Zdroje: Ústav pamäti národa, Múzeum SNP, Vojenský historický ústav Praha
Vyžiadalo si tisíce obetí, fašisti vypálili viac ako stovku slovenských obcí a aj keď nenaplnilo svoje ciele, zaradilo Slovensko v druhej svetovej vojne na stranu víťazných mocností.
Pred 80 rokmi 29. augusta 1944 vypuklo Slovenské národné povstanie. SNP je historickým ozbrojeným vystúpením Slovákov proti nacizmu a fašizmu.
Napriek zlým strategickým rozhodnutiam dokázali povstalci odolávať nemeckým vojskám dva mesiace.
Ako Slovenské národné povstanie prebiehalo?
Prípravy Povstania a udalosti pred vypuknutím
Marec 1944
Nad prípravami Povstania prevzal velenie Ján Golian. Pod jeho velením a pod rôznymi zámienkami začali odbojári zhromažďovať zásoby, peniaze a výzbroj v posádkach na strednom východom Slovensku.
Marec 1944
Pod zámienkou väčšej ochrany presunuli z Bratislavy slovenský štátny poklad do Kremnice a tri miliardy korún zo Slovenskej národnej banky do jej filiálky v Banskej Bystrici.
Mimoriadne zaujímavý je príbeh vtedajšieho guvernéra Slovenskej národnej banky Imricha Karvaša, ktorý presun pokladu a peňazí zorganizoval. Prečítajte si o ňom viac:

Prvý polrok 1944
Na Slovensku sa zintenzívňuje partizánska činnosť. Rôzne partizánske skupiny začali vznikať už v rokoch 1942 a 1943, postupne však získavajú podporu aj zo stranu Sovietskej armády.
Osobnosti Povstania
Ján Golian
- Generál, jeden z hlavných vodcov Povstania. Na jeho rozkaz sa začalo SNP, zajali ho Nemci, zomrel v koncentračnom tábore.
Rudolf Viest
- Generál, člen exilovej vlády v Londýne, veliteľ povstaleckej armády, zajali ho Nemci, zomrel v koncentračnom tábore.
Imrich Karvaš
- Prvý guvernér Slovenskej národnej banky. Zabezpečil presunutie slovenského štátneho pokladu (157 kg zlata, 569 kg striebra a 133 kg iných vzácnych kovov) pred Povstaním z Bratislavy do Kremnice (neskôr ho presunuli do Moskvy, aby sa nedostal do rúk nemeckých okupantov), a tiež presun troch miliárd korún zo Slovenskej národnej banky v Bratislave do jej filiálky v Banskej Bystrici.
August 1944
Velenie armády pod vedením povstalcov presúva na východ dve najlepšie vyzbrojené divízie, pretože cieľom SNP malo byť otvorenie Dukliansky priesmyk pre postupujúcu Červenú armádu a udržať karpatské priesmyky pred nemeckou armádou až do oslobodenia. Nemci pre zhoršujúcu sa situácia začínajú na Morave pripravovať jednotky, ktoré majú obsadiť Slovensko a potlačiť partizánov.
10. augusta 1944
Začala sa rozsiahla protipartizánska akcia v Nízkych Tatrách, ktorú riadil generál Jozef Turanec. Akcia bola neúspešná, partizáni sa včas z týchto priestorov stiahli. Prípadné stretnutia vojakov s partizánmi boli priateľské, vojaci sa buď pridávali k partizánom, alebo predstierali bezvýsledné prehľadávanie terénu.
12. augusta
Vláda vyhlásila na území Slovenska s platnosťou od tohto dňa stanné právo, ktoré malo zamedziť ďalším akciám partizánov a ostatných antifašistov.
24. august 1944
Povstalci prijali rozhodnutie, že slovenská armáda sa postaví na ozbrojený odpor, ak nemecké vojská prekročia hranice Slovenska.
27. augusta 1944
Partizáni obsadili Ružomberok a zlikvidovali alebo zaistili nemeckých občanov. Mesto ležalo na strategickej železničnej trati a vyrábal sa v ňom dôležitý vojenský materiál.

Vypuknutie Povstania
29. augusta 1944
Už od rána začali prichádzať správy o tom, ako nemecká armáda postupne vstupuje na územie Slovenska. Povstalci však čakali na prejav ministra obrany a generála Ferdinanda Čatloša, pretože očakávali, že aj on vyzve na povstanie proti okupantom.
Čatloš však pod nátlakom Nemcov odmietol Povstanie a vyzval posádky, aby nekládli odpor. Najmä posádky na západe Slovenska sa preto k Povstaniu nepridali. Výnimkou bola Trnava. Čatloš dva dni po vypuknutí Povstania prebehol k povstalcom, ktorí ho však zatkli a vydali Červenej armáde.
29. augusta 1944
Okolo 15. hodiny poobede 29. augusta 1944 dostalo povstalecké velenie v Banskej Bystrici prvé správy o vstupe nemeckých vojsk na Slovensko a začalo organizovať otvorený odboj.
Povstanie preto začalo oficiálne na rozkaz Jána Goliana 29. augusta 1944 o 20.00 h po odznení dohodnutého hesla „Začnite s vysťahovaním!“, ktoré bolo signálom na začiatok ozbrojeného odporu. Väčšina západoslovenských posádok však jeho výzvu neuposlúchla.
Výzbroj a sila
- 46-tisíc pušiek,
- 2700 guľometov,
- 200 diel a mínometov,
- 24 tankov,
- 3 pancierové vlaky,
- 34 lietadiel.
Sila povstalcov:
- 47 000, neskôr 60 000 vojakov pravidelnej armády a 18 000 partizánov.
Sila Nemcov:
- 48 000 až 50 000 vojakov.
Ciele Povstania:
- Otvoriť Dukliansky priesmyk pre Červenú armádu.
- Udržať karpatské priesmyky až do príchodu Červenej armády. Tento plán počítal s obranou strategického trojuholníka Banská Bystrica – Brezno – Zvolen na strednom Slovensku do príchodu sovietskych vojsk.
30. augusta 1944
Nemcom sa podarilo odzbrojiť dve divízie na východe Slovenska s počtom 30-tisíc mužov. Golian odhadol, že Povstanie sa vydrží brániť 14 dní.
17. septembra 1944
Na letisku Tri duby pristáli dva americké ťažké bombardéry B-17G s dodávkou amerických protitankových raketometov bazooka či samopalov Marlin. Američania pomoc na letisko dopravili navzdory Sovietskemu zväzu, ktorý už vtedy územie na východ od Berlína považoval za sféru svojho záujmu.
https://domov.sme.sk/c/23372165/stopy-nad-polomkou-viedli-do-mauthausenu-najtragickejsia-misia-americanov-bola-v-srdci-povstania.html
20. septembra 1944
Prvé jednotky Červenej armády prekročili slovenské hranice, ich ďalší postup uviazol na nemeckej obrane.
18. októbra 1944
Začala sa generálna ofenzíva nemeckých vojsk proti Povstaniu. Zatiaľ čo na západnom a severnom úseku frontu sa povstalecká obrana odolávala, na východe a juhu sa nápor nepriateľa nepodarilo zastaviť.
25. októbra 1944
Začala sa evakuácia veliteľstva povstaleckej armády z Banskej Bystrice na Donovaly. V tom čase sa už väčšina povstaleckých jednotiek rozpadla a zvyšné viedli zúfalé ústupové boje.
27. októbra 1944
Povstalci vydržali dva mesiace. Nemecké vojská obsadili Banskú Bystricu, povstalecká armáda prestala klásť súvislý odpor. Golian vydal rozkaz na prechod na partizánsky spôsob boja.
Ústup do hôr a Partizánska republika
30. októbra 1944

Generál Hermann Höfle za spoluúčasti predstaviteľov slovenskej vlády na čele s Jozefom Tisom usporiadal v Banskej Bystrici vojenskú slávnosť. Jozef Tiso slúžil omšu, vyznamenal príslušníkov Waffen-SS a verejne poďakoval Hitlerovi.
Hermann Höfle bol nemecký generál, ktorý vypracoval a uskutočnil nemecký plán generálneho útoku na povstaleckú armádu. Po vojne bol zatknutý. Jeho výpoveď pred súdom poskytla významné svedectvo o príprave a organizácii bojových operácií proti Povstaniu.
Súd v Bratislave ho v roku 1947 odsúdil na trest smrti obesením, ktorý bol vykonaný 9. decembra 1947.
zima 1945
Povstalci a partizánske oddiely sa stiahli do hôr Nízkych tatier, Veľkej Fatry. Vzniká Partizánska republika – územie, ktoré je trvalo ovládané partizánmi. Partizáni útočili na nemecké jednotky, narúšali železničné trate. Tieto akcie podnecovali nemecké velenie k realizácii trestných výprav a vyčisťovacích akcií.
18. marca 1945
Partizáni opúšťajú územie Partizánskej republiky, aby sa spojili s postupujúcimi sovietskymi a rumunskými vojskami.
Obete SNP a partizánskej vojny:
- 1720 padlých,
- 3600 ranených,
- 10 000 zajatých vojakov,
- do 12 000 padlých a zavraždených v dôsledku partizánskej vojny,
- 190 masových hrobov,
- 111 vypálených slovenských obcí, osád a samôt
Straty Nemcov a kolaborantov:
- 4200 padlých, 5000 ranených a 300 zajatých
Represie
Nemecké vojská a kolaboranti v odvete proti Slovenskému národnému povstaniu vypálili na území Slovenska viac ako 110 obcí, medzi nimi Ostrý Grúň, Kľak a Telgárt.

Obeťami sa stali najmä starci, ženy a deti, ktorých Nemci označili za partizánskych pomocníkov. V Ostrom Grúni vypálili 112 domov, 78 hospodárskych budov a zahynulo 64 miestnych obyvateľov.
V Kľaku Nemci vypálili 132 domov a zomrelo tu 84 obyvateľov.

Beata
Balogová
