Zúfalo utekajúcich Američanov stíhala okrem nacistov aj snežná búrka, ktorá do nich uprostred hôr Nízkych Tatier búšila novembrovým mrazivým vetrom. Obočia im zmrzli aj so zažratou špinou, podobne ako brady prelezené všami. Keď ich nacisti po takmer mesačnom úteku dostihli, mnohí z nich zúbožení namiesto zbraní v rukách zvierali posledné kúsky jedla.
Nebyť najkatastrofickejšej misie americkej vojenskej spravodajskej služby v histórii druhej svetovej vojny, generál Ján Golian by sa nikdy nedočkal tajnej vojenskej pomoci - hoci nedostatočnej - pre jeho povstalcov, ktorú pred 80 rokmi doručili do Banskej Bystrice. Američania ju tam dopravili navzdory Sovietskemu zväzu, ktorý už vtedy územie na východ od Berlína považoval za sféru svojho záujmu.
Dodávky amerických protitankových raketometov bazooka či samopalov Marlin pre jedno z najväčších protinacistických povstaní druhej svetovej vojny boli podstatnou časťou príbehu Slovenského národného povstania. Ak by bolo bývalo úspešné, podľa odtajnených spisov CIA mohlo výrazne skrátiť vojnu v Európe.
„Pravdepodobne by ovplyvnilo aj povojnové usporiadanie východnej Európy,“ píše sa v správe vytvorenej z analýz a tajných komuniké, ktoré Američania kódované posielali zo srdca povstania, Banskej Bystrice.
Čo do pekla tu robí námorníctvo?
Za kopcami Zvolenskej kotliny bolo počuť delostrelectvo tretej ríše, keď sa za mimoriadne pekného počasia nad letiskom Tri duby objavili dve lietajúce pevnosti - americké ťažké bombardéry B-17G. Bolo to 17. septembra 1944.
Z prvého najskôr vystúpil veliteľ rozvednej misie Dawes amerického Úradu pre strategické služby, predchodcu CIA, poručík Holt Green v námorníckej uniforme.
„Čo dopekla tu robí námorníctvo?“ skríkla skupinka Američanov postávajúca pri trávnatej letiskovej dráhe základne Tri duby neďaleko Hájnik, ktoré sú dnes súčasťou mesta Sliač medzi Banskou Bystricou a Zvolenom.
