BRATISLAVA. S nenávistnými a posmešnými prejavmi sa na internete vlani stretla takmer polovica (49 %) mladých Európanov.
Na Slovensku to boli až dve tretiny. Slovensko patrí podľa Eurostatu ku krajinám Európskej únie, kde sú takéto prejavy najrozšírenejšie.
Najhoršie v prieskume vyšlo Estónsko
Vôbec najhoršie vyšlo v prieskume Estónsko, za ktorým nasledovali v tesnom závese Dánsko, Fínsko a Slovensko.
Naopak, najmenej nenávistných prejavov vnímajú mladí ľudia v Bulharsku, Rumunsku a v Chorvátsku.
Dvaja z troch Slovákov vo veku 16 až 29 rokov sa v minulom roku stretli na internete s online správami, ktoré považovali voči jednotlivcom alebo skupinám ľudí za nepriateľské, posmešné či ponižujúce.
Najčastejšie sa nenávistné a posmešné odkazy, ktoré si mladí Európania v internete všímajú, týkajú politických a spoločenských tém (35 %).
Nasleduje sexuálna orientácia vrátane LGBTI tém a narážky na rasový a etnický pôvod. Na Slovensku prevládajú znevažujúce odkazy s politickým charakterom (47,8 %), narážky na sexuálnu orientáciu a LGBTI menšiny (44 %), ako aj na rasu a etnicitu (38 %).
Vo všetkých troch kategóriách sú nenávistné prejavy v slovenskom online priestore rozšírenie ako je priemer EÚ.
Negatívne vplývajú na duševné zdravie
„Prejavy nenávisti, neznášanlivosti a posmechu bývajú často súčasťou kybernetickej šikany, s ktorou sa popri rastúcej digitalizácii stretáva čoraz viac mladých ľudí,“ pripomína odborník na kybernetickú bezpečnosť zo spoločnosti Istrosec Roman Čupka.
Podľa neho sa iba 40 percent obetí s takouto skúsenosťou prizná rodičom a ešte menšie percento ju nahlási učiteľom.
„Dôsledky nenávistných prejavov a kyberšikany negatívne vplývajú na duševné zdravie mladých ľudí a môžu sa skončiť tragicky,“ dodal. Rozhodujúcu rolu v boji proti nenávistným prejavom a kyberšikane musia pritom zohrať rodičia. „V prvom rade osvetou a sledovaním, ako sa deti správajú, ale nemali by sa taktiež zdráhať využiť nástroje na monitoring digitálnych zariadení,“ poukázal Čupka.
Verí, že v budúcnosti by mohli pomôcť identifikovať kyberšikanu aj pokročilé technológie na báze umelej inteligencie.
Napríklad by mohli automaticky generovať upozornenia na urážlivé či inak nevhodné odkazy. Dali by tak autorom príležitosť obsah správ pred odoslaním prehodnotiť, alebo na strane príjemcu ich efektívne blokovať.
