tak som ju prosil o prijatie. Potom sme sa stretli na inaugurácii prezidenta Petra Pellegriniho, kde mi s úsmevom povedala: „Veď sa ohlás na sekretariáte.“
Za celé tie mesiace som s ňou nemal ani jedno stretnutie, čo je indícia, že asi to nebude dobrá spolupráca. Posledný týždeň začali vychádzať, myslím, že tri správy, ktoré boli od A po Z klamstvá. Už som dostával varovné signály, že sa blíži koniec. Konkrétnu informáciu som však nemal.
Hovoríte, že máte iný svetonázor. Malo by záležať na tom, aký ho má ministerka? Má predsa manažérsky dohliadať na to, aby inštitúcia fungovala, nie?
Ak by to mala robiť, tak to nerobila. Tam nebol absolútne žiadny dohľad, iba postupné rozpočtové reštrikcie. Najjednoduchší spôsob, akým vie zriaďovateľ prinútiť svoju inštitúciu k poslušnosti alebo minimálne ju môže priebežne ponižovať, je škrtenie rozpočtu. Či už v oblasti bežných, alebo kapitálových výdavkov. Toto sa aj dialo.
Generálny tajomník služobného úradu ministerstva kultúry Lukáš Machala niekoľkokrát povedal, že kým tam je Drlička, tak bude divadlo hladovať. Nemôžem povedať, že by manažovala čokoľvek.
Veľa titulkov po vašom odvolaní znelo, že ministerka robí čistky. Sú to čistky?
Čistky, likvidácia. Akékoľvek slovo použijeme, každé bude správne. Machala aj Šimkovičová idú ako dva odtrhnuté vagóny. Zjavne nikto z toho politického spektra nemá nad nimi moc. Robia si, čo chcú. Ak aj existuje nejaká koaličná dohoda, tak je zjavné, že títo dvaja ľudia nie sú schopní ju rešpektovať. Pozrime sa na Radu RTVS, čo sa udialo pred pár dňami.
Národné divadlo je len ďalšia obeť týchto dvoch odtrhnutých vagónov. Vidíme, čo urobili s Bibianou, hoc je veľkosťou možno menej podstatná ako SND. To bola prvá lastovička. Fond na podporu umenia, Audiovizuálny fond, STVR a určite budú pokračovať. To je úplne jasné.
Tušíte, kto by vás mohol nahradiť? Natíska sa otázka, či ide o prípravu na to, že tam dosadia niekoho svojho.
Bude to ideologický kolaborant, to je úplne jasné. Myslím si, že nikto s integritou nemôže prísť do SND v tejto situácii a pod vedením ministerky Šimkovičovej. Ale meno nepoznám, takže som veľmi zvedavý.
Aká je teraz atmosféra v divadle?
Je to bojová atmosféra. Hneď v utorok od rána, keď som bol odvolaný, som mal kvantum telefonátov a správ. Týmto úkonom chce ministerka Šimkovičová ovládnuť SND, lebo jej prekáža naša sloboda. Prekáža jej to, že hovoríme otvorene, čo si myslíme. Hovoríme to, samozrejme, cez našu tvorbu. Pochopiteľne, Činohra SND je v tomto najefektívnejšia.
Ministerka Šimkovičová a pán Machala sú ľudia, ktorí nemajú radi kritický a iný názor a sloboda im prekáža.
Myslím si, že Slovenské národné divadlo bude veľmi hlučné a verím, že sa pridajú aj iné inštitúcie a aj ostatné časti kultúry. Je zjavné, že ak si trúfli na SND, tak ten bager bude pokračovať až do konca.
Aká je odolnosť divadla? Asi sa to nedá predstaviť tak, že odvolaním riaditeľa sa mení celá inštitúcia, pretože inštitúciu tvoria zamestnanci. Nebude teraz SND zo dňa na deň hrať len Eugena Suchoňa a Svätopluka, keď to zhyperbolizujem.
Je to v závislosti od súborov. Najväčším tŕňom v oku tohto typu politika je činohra, lebo je tam aktualizačný moment, keď aj cez hry, ktoré boli napísané pred stovkami rokov, stále vieme dosiahnuť a ukázať, že sa nič nezmenilo.
Opera a balet sú v tomto oveľa neškodnejšie smerom k politike a jej predstaviteľom. Pravdepodobný scenár je, že sa vymení generálny riaditeľ a následne určite dôjde k zmenám v činohre.
Budú prepúšťať hercov?
Myslím si, že sú tam herci, ktorí odídu dobrovoľne. V Národnom divadle a v Činohre je naozaj málokto pre plat. Sú to ľudia, pre ktorých je cťou byť v Národnom divadle.
Som presvedčený, že ak tam budú ideologické tlaky, ktorým budú čeliť, tak na ne zareagujú odchodom alebo protestnými akciami. Neviem, a nechcem fabulovať, čo bude robiť divadlo a jednotlivé úseky, ale určite nebudú potichu čakať a akceptovať akúkoľvek formu neslobody alebo ideologického nátlaku.
“Táto dáma nemá oporu nikde, ani medzi folkloristami, ani v oblasti vysokého umenia, ani v oblasti popkultúry. Ľudia si ju nevážia. Pre mňa je nepredstaviteľné zobúdzať sa dennodenne s pocitom, že riadim rezort, kde ma nikto nerešpektuje.
„
Táto garnitúra vám vyčítala dve veci. Prvou je, že ste odvolali šéfku Baletu SND Ninu Polákovú, ktorú ste, mimochodom, do divadla dotiahli vy. Tvrdí, že ste ju odvolali preto, že neodišla z divadla, keď vás Natália Milanová odvolala za minulej vlády. Vy hovoríte, že to bolo pre podozrenia zo šikanovania členov súboru baletu. Ministerstvo proti vám v tomto prípade použilo to, že v štatúte SND je, že ste to mali ministerstvu oznámiť a vraj ste to neurobili. Ak to tak je, nie je príliš lacná chyba neoznámiť takýto krok?
Ninu som do tímu dotiahol ja a nie je pravda, že to bola pomsta. Keď som sa druhýkrát vrátil do divadla cez konkurz, tak som ju mal opäť v tíme. Keby som chcel urobiť výmenu, tak ju urobím. Toto je blud.
Dlhodobo čelila kritike veľkej časti súboru, že sa správa diskriminačne a šikanuje. Pochopiteľne som to nechával vnútri divadla. Nina je tanečnica s úžasnou kariérou, nechcel som jej nijako poškodiť. Žiaľ, nedala si povedať a napriek mediácii sa situácia nezlepšila. Takže za svojím rozhodnutím odvolať ju, pretože sa správala neakceptovateľným spôsobom k časti súboru, si stojím.
Čo sa týka ministerky, prerokovanie môže byť ústne alebo písomné, sú viaceré možnosti prerokovania. Prerokovanie však neznamená súhlas. Nepotrebujem súhlas ministerky. Prerokovanie je de facto informácia. Ponúknem jej informáciu, ona môže povedať, že nesúhlasí, ale je to asi jediné, čo môže urobiť.
Vzhľadom na to, že ma neprijala, ešte pár dní predtým, ako som to išiel urobiť, som sa jej opätovne pripomínal cez sociálnu sieť. Prosil som ju, aby sme sa stretli, lebo potrebujem urobiť personálnu výmenu a potrebujem to s ňou prerokovať. Nekomunikovala, tak som to poslal mailom. Takže z právneho hľadiska odvolanie bolo prerokované. Že sa rozhodla to ignorovať, je už jej problém.
Druhou témou sú dielne Slovenského národného divadla. Tie staré, ktoré sú v Ružinove, sú v katastrofálnom stave. Idú sa rekonštruovať a presťahovať sa majú dočasne do nových priestorov OC Karpatia. Ministerstvo vám vyčíta zmluvu. Hovorí, že priestory ste si prenajali od júna, ale začať ich môžete využívať až po rekonštrukcii po letných prázdninách. Jeden z dôvodov kritiky bol aj to, že o uzavretí zmluvy ste údajne ministerstvo neinformovali. Rozumiem, že ste sa s ministerkou asi nevedeli stretnúť. Bude to asi rovnaký prípad. Skúste mi však objasniť, ako to teda s nájomnou zmluvou bolo.
Druhým krokom po schválení žiadosti bolo nájsť priestor, kde bude pracovať viac ako sto zamestnancov. Keď to zjednoduším, tak je to približne 2500 štvorcových metrov pracovnej plochy. Hľadali sme priestor v širšom centre Bratislavy, pretože zamestnanci majú v zmluve miesto pracoviska Bratislava. Mali sme kvantum kritérií a pochopiteľne cena bola dôležitá.
Cez toto sito prešlo približne desať nehnuteľností v širšom centre Bratislavy. Mali sme dvoch finalistov – Novú Cvernovku a Lamač. Obidva priestory nie v dobrom stave, pretože všetky priestory v dobrom stave stáli niekoľkonásobne viac. Vedeli sme, že tento prenájom budeme financovať z peňazí, ktoré nám budú vrátené z plánu obnovy.
Funguje tak, že financuje nielen rekonštrukciu, ale aj práce, ktoré boli spojené s jej prípravou. Tie boli na úrovni niekoľko stotisíc. Mali byť vyplatené. Vedeli sme, že z týchto peňazí, ktoré budú vyplatené, budeme financovať rekonštrukciu. Finančne aj toto bolo kryté.
Obidva priestory boli cenovo veľmi podobné a vyžadovali si vnútorné úpravy. Vedeli sme, aký rozpočet máme, a vedeli sme, že viac ako rok a pol budeme musieť byť v náhradných priestoroch. Nakoniec sme sa rozhodli pre Lamač, ktorý spĺňal všetky atribúty, a podpísali sme zmluvu s tým, že je platná od začiatku júna. Nie je pravda, že tie priestory nevyužívame. Tam je presťahovaný všetok majetok dielní.
Je úplne racionálne, že sme sa už presťahovali do tých priestorov. Zároveň si vyžadovali niekoľko opráv. Tá zmluva je zverejnená v Centrálnom registri zmlúv. Každý si môže pozrieť, k čomu sa prenajímateľ zaviazal.
SNS kritizovala, že v balete a v Slovenskom národnom divadle sú zahraniční tanečníci a tanečnice s tým, že by tam mali byť slovenskí. Tvrdili, že kultúra má byť slovenská a žiadna iná. Potom vás však Andrej Danko chválil, že je s vami fantastická spolupráca. Aký ste mali vzťah k Slovenskej národnej strane?
Pamätám si na tú tlačovú konferenciu, kde pán Danko nepovedal, že ide o fantastickú spoluprácu, ale že má so mnou ministerka korektnú komunikáciu. Nie je to pravda. Nemali sme žiadnu komunikáciu, ale to možno pán Danko nevedel.
Áno, boli tam vyjadrenia na margo medzinárodnosti. Poviem len toľko, že sme súčasťou Európskej únie. Je štandard, že operné a baletné súbory sú medzinárodné. Je to otvorený trh a bolo by protizákonné nezamestnať člena Európskej únie, ktorý urobí konkurz.
Zaviedli sme konkurz dokonca za plentou v orchestri, aby sme v prvom kole nevideli, či ide o muža, alebo ženu. To je postup, ktorý je vo svete bežný, lebo ženy by boli v orchestroch často diskriminované. Takže nevyberáme si ani podľa farby pleti, pasu alebo podľa pohlavia. Či im to prekážalo, neviem povedať. Mám taký pocit, že sú to nezmysly, čo hovoria. Prekrývajú tým iné problémy.
Viem si predstaviť, že keď sa ministerka dozvedela z druhej ruky, že Ľuboš Kostelný ju mohol spomínať v nejakom kontexte, tak si povedala, či by divadlo nemalo byť aj pre voličov napríklad Martiny Šimkovičovej. Ako nájsť balans medzi politickosťou a apolitickosťou Slovenského národného divadla?
Je to vždy balansovanie na hrane noža. V diele bola anketa, ktorej prostredníctvom sa Ľubošovej postavy diváci pýtajú, koho dnes nenávidí. Slovo nenávidí si nevymyslel Ľuboš, je v texte. Na každom predstavení vymieňal meno a podľa nálady povedal, koho nenávidí. Išlo o improvizačný moment. Bola to po prvé hyperbola a po druhé, bola to aj nejaká reakcia na útoky na LGBTI komunitu, ktorá v tom čase bola mimoriadne pertraktovaná na úrovni ministerstva kultúry.
Len čo sa to dostalo do médií, Ľuboša som slušne požiadal, aby zbytočne neprovokoval mimoriadne citlivú pani ministerku. Odvtedy to už ani nepovedal. Vtedy ani nepovedal meno Šimkovičovej. Povedal dnes večer nenávidím pani Šim. Ale toto by som nešiel analyzovať.
Ak normálny, kultivovaný európsky politik sedí v sále a niekto si z neho robí žarty, tak sa má usmiať a na konci predstavenia má ako prvý vstať a robiť standing ovation, lebo má prijímať kritiku. Je úplne prirodzené, že spoločnosť má politikov kritizovať aj drsnejším spôsobom. Napokon o tom sú standupy a karikatúry. Keď to niekto nie je schopný akceptovať, tak niečo nie v poriadku s jeho egom.
Čo teraz bude v divadle? Počúvam časť hercov, ktorí sú ochotní ísť aj do protestu. Neviem, aká veľká je tá skupina. Viete si predstaviť aj situáciu, že by herci nehrali?
Predstaviť si to viem a nebude to určite iba aktivita v Činohre SND, aj keď je v tomto asi najrýchlejšie zmobilizovateľná. Zbalil som si veci z kancelárie, odišiel som, už sa tam nevrátim. Nebudem obštruovať ďalší proces výpovede. Od rána mám však za sebou veľa telefonátov a správ, a viem, že v divadle to buble. Určite nebudú ticho.
Áno, hovorí sa o štrajkovej pohotovosti a keď sa začne sezóna, tak je veľmi reálny aj štrajk. Bude zrejme prebiehať inak ako pri RTVS, kde síce ľudia štrajkovali, ale vysielanie neprestalo, ale tu je naozaj možné, že divadlo nebude hrať. Zároveň viem, že divadelníci vyzývajú ostatné inštitúcie. Zrejme nastal ten moment, keď už je načase, aby sa inštitúcie začali správať kolegiálne, spojili sa a povedali: Už stačí!
Je to trochu paradoxné. Teraz ste získali vyznamenanie vo Francúzsku od ministerky kultúry, titul rytiera francúzskeho rádu umenia a literatúry. Za čo ste ho dostali?
V texte je, že za celoživotný prínos v oblasti kultúry a umenia. Dozvedel som sa to minulý týždeň. Dostal som správu od veľvyslanca Francúzskej republiky na Slovensku pána Deunffa. Nomináciu mi neoznámili, takže som bol veľmi prekvapený.
Toto ocenenie, ak som správne pochopil, funguje tak, že veľvyslanectvá Francúzskej republiky po celom svete nominujú nejaké osobnosti v oblasti kultúry, ktoré považujú za relevantné a ktoré majú nejaké spojenie s Francúzskom. Vo Francúzsku som žil a pracoval osem rokov. Bol som tam orchestrálnym hráčom.
Čo teraz sledujeme? Už ste spomínali, že SNS ovládla umelecké fondy či zrušila RTVS. Zdá sa mi, že problém ani nie je, že by priniesli vlastný koncept rozvoja, ale že toto všetko je len deštrukcia. Zdá sa mi to správne?
Vnímam to úplne takto a už sa ani nezamýšľam nad tým, prečo to robia. Sú medzi nami ľudia, ktorí milujú deštrukciu. Sú ľudia, ktorí tvoria, a sú ľudia, ktorí deštruujú. My máme to šťastie, že máme na ministerstve dvojicu, ktorá deštruuje všetko, čo jej príde do cesty. Nezastavia sa naozaj pred ničím.
Oháňajú sa slovenskou kultúrou, ale potom na Jánošíkových dňoch v Terchovej ich vypískajú. Folkloristi vypískali svoju ministerku, ktorá sa tvári, že folklór je hlavná agenda. Nepoznám nikoho z kultúrnej brandže, kto by sa o ministerke Šimkovičovej vyjadroval pozitívne. Táto dáma nemá oporu nikde. Ani medzi folkloristami, ani v oblasti vysokého umenia, ani v oblasti popkultúry. Ľudia si ju nevážia.
Pre mňa je nepredstaviteľné zobúdzať sa dennodenne s pocitom, že riadim rezort, kde ma nikto nerešpektuje. Chápem, že to musí byť aj zložité. Zrejme je namieste si to vyhodnotiť tak, že z toho rezortu odíde. To je však pochopiteľne pri tejto osobe nepredstaviteľné. Tu sa musia zmobilizovať koaliční politici. Viem, že to prekáža mnohým koaličným politikom, že to nie je tak, že by to nevideli, že by im to neprekážalo.
Toto robí zlé meno Slovensku, obrovskú škodu celej spoločnosti. Spolieham sa na to, že v koalícii, minimálne v strane Hlas sú ľudia, ktorí sa v nejakej chvíli zmobilizujú a budú apelovať na straníckeho nadriadeného pani Šimkovičovej pána Danka, že pani Šimkovičová musí opustiť rezort kultúry a toto šialenstvo musí prestať.
Kto pôjde robiť do funkcií riaditeľov inštitúcií, ktoré sú pod ministerstvami, ak pravidelne v histórii Slovenskej republiky vidíme, že odborníci sú za takýchto okolností zvláštne odvolávaní?
Obávam sa, že záujem bude prirodzene klesať. Fluktuácia na pozícii generálneho riaditeľa SND bola v minulých rokoch rokoch obrovská. To je miesto, z ktorého sa po chvíli odchádza. Divadlo politikom prekáža. Vidíme to aj v ostatných oblastiach života. Je to demotivačné. Do tretieho výberového konania sa určite nebudem prihlasovať.
Ak sa politici v koalícii spamätajú a zoberú rezort strane SNS alebo minimálne vymenia ministerku, tak v prípade, že by ma nový minister opäť vrátil, tak to budem akceptovať. V opačnom prípade sa do ďalšieho výberového kola hlásiť neplánujem.
Rozbehnúť toľko reforiem a práce, ktorú sme urobili s veľkými výsledkami, sú merateľné ukazovatele. Myslím si, že pre každého príčetného človeka, ktorý uvažoval, že by sa na budúci konkurz so mnou pobil o pozíciu, toto musí odradiť.
Človek, ktorý pre kultúru urobil veľa, bol Marek Maďarič, ktorý bol dlho ministrom kultúry, a spätne si myslím, že bez debaty ho možno hodnotiť ako najlepšieho ministra, akého sme v kultúre kedy mali. Urobil veľa dobrého, pretože bol dlho ministrom.
Mal aj politickú silu.
Absolútne. Urobil veľa dobrého. Paradoxom je, že všetko dobré, čo Smer urobil v kultúre, urobil vďaka Marekovi Maďaričovi. Teraz to všetko ničí strana SNS cez pani Šimkovičovú. Pre mňa je toto tiež záhadou, ako je možné, že v rámci koalície je toto akceptovateľný jav, lebo fondy boli dielom Mareka Maďariča.
Paradoxné je, že niektorí poslanci Smeru sú za tieto zmeny.
Myslím si, že je to mimoriadne demotivujúce pre každého človeka, mladého či starého, ktorý by uvažoval o práci v štátnej inštitúcii.
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
