BRATISLAVA. Stav vodárenskej infraštruktúry je nevyhovujúci a dostáva sa až na kritickú úroveň.
Vyplynulo to z poslednej kontroly Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR zameranej na posúdenie hospodárenia vodárenských spoločností po zmene legislatívy a očakávaný rozvoj verejných vodovodov a kanalizácií (VVaK).
Obrovské straty pitnej vody
„Obnova VVaK by mala byť bezpochyby investičnou prioritou každej vodárenskej spoločnosti, ktorej táto strategická zodpovednosť vyplýva nielen zo zákona, ale aj z jej kľúčového poslania,“ priblížil závery auditu predseda NKÚ Ľubomír Andrassy s tým, že alarmujúce sú aj obrovské straty pitnej vody.
Zastaraná vodovodná sieť, zanedbaná a nedostatočná obnova, údržba a oprava sietí spôsobujú vysoké úniky pitnej vody do voľnej prírody.
„Straty spracovanej vody sa u kontrolovaných vodární pohybovali v rozmedzí od 25 percent vo Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti (VVS) do takmer 33 percent v Podtatranskej vodárenskej spoločnosti (PVS). V praxi to v roku 2023 predstavovalo ročnú stratu 51,2 mil. kubíkov pitnej vody, ktorú vodárne odobrali, ale k spotrebiteľovi sa nedostala,“ spresnil Andrassy.
Obnova a rozvoj vodovodov
V rámci kontroly sa NKÚ zamerala aj na ciele definované v strategickom dokumente štátu, z ktorej vyplynulo, že za tri sledované roky z predpokladaných zdrojov určených na obnovu a rozvoj tejto infraštruktúry len tri percentá.
Andrassy spresnil, že Strategický plán rozvoja VVaK na roky 2021 až 2027 pritom hovorí až o sume 5,7 miliardy eur, ktoré sú potrebné na ich obnovu a rozširovanie. Z toho na samotnú obnovu by malo ísť bezmála 3,4 miliardy eur.
Z kontrolovaných vodárenských spoločností Bratislavská vodárenská spoločnosť (BVS), Západoslovenská vodárenská spoločnosť (ZsVS), Východoslovenská vodárenská spoločnosť (VVS) a Podtatranská vodárenská spoločnosť (PVS) mali do obnovy podľa ich plánov investovať 470 miliónov eur, no skutočnosť bola len na úrovni 78 miliónov eur, čo predstavuje necelých 17 percent z plánovaných investícií. Popri tom narastá ich investičný dlh, pri ktorom je tempo starnutia infraštruktúry vyššie ako tempo jej obnovy,“ konštatoval Andrassy.
Predseda NKÚ doplnil, že vodárenské spoločnosti sú povinné podľa zákona zabezpečiť obnovu a rozvoj verejných vodovodov a kanalizácií.
Opotrebenie dlhodobého majetku kontrolovaných vodární, okrem BVS, predstavovalo viac než polovicu z hodnoty majetku, pričom najvyššiu mieru opotrebenia (takmer 54 %) má VVS.
Naopak, najnižšiu mieru (cez 42 %) mala BVS. NKÚ tiež poukázal na nedostatok účelových finančných rezerv a nevyužité možnosti na investície do infraštruktúry.
Monitorovanie sietí
Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR má podľa NKÚ nedostatočný dohľad nad plnením zákonných povinností vodárenských spoločností.
Kontrolóri preto odporučili aktívnejšiu úlohu envirorezortu pri monitoringu a dohľade nad obnovou vodárenských sietí, tvorbou finančných rezerv a zabezpečením údajov o stave infraštruktúry.
„Napriek reguláciám Úradu pre reguláciu sieťových odvetví z roku 2022, ktoré mali podporiť investície do vodárenskej infraštruktúry, tieto opatrenia nedokážu vytvoriť dostatok prostriedkov. V roku 2023 len BVS využila celú výšku primeraného zisku na plnenie plánu obnovy. V kontrolovanom období boli v BVS a PVS vyplatené dividendy akcionárom a vo VVS tantiémy spolu vo výške 2,96 milióna eur, zatiaľ čo výdavky na dary, reklamu a propagáciu činili 4,4 milióna eur,“ uviedol Andrassy.
NKÚ v správe zdôraznilo potrebu efektívneho smerovania finančných prostriedkov na kľúčové verejné záujmy, ako sú bezpečná a spoľahlivá infraštruktúra vody.
Výsledky kontroly zvýraznili aj to, že MŽP SR a okresné úrady sa nezamerali na kontroly na plnenie plánu obnovy vodárenskej infraštruktúry či tvorby účelovej finančnej rezervy.
Envirorezort by podľa kontrolórov mal byť nositeľom zmien pri eliminovaní "šedých zón" zákona, ktoré spôsobujú praktické problémy, vrátane možnej skrytej privatizácie a jasnejšej pozície štátu v celom segmente.
Kontrola tiež ukázala, že ZsVS a VVS využili modernú satelitnú technológiu na identifikáciu únikov pitnej vody, čo môže viesť k ich výraznému znižovaniu. NKÚ odporučila implementáciu podobných pasportizačných projektov na celom území Slovenska.
