Prvé komunitné záhrady mali pomôcť ľuďom v čase hospodárskej krízy dopestovať si plodiny navyše aj v mestách. V súčasnosti sú najmä o trávení voľného času a oživení susedských vzťahov, hoci veľkou motiváciou je aj možnosť pozbierať si vlastnú biozeleninu či ovocie.
Mnoho z takýchto záhrad vzniká na zanedbaných a nevyužívaných pozemkoch, a tak okrem spoločenského prínosu prispievajú aj ku kultivácii a skrášľovaniu životného prostredia.
"V našej záhrade je 18 vyvýšených záhonov a o tie sa starajú konkrétni jednotlivci, rodinky či kamarátky, ktoré záhon zdieľajú. Úroda, ktorú si v nich dopestujú, patrí im, ale často sa medzi sebou delíme. Niekto má napríklad veľa cukiet, ligurčeka či petržlenovej vňate, tak ich ponúkne ostatným, aby si vzali, ak chcú," hovorí Ivana Mészáros Skoumalová, spoluzakladateľka Komunitnej záhrady na suti v Košiciach.
Členovia mávajú aj spoločné brigády. (zdroj: FOTO - OZ OKOPEME)Od detí po seniorov
"Začínali sme ako skupinka piatich nadšencov, aktuálne má záhradka 18 zapojených rodín. Na záhradke sa pravidelne pri pestovaní, brigádach a spoločných diskusiách stretávajú nadšenci všetkých vekových skupín," Veronika Chylová, predsedníčka občianskeho združenia OKOPEME, opisuje fungovanie Žilinskej komunitnej záhradky (ZaKoZa).
"Malé deti tu objavili raj pre hry a nápady a zároveň sa zapájajú do pomoci v starostlivosti o záhradku, dynamickí ľudia v produktívnom veku nachádzajú v manuálnej práci aktívny relax a seniori inšpirujú, radia a nestoja bokom, ani keď je potrebná ťažšia fyzická práca a pomoc. Takisto sa nám podarilo zapojiť do komunity aj ľudí bez domova, ktorí nachádzajú na záhradke priestor pre sebarealizáciu a spôsob, ako sa začleňovať do spoločnosti," dodáva Chylová.
V článku sa ďalej dočítate:
- Kde vznikali prvé komunitné záhrady.
- Z akých zdrojov možno záhrady financovať.
- Ako majú členovia rozdelenú prácu.
- Čo v záhradách pestujú a ako ich ešte využívajú.
