Povstalci mali vydržať 14 dní, nacistom vzdorovali dva mesiace. Ako prebiehalo SNP

Zdroje: Ústav pamäti národa, Múzeum SNP, Vojenský historický ústav Praha

Vyžiadalo si tisíce obetí, fašisti vypálili viac ako stovku slovenských obcí a aj keď nenaplnilo svoje ciele, zaradilo Slovensko v druhej svetovej vojne na stranu víťazných mocností.

Pred 80 rokmi 29. augusta 1944 vypuklo Slovenské národné povstanie. SNP je historickým ozbrojeným vystúpením Slovákov proti nacizmu a fašizmu.

Napriek zlým strategickým rozhodnutiam dokázali povstalci odolávať nemeckým vojskám dva mesiace.

Ako Slovenské národné povstanie prebiehalo?

Prípravy Povstania a udalosti pred vypuknutím

Marec 1944

Nad prípravami Povstania prevzal velenie Ján Golian. Pod jeho velením a pod rôznymi zámienkami začali odbojári zhromažďovať zásoby, peniaze a výzbroj v posádkach na strednom východom Slovensku.

Marec 1944

Pod zámienkou väčšej ochrany presunuli z Bratislavy slovenský štátny poklad do Kremnice a tri miliardy korún zo Slovenskej národnej banky do jej filiálky v Banskej Bystrici.

Mimoriadne zaujímavý je príbeh vtedajšieho guvernéra Slovenskej národnej banky Imricha Karvaša, ktorý presun pokladu a peňazí zorganizoval. Prečítajte si o ňom viac:

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Bankár prekabátil Tisa a partizánom poslal tri miliardy Čítajte 

Prvý polrok 1944

Na Slovensku sa zintenzívňuje partizánska činnosť. Rôzne partizánske skupiny začali vznikať už v rokoch 1942 a 1943, postupne však získavajú podporu aj zo stranu Sovietskej armády.

August 1944

Velenie armády pod vedením povstalcov presúva na východ dve najlepšie vyzbrojené divízie, pretože cieľom SNP malo byť otvorenie Dukliansky priesmyk pre postupujúcu Červenú armádu a udržať karpatské priesmyky pred nemeckou armádou až do oslobodenia. Nemci pre zhoršujúcu sa situácia začínajú na Morave pripravovať jednotky, ktoré majú obsadiť Slovensko a potlačiť partizánov.

10. augusta 1944

Začala sa rozsiahla protipartizánska akcia v Nízkych Tatrách, ktorú riadil generál Jozef Turanec. Akcia bola neúspešná, partizáni sa včas z týchto priestorov stiahli. Prípadné stretnutia vojakov s partizánmi boli priateľské, vojaci sa buď pridávali k partizánom, alebo predstierali bezvýsledné prehľadávanie terénu.

12. augusta

Vláda vyhlásila na území Slovenska s platnosťou od tohto dňa stanné právo, ktoré malo zamedziť ďalším akciám partizánov a ostatných antifašistov.

24. august 1944

Povstalci prijali rozhodnutie, že slovenská armáda sa postaví na ozbrojený odpor, ak nemecké vojská prekročia hranice Slovenska.

27. augusta 1944

Partizáni obsadili Ružomberok a zlikvidovali alebo zaistili nemeckých občanov. Mesto ležalo na strategickej železničnej trati a vyrábal sa v ňom dôležitý vojenský materiál.

Ján Golian. (zdroj: VÚA-VHA Praha)

Vypuknutie Povstania

29. augusta 1944

Už od rána začali prichádzať správy o tom, ako nemecká armáda postupne vstupuje na územie Slovenska. Povstalci však čakali na prejav ministra obrany a generála Ferdinanda Čatloša, pretože očakávali, že aj on vyzve na povstanie proti okupantom.

Čatloš však pod nátlakom Nemcov odmietol Povstanie a vyzval posádky, aby nekládli odpor. Najmä posádky na západe Slovenska sa preto k Povstaniu nepridali. Výnimkou bola Trnava. Čatloš dva dni po vypuknutí Povstania prebehol k povstalcom, ktorí ho však zatkli a vydali Červenej armáde.

Slovenské národné povstanie na unikátnych fotografiách (29 fotografií)

29. augusta 1944

Okolo 15. hodiny poobede 29. augusta 1944 dostalo povstalecké velenie v Banskej Bystrici prvé správy o vstupe nemeckých vojsk na Slovensko a začalo organizovať otvorený odboj.

Povstanie preto začalo oficiálne na rozkaz Jána Goliana 29. augusta 1944 o 20.00 h po odznení dohodnutého hesla „Začnite s vysťahovaním!“, ktoré bolo signálom na začiatok ozbrojeného odporu. Väčšina západoslovenských posádok však jeho výzvu neuposlúchla.

Ciele Povstania:

• Otvoriť Dukliansky priesmyk pre Červenú armádu.
• Udržať karpatské priesmyky až do príchodu Červenej armády. Tento plán počítal s obranou strategického trojuholníka Banská Bystrica – Brezno – Zvolen na strednom Slovensku do príchodu sovietskych vojsk.

30. augusta 1944

Nemcom sa podarilo odzbrojiť dve divízie na východe Slovenska s počtom 30-tisíc mužov. Golian odhadol, že Povstanie sa vydrží brániť 14 dní.

17. septembra 1944

Na letisku Tri duby pristáli dva americké ťažké bombardéry B-17G s dodávkou amerických protitankových raketometov bazooka či samopalov Marlin. Američania pomoc na letisko dopravili navzdory Sovietskemu zväzu, ktorý už vtedy územie na východ od Berlína považoval za sféru svojho záujmu.

https://domov.sme.sk/c/23372165/stopy-nad-polomkou-viedli-do-mauthausenu-najtragickejsia-misia-americanov-bola-v-srdci-povstania.html

20. septembra 1944

Prvé jednotky Červenej armády prekročili slovenské hranice, ich ďalší postup uviazol na nemeckej obrane.

18. októbra 1944

Začala sa generálna ofenzíva nemeckých vojsk proti Povstaniu. Zatiaľ čo na západnom a severnom úseku frontu sa povstalecká obrana odolávala, na východe a juhu sa nápor nepriateľa nepodarilo zastaviť.

25. októbra 1944

Začala sa evakuácia veliteľstva povstaleckej armády z Banskej Bystrice na Donovaly. V tom čase sa už väčšina povstaleckých jednotiek rozpadla a zvyšné viedli zúfalé ústupové boje.

(zdroj: Múzeum SNP, SME/SŠ)

27. októbra 1944

Povstalci vydržali dva mesiace. Nemecké vojská obsadili Banskú Bystricu, povstalecká armáda prestala klásť súvislý odpor. Golian vydal rozkaz na prechod na partizánsky spôsob boja.

Ústup do hôr a Partizánska republika

30. októbra 1944

Prezident Tiso vyznamenáva na Námestí SNP vojakov po potlačení Povstania. Krátko po tom, ako im pripol metále, odišli vraždiť. (zdroj: archív)

Generál Hermann Höfle za spoluúčasti predstaviteľov slovenskej vlády na čele s Jozefom Tisom usporiadal v Banskej Bystrici vojenskú slávnosť. Jozef Tiso slúžil omšu, vyznamenal príslušníkov Waffen-SS a verejne poďakoval Hitlerovi.

Hermann Höfle bol nemecký generál, ktorý vypracoval a uskutočnil nemecký plán generálneho útoku na povstaleckú armádu. Po vojne bol zatknutý. Jeho výpoveď pred súdom poskytla významné svedectvo o príprave a organizácii bojových operácií proti Povstaniu.
Súd v Bratislave ho v roku 1947 odsúdil na trest smrti obesením, ktorý bol vykonaný 9. decembra 1947.

zima 1945

Povstalci a partizánske oddiely sa stiahli do hôr Nízkych tatier, Veľkej Fatry. Vzniká Partizánska republika – územie, ktoré je trvalo ovládané partizánmi. Partizáni útočili na nemecké jednotky, narúšali železničné trate. Tieto akcie podnecovali nemecké velenie k realizácii trestných výprav a vyčisťovacích akcií.

18. marca 1945

Partizáni opúšťajú územie Partizánskej republiky, aby sa spojili s postupujúcimi sovietskymi a rumunskými vojskami.

Represie

Nemecké vojská a kolaboranti v odvete proti Slovenskému národnému povstaniu vypálili na území Slovenska viac ako 110 obcí, medzi nimi Ostrý Grúň, Kľak a Telgárt.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Mysleli sme, že ak upraceme, nevypália nás. Ako spomínajú na represálie nemeckých oddielov? Čítajte 

Obeťami sa stali najmä starci, ženy a deti, ktorých Nemci označili za partizánskych pomocníkov. V Ostrom Grúni vypálili 112 domov, 78 hospodárskych budov a zahynulo 64 miestnych obyvateľov.

V Kľaku Nemci vypálili 132 domov a zomrelo tu 84 obyvateľov.

Slovenské dediny vypálené Nemcami (15 fotografií)

Beata
Balogová

Šéfredaktorka

Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu. Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám. Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.

Vyskúšať predplatné