BRATISLAVA. Prípad Dušana Kováčika je zrejme historicky vôbec prvým, keď minister spravodlivosti pustil z väzenia na slobodu človeka, ktorého predtým právoplatne odsúdil Najvyšší súd.
Denník SME analyzoval dovolania, ktoré dosiaľ podával nielen Boris Susko zo Smeru, ale aj predošlí ministri spravodlivosti. Na základe infozákona si vypýtal dáta o dovolaniach podaných v prospech, ale aj neprospech odsúdených a taktiež o tom, koľkokrát sa už stalo, aby dal minister súčasne s dovolaním aj prepustiť niekoho spoza mreží.
Osem faktov, ktoré Kováčik v rozhovore vynechal Čítajte Z poskytnutých údajov vyplýva, že za ostatných päť rokov (od roku 2019) prerušili exministri výkon trestu sedemkrát. Jedine v Kováčikovom prípade to bolo pre spochybnenie rozsudku Najvyššieho súdu.
Ostatné dovolania exministrov sa týkali rozhodnutí okresných či krajských súdov, pri ktorých mali ministri pochybnosti o technickej správnosti postupu sudcov či iných zjavných pochybení.
Napríklad vo februári minulého roka dal exminister Viliam Karas z KDH prepustiť na slobodu dvoch ľudí, ktorých odsúdil trnavský, resp. banskobystrický krajský súd. Bolo to však preto, že pri preskúmavaní ich podnetov prišli ministerskí úradníci na to, že sudcovia zle zrátali lehoty. Z celkového trestu totiž neodpočítali čas, ktorý strávili odsúdení vo väzbe.
„Jednoducho ten pán už niekoľko mesiacov nadčasoval vo výkone,“ vysvetľuje Karas.
S odstupom času možno o oboch týchto prípadoch povedať, že súdy neskôr dovolaniam vyhoveli a uznali, že bol porušený zákon v neprospech odsúdených.
Rovnakú podstatu mali aj dve dovolania, ktoré podávala exministerka Mária Kolíková z SaS. Aj ona však rovnako ako Karas prepúšťala z väzenia „len“ pre technické chyby a taktiež nikdy neprelamovala rozsudok Najvyššieho súdu.
Do tretice postupovala rovnako aj exministerka Jana Dubovcová z úradníckej vlády. V jednom z dvoch prípadov, keď prerušovala výkon rozhodnutia, podávala dovolanie dokonca v neprospech obvineného. A teda na súdoch žiadala prísnejší postih odsúdeného.
Zaujímavé tiež je, že Kováčik je prvým a zároveň jediným odsúdeným, ktorého takto pustil z väzenia aj samotný Susko od svojho nástupu do funkcie ministra. Za desať mesiacov svojho pôsobenia v rezorte pritom dokopy podával už 13 dovolaní.
Dovolania nearchivujú
Ako prerušovali výkon trestu exministri
- Boris Susko - podal 13 dovolaní, výkon trestu prerušil len Dušanovi Kováčikov,
- Jana Dubovcová - podala 13 dovolaní, výkon trestu prerušila v 2 prípadoch,
- Viliam Karas, podal 21 dovolaní, výkon trestu prerušil v 3 prípadoch,
- Mária Kolíková, podala 32 dovolaní, výkon trestu prerušila v 2 prípadoch.
Denník SME žiadal od ministerstva údaje o všetkých dovolaniach, ktoré podávali ministri spravodlivosti od roku 2006. Vtedy začala platiť súčasná právna úprava o podmienkach, za akých môže minister podávať dovolanie a kedy môže zároveň prepúšťať odsúdeného z väzenia.
Suskov rezort však sprístupnil údaje len od roku 2019 s vysvetlením, že disponuje len týmito informáciami. Staršie údaje vraj archivované nemá.
SME si túto odpoveď overovalo a vysvetlením je, že pre množstvo žiadostí o podanie dovolania, ktoré každoročne chodia ministrom a obsiahlosti celej agendy, rezort skutočne archivuje súvisiacu dokumentáciu len po dobu päť rokov. Prekvapivý je však fakt, že nemá evidovanú ani štatistiku o samotnom počet dovolaní a prepúšťaní z väzenia.
Pri údajoch starších než päť rokov sa tak možno spoliehať len na pamäť ľudí z rezortu justície či medializované informácie. A aj tie hovoria, že Suskov postup v Kováčikovom prípade nemá obdobu.
Exministerku spravodlivosti Luciu Žitňanskú vyrušilo na postupe Suska taktiež to, že dodnes ani nevysvetlil, v čom konkrétne vidí porušenie Kováčikových práv. Susko totiž len všeobecne hovorí o tom, že Najvyšší súd nedostatočne posúdil skutkový stav veci. Čiže napríklad nevykonal niektoré dôkazy navrhované obhajobou.
Prečo chce Susko vyzliecť Klimenta z talára? Vyčíta mu zaujatosť voči Parovi i rozhovor pre SME Čítajte „Kontext, v akom dovolanie minister Susko použil, dáva priestor zamyslieť sa, či má takéto oprávnenie výkonnej moci na úrovni ministra spravodlivosti legitimitu. Či takéto rozhodnutie nemá patriť len Najvyššiemu súdu, ktorý o dovolaní rozhoduje,“ napísala Žitňanská v komentári pre SME.
Susko vysvetľuje svoje mlčanie tým, že nechce súdu odkazovať, ako má vyhodnocovať dôkazy pri posudzovaní Kováčikovho dovolania.
„Keby som teraz povedal jednotlivé dôvody (dovolania, pozn. red.), nikto z vás ani občania nepoznajú celý obsah spisu. Ten spis má niekoľko stoviek strán a dovolací súd bude musieť komplexne posúdiť túto vec,“ povedal Susko.
Proces s Kováčikom bol pritom celý verejný a médiá do detailov opisovali jeho priebeh i okolnosti skutku.
Známe je aj to, akých 126 dôkazov navrhovaných obhajobou Najvyšší súd odmietol pred vynesením rozsudku. Advokáti bývalého špeciálneho prokurátora napríklad žiadali vypočuť hlavných aktérov vojny v polícii či dvoch exšéfov SIS, Vladimíra Pčolinského a Michala Aláča, hoci tí s prípadom nemali nič spoločné. V roku 2017, keď Kováčik zobral úplatok 50-tisíc eur, neboli pri skutku a neboli ani funkcionármi služby, ktorými sa stali neskôr.
Najpodobnejší bol Olejník
Najbližšie k Suskovmu príkazu na prepustenie Kováčika má prípad z roku 2014, keď bol ministrom spravodlivosti Tomáš Borec ako nominant Smeru. Dovolanie podal v prospech bývalého košického poslanca Smeru Františka Olejníka odsúdeného za korupciu na päť rokov. Zároveň nariadil aj odklad výkonu rozsudku, a to napriek nesúhlasu prokuratúry.
V porovnaní s Kováčikom má však kauza Olejník dva zásadné rozdiely. Borec totiž Olejníka nepustil z väzenia, ale „len“ oddialil moment, kedy do väzenia nastúpil.
Druhým momentom sú dôvody dovolania. Rovnako ako Susko pri Kováčikovi, aj Borec pri Olejníkovi spochybnil vinu. Tvrdil totiž, že odsudzujúci verdikt bol založený na nepriamych dôkazoch. Lenže dôležitým faktorom pri Olejníkovej žiadosti o odklad výkonu trestu boli aj zdravotné dôvody v tom čase 64-ročného odsúdeného.
Výsledkom kauzy bolo, že Borec s dovolaním neuspel a Olejník si trest aj tak musel odpykať.
Počínanie ministra neostalo nepovšimnuté a Borec preň čelil návrhu na odvolanie. Opozícia mu vyčítala, že zneužil svoju právomoc na ochranu odsúdeného človeka Smeru.
„Keď sme sa na výbore pýtali pána ministra, aký dôkaz nebol vykonaný, nevedel uviesť žiaden,“ vysvetľoval v tom čase Daniel Lipšic ako poslanec a zároveň exminister spravodlivosti a vnútra.
Spôsob, akým Susko využil oprávnenie prerušiť výkon trestu, prekvapil Lipšica aj pri aktuálnej kauze Kováčika. Za „škandalózne“ označil spôsob, akým Susko okomentoval priebeh procesu s Kováčikom. Minister ho prirovnal k procesom v 50. rokoch. Rovnakú výčitku adresovala Suskovi aj Žitňanská, podľa ktorej je prirovnanie „nehoráznosťou“.
Keď opakovane znamená dvakrát
Suskovo ministerstvo prezentuje prepustenie Kováčika ako bežnú vec a tvrdí, že nejde o „nič výnimočné“. V deň Kováčikovho prepustenia zaslalo do médií tlačovú správu, v ktorej zdôrazňovalo, že len v minulom roku bolo podaných 29 dovolaní. Počet ľudí prepustených ministerským príkazom však rezort neuviedol.
Vo všeobecnosti konštatoval, že „v minulom volebnom období takto opakovane rozhodla aj exministerka Kolíková“.
Z dát poskytnutých cez infozákon pritom vyplýva, že Kolíková dala príkaz na prerušenie výkonu, teda na prepustenie z väzenia, len v dvoch prípadoch. Ich okolnosti vysvetľovala v uplynulých dňoch aj verejne. Šlo o prípady, keď boli technicky zle vypočítané tresty.
„V jednom z nich súd vôbec nezobral do úvahy, že šlo o mladistvého,“ povedala Kolíková s tým, že výpočet trestu pre mladistvých musí byť podľa Trestného zákona miernejší.
V druhom prípade, keď prepúšťala na slobodu, súdy zle vypočítali trest.
„V obidvoch prípadoch už súd rozhodol, že som dovolania v týchto prípadoch podala správne. Súd vyhovel mojim dovolaniam,“ opisovala ďalej.
Verejne známym je aj dovolanie, ktoré Kolíková podávala v roku 2020 v prospech Martina Macka, ktorý bol v tom čase odsúdený. Prípad syna Pavla Macka, dnes už predsedu strany ODS, je ojedinelým príkladom, keď ministerka spochybnila samotnú otázku viny. V tomto prípade však Kolíková neprepúšťala z väzenia a čakalo sa na rozhodnutie dovolacieho súdu. Ten dovolaniu vyhovel a vo februári 2023 Macka Krajský súd v Bratislave definitívne oslobodil.
Pre SME Kolíková dodala, že v najbližších dňoch predloží do parlamentu legislatívny návrh, aby minister spravodlivosti, ale aj generálny prokurátor prišli o možnosť priamo prepúšťať odsúdených pre podávané dovolanie. Navrhnúť by to síce podľa jej zámeru stále mohli, avšak zrýchlene by o tom rozhodol až súd.
Poistku na prerušenie výkonu trestu by v zákone nechal aj exminister Karas. Hovorí o situáciách, aké naprával aj on, keď došlo k evidentnému pochybeniu.
„Ak sa tým napráva chyba, tak je to v poriadku. Ak je to vstupovanie do rozhodovania, tak je to oslabovanie sily justície a vôbec tretej moci v štáte,“ vysvetľuje Karas.
Za vhodné riešenie by považoval, aby bolo pri prerušení výkonu povinné nasadenie monitorovacieho náramku pre odsúdeného. A to až do rozhodnutia súdu o samotnom dovolaní. Zamedzilo by sa tak úteku prepusteného človeka do zahraničia.
Žiadnemu takémuto monitorovaniu či dohľadu aktuálne nepodlieha ani Kováčik.
Beata
Balogová
