BRATISLAVA. Ochranári vyzývajú úrady na zákaz ťažby dreva v biotopoch hlucháňa na Muránskej planine.
Iniciatíva My sme les a občianske združenie Prales pripomínajú, že veľká časť biotopov hlucháňa hôrneho v Národnom parku Muránska planina nie je adekvátne chránená pred kalamitnou ťažbou, ktorá predstavuje dominantný dôvod katastrofálneho úbytku hlucháňa v posledných desaťročiach.
Podávajú preto podnet na okresné úrady, v ktorom ich vyzývajú na zakázanie náhodnej ťažby v týchto biotopoch.
Ničenie prostredia a hroziace pokuty
Ochranári poukazujú na to, že podľa medializovaných informácií aj indícií z prostredia Správy národného parku sa chystá rozsiahla ťažba, hoci rezort životného prostredia to negoval.
Prípadné poškodenie alebo zničenie týchto biotopov pod zámienkou kalamitnej ťažby by bolo pre hlucháňa na Muránskej planine katastrofou a zhoršilo by aj vyhliadky na jeho dlhodobejšie prežitie na Slovensku.
Okrem toho, pre Slovensko by to podľa ochranárov takmer určite znamenalo astronomické pokuty od Európskej únie za ignorovanie rozsudku vo veci ničenia biotopu hlucháňa, ktorý je druhom európskeho významu.
Envirorezort podáva trestné oznámenie pre vyjadrenia o masakri Muránskej planiny Čítajte „Lykožrút je v horskom smrekovom lese rovnako dôležitou a neoddeliteľnou súčasťou ako smrek. Kým tu bude smrek, bude tu aj lykožrút. A keď tu budú rásť iné druhy stromov, budú tu zase iné druhy hmyzu, ktoré sa nimi budú živiť. Je to prírodný proces, ktorý patrí do lesa. Odstrániť podkôrny hmyz sa dá len tak, že sa odstráni les,“ povedal Ondrej Kameniar z iniciatívy My sme les a dodal, že to sa už bohužiaľ stalo v mnohých chránených územiach Slovenska.
Doplatil na to hlucháň a s ním množstvo ďalších druhov. Dôsledky vo forme zhoršenia záplav a sucha sa nevyhnú ani ľuďom.
„Nesmieme dopustiť, aby bola Muránska planina ďalším dokaličeným národným parkom, ktorý sa bude spamätávať stovky rokov,” zdôraznil Kameniar.
Ťažbu môžu zastaviť okresné úrady
Podnety podané na Okresné úrady v Brezne a Revúcej sa týkajú biotopov hlucháňa hôrneho, ktoré ležia v B zóne národného parku. Ide o 652 hektárov v okrese Brezno a 1 995 hektárov v okrese Revúca.
Na ťažbu pri Čiernom Balogu sa trasie každý. Zarobia na nej firmy vybrané bez súťaže Čítajte Podľa nariadenia vlády má táto zóna prejsť do prísnej ochrany v roku 2031 (zóna B1) a v roku 2051 (zóna B2). To si vyžaduje osobitný režim hospodárenia s ohľadom na aktuálny stav lesných porastov, s cieľom zlepšiť drevinové zloženie a štruktúru porastov na stav čo najbližší prírodnému lesu.
Opatrenia sa majú realizovať s cieľom zabezpečenia priaznivého stavu chránených a ohrozených druhov a biotopov.
„Apelujeme na okresné úrady, aby v biotope hlucháňa v B zóne národného parku vykonávanie náhodnej ťažby zakázali. Bolo by to naplnením našich záväzkov pri ochrane tohto druhu a dôležitý krok, ako sa vyhnúť pokute od Európskej komisie, ktorá nám po prehratom súde hrozí,“ uviedol Marián Jasík z občianskeho združenia Prales.
Poukazuje na to, že doposiaľ nie je schválený program starostlivosti o národný park a nie sú stanovené záväzné pravidlá, ako sa starať o B a C zónu.
„Ak je však cieľom B zóny čo najviac sa priblížiť prírodnému lesu, tak suché stromy by sa z porastov tejto zóny nemali odstraňovať. Naviac, keď z nich už lykožrúty prevažne vyleteli,“ podotkol.
Ministerstvo deklaruje odborné spracovávanie kalamít
Envirorezort obavy ochranárov v reakcii označil za "plač mimovládnych organizácií a pseudoaktivistov, ktorí boli zvyknutí vyciciavať štát za doslova ničnerobenie," a skonštatoval, že suché stromy v dôsledku lykožrútovej kalamity ohrozujú bezpečnosť turistov a zvyšujú riziko lesných požiarov.
Ministerstvo tvrdí, že sa nebude nečinne prizerať na ničenie slovenských lesov v dôsledku vetrovej a lykožrútovej kalamity a spracovávanie kalamít bude vykonávať odborne a v súlade s platnou legislatívou.
"Envirorezort bude pri obnove Národného parku Muránska planina spolupracovať s ochranármi, lesníkmi aj akademickou obcou. Po spracovaní napadnutého dreva sa správa národného parku zameria na obnovu zdravého a odolného lesa. Umierajúce lykožrútové lesy prejdú po sanácii opätovnou výsadbou skladbou stromov, ktorá bude rezistentná na zmenu klímy a kalamitu insektov," uviedlo ministerstvo.
"Podľa zákona o ochrane prírody a krajiny orgán ochrany prírody oznámi začatie konania o obmedzení alebo určení podmienok vykonania náhodnej ťažby na základe podnetu organizácie ochrany prírody, nie na základe iných osôb, ako je napríklad tretí sektor. Podnet organizácie ochrany prírody úrady zatiaľ nedostali," uviedol tlačový odbor ministerstva vnútra.
