BRATISLAVA. Rozsiahly monitoring rýb, ktorý prebehol na slovenskej časti Starého Dunaja od 4. do 9. augusta, odhalil alarmujúce výsledky. V rámci projektu LIFE Living Rivers tento monitoring realizoval tím z Fakulty rybářství a ochrany vod Jihočeské univerzity (JU) v Českých Budejoviciach pod vedením Bořka Drozda v spolupráci zástupcov Štátnej ochrany prírody(ŠOP) SR, Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR, Výskumného ústavu vodného hospodárstva, WWF Slovensko a Slovenského rybárskeho zväzu.
Výsledky naznačujú, že nedostatok vody a sedimentácia spôsobujú, že naša najväčšia rieka sa pre mnohé pôvodné druhy rýb stáva neobývateľnou.
„Starý Dunaj má extrémne málo vody, pretože väčšina sa pri Bratislave odkláňa do prívodného kanála vodného diela Gabčíkovo. Videli sme tu ohromné množstvo sedimentov a bahna, ktoré by tu vôbec nemali byť. Ak sa situácia nezmení a nepridá sa viac vody, tento typický dunajský habitat úplne zanikne,“ upozornil Bořek Drozd.
Paradoxná je tiež podľa neho skutočnosť, že sa Slovensko zaviazalo do roku 2027 docieliť na Starom Dunaji takzvaný dobrý ekologický stav podľa požiadaviek Rámcovej smernice o vodách. Ide tak o nesmierne náročný závod s časom. Podľa jeho slov početnosť rybích populácií výrazne klesla, hoci druhové zastúpenie zostáva stabilné. Situáciu komplikuje aj rozšírenie inváznych druhov rýb, najmä tolstolobika bieleho, ktorý ohrozuje pôvodné druhy. Problémom Dunaja sú však aj ďalšie invázne druhy. Podľa Bořka Drozda napríklad z ramennej sústavy v podstate kompletne zmizol pôvodný karas zlatistý, ktorý bol nahradený nepôvodným, silne inváznym karasom pruským.
Počas akcie sa uskutočnili denné aj nočné odlovy, pričom všetky odchytené ryby boli vzápätí vrátené späť do vody. Ekosystém Starého Dunaja ovplyvňuje mimoriadne stav vodného diela Gabčíkovo a šírenie inváznych druhov. „Je to kombinovaný vplyv výstavby a nevhodne nastaveného manažmentu prevádzky vodného diela Gabčíkovo, nedostatok vody, nevhodné prietokové pomery a globálna zmena klímy,“ vysvetľuje Bořek Drozd.
Monitoring na tomto úseku Dunaja je súčasťou projektu LIFE Living Rivers a vykonáva sa pravidelne od roku 2023 s cieľom získať údaje potrebné na návrh opatrení na ochranu a obnovu rybích populácií.
Fakulta rybářství a ochrany vod JU realizuje na Dunaji telemetrický monitoring jeseterov malých, čo je vlajkový druh, ktorého zachovanie je indikátorom zdravého ekosystému. „Funkčný ekosystém znamená vysokú kvalitu vody, účinnú protipovodňovú ochranu, stabilnejšiu klímu, dostatok vody v dobe sucha a mnoho ďalších výhod. Starý Dunaj nám má čo ponúknuť, keď sa oň začneme konečne dobre starať. Ale veľa času nám už neostáva,“ uzavrel Bořek Drozd.
