BRATISLAVA. Slovensko neakceptuje odporúčanie Rady OSN pre ľudské práva zdržať sa akýchkoľvek opatrení smerujúcich k zastrašovaniu sudcov a príslušníkov protikorupčnej polície, médií, organizácií občianskej spoločnosti a obhajcov ľudských práv.
Ako vyplýva zo stanoviska k odporúčaniam adresovaným Slovenskej republike počas štvrtého kola Univerzálneho periodického hodnotenia zo strany rady, ktoré v stredu schválila vláda s pripomienkami, Slovenská republika neeviduje aktivity a ani oznámenia o aktivitách smerujúcich k zastrašovaniu zo strany štátu v zmysle uvedeného odporúčania.
„V prípade takýchto úkonov zo strany zástupcov verejnej správy a politikov by bola naplnená skutková podstata niektorého z trestných činov proti poriadku vo verejných veciach uvedených v Trestnom zákone (Zneužívanie právomoci verejného činiteľa; Zasahovanie do nezávislosti súdu; Nebezpečné elektronické obťažovanie, atď.) Všetky podozrenia na spáchanie trestného činu sú riadne a dôsledne preverované a vyšetrené zo strany orgánov činných v trestnom konaní,“ uvádza vláda v dokumente.

Kabinet rovnako odmieta požiadavku na ratifikáciu Istanbulského dohovoru.
„Národná rada SR, najvyšší zákonodarný orgán SR, požiadala svojím uznesením z 29. marca 2019, aby nepokračovala v procese smerujúcom k ratifikácii Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor) Slovenskou republikou a vykonala všetky úkony súvisiace s oznámením Rade Európy, že SR sa nehodlá stať zmluvnou stranou Dohovoru,“ uvádza sa v materiáli.
V tejto súvislosti vláda pripomína prijatie Smernice EÚ o boji proti násiliu na ženách, ktorá sleduje obdobné ciele ako Istanbulský dohovor a ktorá bude transponovaná do roku 2027 do slovenského právneho poriadku.
Celkovo vláda neakceptovala 39 a čiastočne akceptovala 10 z celkových 242 odporúčaní.
Čo ďalšie riešila vláda:
- Vláda schválila Kódex výskumnej integrity a etiky na Slovensku, ktorým sa majú riadiť vedecké a akademické inštitúcie aj verejnosť. Cieľom je prispievať k všeobecnému, integrálnemu dodržiavaniu náročných etických požiadaviek a predchádzať neetickému alebo nečestnému konaniu a správaniu v oblasti vedy, výskumu a vývoja. Do 31. októbra tohto roka chce vláda zriadiť národný orgán na kontrolu dodržiavania kódexu.
- Vláda odobrila návrh ministerstva spravodlivosti na zrušenie niektorých úloh vyplývajúcich z uznesení kabinetu, ktoré sú v súčasnosti neaktuálne, duplicitné, nadbytočné, prípadne sú nesplniteľné z objektívnych príčin. Ide napríklad o zrušenie úlohy ministrovi spravodlivosti poskytovať súčinnosť primátorovi Bratislavy pri príprave a realizácii významných verejných investícií.
- Vláda odvolala z funkcie hlavného hraničného splnomocnenca Slovenskej republiky Jozefa Masnicu a z funkcie jeho zástupcu Jozefa Jaška. Zároveň na post splnomocnenca vymenovala Jána Dudáša, pričom jeho zástupcom bude Masnica. Dudáš od 1. júla pôsobí ako riaditeľ Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru, pričom vo funkcii nahradil rovnako Masnicu.
- Do funkcie predsedu slovenskej časti slovensko-poľskej, slovensko-maďarskej, slovensko-ukrajinskej a slovensko-českej medzivládnej komisie pre cezhraničnú spoluprácu vymenovala vláda štátneho tajomníka ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Michala Kaliňáka. Vo funkcii bude od 6. septembra.
- Vláda schválila návrh podpredsedu vlády a ministra životného prostredia Tomáša Tarabu na odvolanie Andreja Kasanu z funkcie splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre výstavbu a prevádzku Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros. Tá zároveň súhlasila aj s návrhom šéfa envirorezortu na vymenovanie Petra Moldu do tejto funkcie.
- Kabinet rozhodol, že ministerstvo financií neuvoľní 200-tisíc eur pre Hornooravskú nemocnicu s poliklinikou Trstená. Financie mali pokryť osobné výdavky pre zdravotnú sestru, odmeny pre vykonávateľa ambulantnej pohotovostnej služby a rozšírenie povolenia na výkon ambulantnej pohotovostnej služby pre deti a dorast o doplnkový bod v Námestove.
- Ministri schválili zameranie činnosti Stáleho zastúpenia SR pri Európskej únii. Medzi jeho hlavné priority patrí dôsledne presadzovať suverénnu a aktívnu politiku, ktorá bude chrániť národno-štátne záujmy Slovenska na pôde Európskej únie a zároveň prispievať k hľadaniu spoločných riešení na európske a globálne výzvy.