BRATISLAVA. Demokracia a suverenita sú hodnoty, ktoré sa ťažko získavajú. Počas pietneho aktu kladenia vencov pri príležitosti 56. výročia začiatku okupácie to povedal podpredseda Národnej rady poverený jej vedením Peter Žiga z Hlasu.
Inváziu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v roku 1968 označil za zradu. Upozornil, že totalita môže mať viacero podôb.
Okupácia 1968 minútu po minúte: Ako prebiehala invázia do Československa Čítajte "Nezabúdajme, že totalita neprichádza len na tankoch a s bodákmi, ale často rafinovane sa skrýva za krásne slová a prísľuby spravodlivosti. Výsledkom je vždy to isté, obmedzovanie slobody prejavu, cenzúra, trestanie za iný ako správny názor a, naopak, odmeny pre pomocníkov," povedal Žiga.
Dodal, že s názormi v slobodnej diskusii nemusí človek súhlasiť, no nemal by ich potláčať ako zlo a nepriateľa.
Symbol odvahy ľudí
Predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa Jerguš Sivoš vyhlásil, že udalosti augusta 1968 sú aj symbolom odvahy bežných ľudí vzdorovať politike násilia a postaviť sa neprávosti. Toto obdobie dejín podľa neho jasne ukazuje, kto bol obeťou a kto agresorom.
"Spoločnosť, ktorá nepozná svoju minulosť, je odsúdená ju opakovať, pretože národ, ktorý nedokáže rozlíšiť obeť od agresora, je odsúdený byť obeťou agresie znova," podotkol Sivoš.
Predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa vzápätí ocenil disidenta a politického väzňa Branislava Lukáča, ktorý po začiatku okupácie zhromažďoval dokumenty o udalostiach v roku 1968 a o skutočných vzťahoch medzi ČSSR a ZSSR.
Na pietnom akte kladenia vencov sa zúčastnil aj podpredseda Národnej rady Tibor Gašpar zo Smeru, štátny tajomník rezortu obrany Martin Vojtašovič či zástupcovia diplomatických zborov na Slovensku. Medzi nimi aj veľvyslanec Českej republiky Rudolf Jindrák alebo veľvyslanec USA Gautam Rana.
Košický eštebák sa sťažoval listom kolegovi z KGB na vývoj v ČSSR. Po auguste kariérne postúpil Čítajte Dôležitý míľnik v dejinách
K výročiu okupácie sa vyjadrili aj mnohí politici. "Všetci to vnímame ako dôležitý míľnik v dejinách," povedal minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Richard Takáč zo Smeru.
Minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Richard Raši z Hlasu je presvedčený, že je potrebné si pripomínať všetky historické udalosti, ktoré Slovensko ovplyvnili. "Teda aj tie negatívne, aby sa nezopakovali," upozornil.
Ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková z Hlasu si nemyslí, že by vláda dostatočne nereflektovala historický význam udalostí z augusta 1968. Upozornila, že dejinný moment už viacerí vo svojich verejných vystúpeniach pripomenuli.
Šutaj Eštok porovnáva okupáciu so súčasnosťou
Minister vnútra a líder Hlasu Matúš Šutaj Eštok vidí smutnú paralelu medzi augustom 1968 a súčasným dianím na politickej scéne. Naráža pritom na to, že tak, ako prišlo pred vyše polstoročím k zrade domácich politikov v Československu, v súčasnosti sa časť slovenských europoslancov správa podľa neho veľmi podobne.
"V Európskom parlamente máme totiž zástupcov, ktorí žalujú na Slovensko. Títo ľudia doslova opľúvajú Slovensko, len aby sa zapáčili cudzím," vyhlásil Šutaj Eštok vo videu na sociálnej sieti.
V protiklade zároveň vyzdvihol zhodu súčasných najvyšších ústavných činiteľov, ktorí "hovoria jednotne a jasne doma i vo svete v záujme Slovenska a jeho ľudí".
Minister obrany Robert Kaliňák zo Smeru po rokovaní vlády pripomenul stanovisko svojej domovskej strany, ktorá 21. august označila za "čierny deň" a zastavenie demokratizačného procesu v bývalom Československu.
"Krajina bola inváziou potrestaná za to, že si dovolila mať iný názor ako iné štáty v rámci Varšavskej zmluvy," zdôraznil.
Cenu za 21. august zaplatil celý národ (píše Peter Weiss) Čítajte Varovanie pre súčasnosť a budúcnosť
Združenie miest a obcí Slovenska k výročiu vyhlásilo, že história ukazuje, že sloboda a demokracia sú krehké hodnoty, ktoré si treba neustále ctiť, chrániť a aktívne za ne bojovať.
"Je našou povinnosťou toto výročie pripomínať nielen ako spomienku na minulosť, ale aj ako varovanie pre súčasnosť a budúcnosť," upozornil predseda združenia Jozef Božik.
Podotkol, že okupácia nielenže brutálne zastavila snahy o modernizáciu a demokratizáciu vtedajšieho socialistického zriadenia, ale uvrhla Československo do 21-ročnej éry totalitnej nadvlády, kedy boli hodnoty ako demokracia, pravda, spravodlivosť a sloboda systematicky potláčané.
Zároveň upozornil, že obete okupácie sú pre nás mementom a zdvihnutým varovným prstom, že boj za slobodu a demokraciu nikdy nesmieme podceňovať.
"ZMOS už 34 rokov na celoslovenskej úrovni zastupuje miestnu územnú samosprávu, ktorá je základným pilierom demokratického, slobodného a právneho štátu. Od svojho vzniku sa riadi hodnotami, ktoré stelesňujú demokraciu a slobodu," povedal Božik.
Invázia do Československa
Reformný a demokratizačný proces v Československu z roku 1968 ukončila invázia armád piatich štátov Varšavskej zmluvy - Sovietskeho zväzu, Bulharska, Maďarska, Nemeckej demokratickej republiky a Poľska.
Udalosť sa na Slovensku od roku 2021 pripomína ako pamätný deň.
