BRATISLAVA. Leto trávia predstavitelia SNS kritikou "progresívnej skupiny nacicanej na štát", sériou čistiek v kultúrnych inštitúciách, aj vyhrážkami právnymi krokmi každému, kto "dehonestuje" ich ministerku kultúry.
A okrem toho by chceli znenazdajky sobášiť ľudí.
Náhlym oznámením nápadu, že právomoc viesť svadobné obrady by mali popri starostoch, primátoroch a mestských poslancoch získať aj poslanci Národnej rady, prekvapila strana Andreja Danka uplynulý týždeň.
Prínos návrhu strana predpovedá v "novom rozmere v oblasti civilných obradov" aj v "prehĺbení dôvery a zlepšení vzťahu" poslancov s verejnosťou.

Prichádza s ním pritom v mesiaci, keď minister spravodlivosti Boris Susko zo Smeru pustil na slobodu právoplatne odsúdeného bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika, v uliciach dva razy proti krokom ministerky kultúry protestovali tisíce ľudí a v čase, keď obvinili prokurátora Michala Šúreka, ktorý dozoroval kauzu Očistec súvisiacu s bývalým policajným prezidentom a dnes poslancom Smeru Tiborom Gašparom.
"Môže to byť krásny spôsob, ako poslanci môžu preukázať svoju dôveru a podporu občanom, ktorí ich zvolili," rozpísal sa Danko na sociálnej sieti.
Oddávanie snúbencov poslancami po vzore Česka, ktoré chce SNS predložiť do parlamentu na jeseň, je však ešte jeden z menej kurióznych nápadov, s ktorými strana aj v minulých volebných obdobiach prichádzala.
1. Hymna každý týždeň - aj v školách pre nepočujúcich
Asi štyridsaťkrát do roka, vždy v pondelok ešte pred začiatkom vyučovania, si mali žiaci v školách vypočuť štátnu hymnu. Nápad SNS ešte pod vedením Jána Slotu, ktorý vraj mal v žiakoch budovať vlastenectvo, mal od začiatku diery.
Z povinnosti pravidelne hrávať hymnu nevyňali ani školy so žiakmi so sluchovým postihnutím. Necelá polovica škôl, ktorá nemala školský rozhlas, narýchlo hľadala riešenia, ako by si povinnosť splnili - aj nákupom prehrávačov.
Po prvý raz tiež práve pri tzv. vlasteneckom zákone vtedajší prezident Ivan Gašparovič použil argument, že dátum účinnosti zákona je taký smiešny, že je lepšie ho nepodpísať. Zákon mal totiž začať platiť 1. apríla.
„Nie je vhodné, aby sme takýto zákon dali s účinnosťou k takémuto termínu,“ povedal vtedy Gašparovič a žiadal účinnosť posunúť.
Zákon, ktorého prijatie sprevádzali aj protesty študentov, napokon nevstúpil do praxe v podobe, v akej si ho želala SNS. Pred voľbami 2010 prevážila predstava Smeru premiéra Roberta Fica, aby sa hymna hrala v školách povinne iba dva razy - na začiatku a na konci školského roka.
"Múdrejší ustupuje a my sme asi tí múdrejší," zhodnotil to Slota.
2. Danko si vybavil vlastné štátne vyznamenanie
Predsedovi SNS Andrejovi Dankovi, známemu tým, že si potrpí na ceremónie, sa v predošlej vláde s Ficom podarilo vybaviť si, aby aj on mohol udeľovať štátne ceny. Bol vtedy predsedom parlamentu a právomoc udeľovať ich bola výsadou prezidenta - vtedy Andreja Kisku.
Po kritike Smeru, koho si Kiska vyberá, najskôr prišiel poslanec Smeru Dušan Jarjabek s nápadom, aby vláda mohla udeľovať štátne ceny Alexandra Dubčeka.
O návrhu v tom čase už rokoval parlament, keď sa nečakane objavil aj vládny materiál, aby popri Dubčekovej cene udeľoval aj šéf parlamentu Štátnu cena Jozefa Miloslava Hurbana. Okrem listiny a pamätnej medaily jej držiteľ získa aj 25-násobok priemernej mesačnej nominálnej mzdy.
"No tak, asi sa v rámci rokovania vyrokovalo niečo,“ vysvetľoval podpredseda SNS Anton Hrnko, ako sa nečakane k odovzdávaniu vyznamenaní dostal aj Danko.
Hoci zákon poslanci koalície schválili už v roku 2017, prvý a zároveň poslednýkrát Danko svoju túžbu o udelení štátnych cien naplnil v roku 2020. Dovtedy sa Ústavný súd zaoberal prezidentovým návrhom, či zavádzanie nových vyznamenaní nenaráža na ústavu.
3. Keď trojvršie nie sú hokejky
Mali byť symbolom víťazstva a úspechu. Tri pozdvihnuté hokejky na dresoch slovenských hokejistov na majstrovstvách sveta v roku 2019 v novom logu hokejového zväzu.
Dresy už boli odprezentované, keď si SNS všimla, že v logu vychádzajúcom zo štátneho znaku hokejky nahradili trojvršie.
"Naše kopce nie sú hokejky," kritizoval podpredseda SNS Hrnko. Zväzu krátko pred domácimi majstrovstvami v Bratislave a Košiciach dokonca hrozil odobratím štátnych príspevkov.
"Nejakou deformovanou napodobeninou" štátneho znaku zas logo nazval Danko.
Výsledkom bolo, že parlament narýchlo, len tri dni pred domácim šampionátom, zákonom zakázal, aby logo na dresoch nahradilo dominantný štátny znak.
Zmena však spôsobila aj neočakávané problémy. Koaliční poslanci, vrátane tých z Mosta-Híd, zakázali tiež prehrávať a spievať hymny iného štátu na verejných podujatiach, ak na nich nebude oficiálna delegácia daného štátu.

Znamenalo to napríklad, že maďarská menšina na Slovensku by už nemohla svoje podujatia otvárať maďarskou hymnou, ktorá sa hráva aj na omšiach. Nepresne napísaný zákon preto zrýchlene opravovali.
4. Horalkový zákon
Začalo sa to kritikou zničených kobercov z "lepeňáčov", ďalej "horaliek", "tričiek" aj "stiahnutých gatiek".
Predseda SNS Danko takto v lete 2016 ako predseda Národnej rady predstavil svoje úmysly prijať nový rokovací poriadok parlamentu, ktorý odvtedy poslancom zakazuje v sále jesť či používať mobilné telefóny. Od opozície dostal zosmiešňujúcu prezývku "horalkový zákon".
„Choďte sa pozrieť na tie koberce, keď si niekto s prepáčením donesie lepeňáč, choďte sa pozrieť, ako tá sála vyzerá," rozčuľoval sa Danko.
"Máme tam poslankyne, ktoré v predvolebnej kampani boli schopné stiahnuť aj gaťky, dnes jedia horalku a nosia tričko," narážal predseda SNS na poslankyňu SaS Janu Bittó Cigánikovú, ktorá v kampani pred ôsmimi rokmi použila motív s nohami so stiahnutými nohavičkami.
SNS napokon v koalícii so Smerom a Mostom-Híd zaviedli aj dvadsaťminútový limit pre dovtedy neobmedzené vystúpenia poslancov a zakázali im nosiť si do sály plagáty, transparenty a iné vizuálne pomôcky.
5. Vzplanutie pre národné menu
"Môžeme sa začať baviť o nejakom národnom menu," načrtol Danko po posledných voľbách v novembri 2023 ďalší zo svojich plánov. Chcel sa venovať ponuke reštaurácií.
"Tak ako v Rakúsku, kde viete, že máte tri polievky,“ začal uvádzať príklad, ale napokon si spomenul len na dve. „Gulaschsuppe, Frittatensuppe...“ menoval Danko, „a máte nejaké národné jedlá,“ dodal všeobecne.

Na konferencii hotelierov neskôr svoj nápad s národným menu ešte rozvinul. Hovoril tam o zjednotení receptúry aj jedálnych lístkov. „Aby sme nevarili v každej kuchyni niečo iné. Veď vám to bude šetriť náklady,“ dodával Danko nástojčivo.
Svoje zámery ani po otázkach novinárov bližšie nevysvetľoval. Nejasné Dankove zmienky si preto aj niektorí prevádzkari reštaurácií začali vysvetľovať tak, že aj reštaurácie s ázijskými, indickými či mexickými kuchyňami by museli napríklad popri jarných rolkách, chili con carne či tikka masala podávať aj bryndzové halušky alebo segedínsky guláš.
Danko až neskôr dodal, že nepôjde o povinnosť, ale vraj o možnosť spoločne propagovať reštaurácie podávajúce pokrmy zo zoznamu typických slovenských jedál. Detaily dodnes nie sú známe a šéf SNS o téme od jari nehovorí.

Beata
Balogová
