BRATISLAVA. Prípravu vysokoškolskej reformy za Hegerovej vlády sprevádzal silný tlak a protesty univerzít. Obávali sa straty akademickej samosprávy či slobody a ministerstvo školstva obviňovali zo snáh o politizáciu.
Parlamentom nakoniec prešiel kompromis, ktorý však ide súčasné vedenie ministerstva školstva oslabiť v prospech univerzít. Cez letné prázdniny poslalo na pripomienkovanie novelu, ktorá mení vysokoškolské zákony.
Ide o pomerne technické a nenápadné zmeny, ktoré však môžu prispieť k tomu, že sa univerzity opäť uzatvoria do seba. Menia pomer síl dvoch kľúčových orgánov akademickej samosprávy – správnej rady a akademického senátu.
Reforma bývalého ministra Branislava Gröhlinga chcela vysoké školy otvoriť svetu tak, že posilnila rolu správnych rád, ktoré sa podieľajú na voľbe rektora a schvaľujú kľúčové dokumenty univerzity. Na rozdiel od senátu v nich sedia aj ľudia z mimoškolského prostredia či zo zahraničných univerzít.
Martin Kahanec zo Stredoeurópskej univerzity vo Viedni je dnes členom správnej rady Univerzity Komenského. Opisuje, že pred reformou fungovali správne rady skôr ako ratifikačné orgány, ktoré schvaľovali predložené materiály. Teraz sa v nich už viac kriticky debatuje.
"Vnútorné prostredie si uvedomilo, že musí zlepšiť kvalitu výstupov. Pocítili zvýšenie kontroly zvonku,“ hovorí Kahanec.
"Na Univerzite Komenského sú veľmi kvalitné debaty, je tam veľa osobností aj z vonkajšieho prostredia, ktoré vnášajú do univerzitnej debaty nápady a dobrú prax z iných inštitúcií a zo zahraničia,“ vysvetľuje.
V správnej rade najväčšej univerzity sú napríklad aj Eugen Kováč z nemeckej univerzity v Duisburgu-Essene, predseda SAV Pavol Šajgalík alebo bývalý politik Miroslav Beblavý.
Polovicu členov správnej rady dnes vymenúva minister, druhú polovicu akademický senát, a potom si ešte jedného člena zvolí samotná správna rada. V praxi to zabezpečí na niektorých školách prevahu ľudí s väzbami na vnútorné prostredie univerzity a na iných školách zase prevahu ľudí zvonku.
Po novom by už platil len prvý prípad. Posledného člena správnej rady má podľa návrhu ministra Tomáša Druckera z Hlasu vymenovať akademický senát. Jeho nominanti tak získajú väčšinu a budú si vedieť odhlasovať čokoľvek.
„Nie je to úplne šťastné, keďže správna rada má mať kontrolný efekt a byť možno protiváhou senátu. Keď v nej bude mať väčšinu senát, tak ťažko bude robiť takúto kontrolu,“ hovorí bývalý štátny tajomník ministerstva školstva Ľudovít Paulis, ktorý reformu pripravoval.
Navyše nové pomery môžu aj oslabiť záujem osobností zvonku usilovať sa o členstvo v správnej rade, keďže sa oslabí ich vplyv na chod vysokej školy.
Paulis: Vysoké školy sú tu pre celú krajinu, nielen pre ich zamestnancov Čítajte Bránia vraj politizácii
Ministerstvo školstva prebralo rétoriku univerzít spred dvoch rokov, v dôvodovej správe píše, že chce zabrániť „prípadným snahám o politizáciu akademického prostredia“.
Faktom však je, že o politizáciu vysokých škôl cez nominantov v správnej rade sa neusilovali predchádzajúce a ani súčasné vedenie ministerstva, aj keď v iných oblastiach má vláda takéto snahy.
Ďalšou zmenou bude, že po novom už nebudú mať členovia správnych rád nárok na honorár či cestovné náhrady.
„Samotné členstvo v správnej rade predstavuje dostatočný honor pre jednotlivých členov a nie je potrebná finančná motivácia,“ tvrdí ministerstvo.
Nárok na honorár nebýval ani v minulosti, Paulis s tým nemá problém.
Kahanec upozorňuje, že aby univerzita dokázala získať do správnej rady aj odborníkov z iných častí Slovenska a zo zahraničia a zabezpečiť im rovnaký prístup na zasadnutia, mali by zostať aspoň cestovné náhrady a tiež by mali mať nárok na online prístup na zasadnutia.
Ministerstvo plánuje súčasne posilniť rolu správnej rady. Kým po starom schvaľoval rozpočet a dlhodobý zámer vysokej školy aj akademický senát, po novom by to už mala byť len právomoc správnej rady.
Predseda Rady vysokých škôl Martin Putala síce celkový zámer novely víta, pretože vraj opravuje nedostatky predchádzajúcej reformy, no obmedzenie právomocí senátu bude Rada vysokých škôl pripomienkovať. "Obmedzuje akademickú samosprávu,“ povedal.
Rektor UK: Reforma je cesta do pekla dláždená dobrými úmyslami Čítajte Veľkorysosť ku školám
Iná časť návrhu ukazuje, že obmedzí otváranie vysokých škôl svetu.
Gröhlingova reforma vytvorila na vysokých školách funkčné miesta profesorov a docentov, na ktoré sa robí výberové konanie, a nie je potrebné mať tituly, ktoré v zahraničí ani nepoznajú.
Druckerova novela mení pravidlá vytvárania komisií pre takéto konkurzy. Zo zákona vypadáva podmienka, že dvaja z piatich členov výberovej komisie nemôžu byť zamestnancami danej vysokej školy. Tiež sa po novom znižujú kvalifikačné požiadavky na členov komisií.
Súčasná vláda už ukázala pri novom stavebnom zákone či národných parkoch snahu utlmovať reformy minulej vlády.
Podobne ako pri nich sa však ani efekty Gröhlingovej reformy ešte nestihli naplno prejaviť. Jednou z hlavných zmien bola zmena voľby rektora, na ktorej sa tiež podieľajú aj členovia správnej rady.
Lenže viacero vysokých škôl vrátane Univerzity Komenského si účelovo zvolilo rektora skôr, ešte podľa starých pravidiel.
„Bola to veľkorysosť voči vysokým školám. Mali možnosť ukázať, či sú reformne zamerané alebo nie,“ hodnotí kroky univerzít spätne Paulis.
Beata
Balogová
