BRATISLAVA. Ani odvolaním šéfov Slovenského národného divadla a Slovenskej národnej galérie by sa personálne čistky riadené ministerkou kultúry Martinou Šimkovičovou (nom. SNS) nemali skončiť.
Na svoj koniec sa chystá vedenie Pamiatkového úradu, ktorý má právomoc ovplyvňovať stavebné konania a po celom Slovensku chráni vyše 17-tisíc stavieb a objektov kultúrnych pamiatok.
Denník SME vychádza z informácií od viacerých zdrojov z prostredia pamiatkových úradov vrátane manažmentu. Súčasný riaditeľ Pavol Ižvolt už podľa nich neoficiálne oznámil podriadeným, aby sa na zmeny pripravili. Predpokladal, že nastanú v septembri. Sám Ižvolt nechcel dianie v úrade po otázkach SME komentovať.
"V priebehu tohto týždňa sám generálny riaditeľ bol informovaný z ministerstva kultúry, že od septembra by mal byť odvolaný on sám a spolu s ním zrejme aj všetkých osem riaditeľov Krajských pamiatkových úradov," tvrdí pamiatkarka Anna Tuhárska, ktorá pôsobí aj v odborovej organizácii Pamiatkového úradu.
Ministerstvo kultúry na otázky SME k personálnym zmenám v pamiatkových úradoch nereagovalo. Pamiatkari sa obávajú, že rezort kultúry nahradí odborníkov vo vedení svojich organizácií nominantmi Slovenskej národnej strany.
SNS hovorila o vyčistení úradov, Taraba chcel pamiatky pre štát
Ešte v januári zverejnilo ministerstvo kultúry na svojom facebooku anketu, v ktorej sa mali ľudia rozhodnúť, či bude štát financovať obnovu kultúrnych pamiatok alebo projekty pre LGBTI+ komunitu.
Šimkovičová zastavila financovanie projektov pre sexuálne menšiny a dlhodobo sa kriticky vyjadruje voči komunite. Neskôr rezort komunikoval, že chce rozširovať spoluprácu s pamiatkarmi a začiatkom augusta web rezortu informoval o Šimkovičovej výjazde po regiónoch a oboznamuje sa so stavom kultúrnych pamiatok.
V skutočnosti sú zámery Šimkovičovej v oblasti pamiatok nejasné, nepoznajú ich ani odborníci z pamiatkových úradov a hovoria o "útržkoch," ktoré sa dozvedajú z verejných výstupov ministerky.
Podľa informácií SME s vedením Pamiatkového úradu ministerka dlhodobo nekomunikuje.
V programovom vyhlásení vlády sa pamiatky spomínajú v jedinom odseku. "Vláda uskutoční potrebné kroky na to, aby sa dosiahla efektívna práca orgánov pamiatkovej ochrany," píše sa v programe vlády.
Výraznejšia bola zatiaľ len iniciatíva Šimkovičovej kolegu z vlády, vicepremiéra Tomaša Tarabu, ktorý navrhol, aby štát odkúpil všetky "strategické kultúrne pamiatky."
Bez podrobností tvrdil, že štát má viac peňazí, než majú samosprávy, ktoré spravujú väčšinu pamiatok. Nie je jasné, aké pamiatky považuje Taraba za "strategické". Tému otvoril v súvislosti s hradom Devín, keď tvrdil, že Bratislava ako správca hradu neumožnila vyniesť na hrad slovenskú vlajku.
Mesto reagovalo, že vnášanie nadrozmerných predmetov, vrátane vlajkových stožiarov, do areálu hradu znemožňuje návštevnícky poriadok v čase otváracích hodín.
"Skúsenosti s krokmi ministrov a ministerky tejto strany (SNS, pozn. red.) voči inštitúciám skôr vytvárajú priestor pre obavy o ich budúcnosť, a preto s týmto návrhom na vyvlastnenie hradu Devín nemôžeme v žiadnom prípade súhlasiť,“ reagovalo hlavné mesto.
Štát má pritom predkupné právo na pamiatky, ak ich chcú samosprávy predať. Podľa zistení Pravdy ho však doteraz ministerstvo kultúry nevyužilo ani raz.
Príkladom, ako kultúrne dedičstvo vo vlastníctve štátu neznamená automaticky jeho zachovanie, je kaštieľ v Rusovciach.
Počas dvadsiatich deviatich rokov, odkedy ho Úrad vlády prebral do vlastníctva, sa kultúrna pamiatka dostala do havarijného stavu.
Do schátraného kaštieľa sa dá vojsť iba v prilbe a pri poslednej novinárskej prehliadke v júni tohto roka musel každý vopred podpísať, že porozumel bezpečnostným pokynom.
Steny kaštieľa sa rozpadávajú, niektoré jeho poschodia sa celé prepadli. Hoci patrí medzi významné pamiatky vo vlastníctve štátu, naposledy ho využívali ešte v minulom storočí.
Žiadna z vlád, vrátane obdobia trinástich rokov, keď bol pri moci Smer, nezvládla kaštieľ zrekonštruovať. Na ďalší pokus sa chystá súčasný Úrad vlády, keď v júni rekonštrukciu za odhadovaných 110 miliónov eur spustili.
Drlička, Kusá a protesty v uliciach
Ministerstvo kultúry začiatkom augusta počas dvoch dní odvolalo generálneho riaditeľa Slovenského národného divadla Mateja Drličku a generálnu riaditeľku Slovenskej národnej galérie Alexandru Kusú.
Drličkovi doručili dekrét o odvolaní domov, v tej chvíli mal na sebe župan. SND odvtedy nemá vedenie, v septembri sa má pritom začať divadelná sezóna. Kusej nástupcom je Anton Bittner, ktorého Šimkovičová nazvala krízovým manažérom.
Jeho prvým krokom bolo zrušenie vstupného zadarmo zavedeného na jeden víkend Kusou. Zamestnancom oznámil, že im dá ušlé tržby zosobniť. Neskôr sa informoval, či by bolo možné v priestoroch galérie vztýčiť slovenskú vlajku.
Šimkovičová krátko predtým kritizovala, že sa vlajka vo vstupe do galérie vôbec nenachádza.
V reakcii sa minulý týždeň konali v Bratislave dve protestné zhromaždenia, každé s účasťou nad 10-tisíc ľudí. Pred ministerstvom kultúry sa odvtedy koná aj reťazový protest s názvom Slovenské kultúrne povstanie.
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
