BRATISLAVA. Mal to byť deň, keď sa mala vládna koalícia definitívne dohodnúť nielen na tom, kto sa konečne po piatich mesiacoch postaví do vedenia parlamentu.
Spor o post predsedu Národnej rady, ktorý v koalícii vyvolal predseda SNS Andrej Danko, trvá už od jari. Koalícia jeho vyriešenie odložila na jeseň a po dvojmesačnej letnej prestávke sa v stredu po prvý raz stretla koaličná rada.
Ešte dopoludnia si však niektorí ministri neboli úplne istí ani tým, či sa rada naozaj zíde.
„Má byť do konca tohto týždňa, tak to bolo avizované,“ povedal minister informatizácie Richard Raši z Hlasu. „Podľa informácií, ktoré som dostal od pána predsedu Matúša Šutaja Eštoka, má byť, ale budeme sa ešte zhovárať na vláde,“ dodal aj minister školstva z Hlasu Tomáš Drucker.
Fico rozpracoval kauzu Šimečka. Čo na tlačovke nepovedal, aby sa mu príbeh nerozsypal Čítajte Po letnej prestávke sa pritom musí vládna koalícia rozhodnúť aj o ďalších dôležitých personálnych otázkach, dohodnúť sa musí aj na septembrovej parlamentnej schôdzi parlamentu, na ktorú SNS predložila viaceré sporné návrhy.
Denník SME spísal body, ktoré zostávajú nedoriešené.
1. SNS vs. Hlas v spore o predsedu parlamentu
Hoci minister životného prostredia za SNS Tomáš Taraba tvrdí, že nevidí dôvod, prečo by koalícia už konečne nemala vyriešiť spor o predsedu parlamentu, koaličná rada o svojich záveroch v stredu neinformovala.
„Myslím, že nejaká predbežná dohoda je,“ povedal ešte pred jej rokovaním Taraba. „Potrebujeme sa posunúť ďalej,“ dodal.
Jedno z prvých vyjadrení ministra Rašiho z Hlasu pri príchode na stredajšie rokovanie vlády však ako blížiace sa uzatvorenie sporu nevyzeralo. Raši, ktorý pre Dankove nároky už piaty mesiac čaká, či sa stane predsedom parlamentu, sa pred novinármi pýtal, či chce predseda SNS napádaním koaličnej zmluvy spochybniť fungovanie vlády a že si „nárokuje niečo, čo mu nepatrí“.
Spor o šéfa parlamentu pokračuje. Danko si nárokuje niečo, čo mu nepatrí, odkazuje Raši Čítajte „Nie sme obchodníci,“ odpovedal Raši na otázku, či by boli v Hlase ochotní vymeniť post predsedu parlamentu za niektoré z ministerstiev prislúchajúcich SNS.
Hoci koaličná zmluva jasne uvádza, že post predsedu parlamentu patrí druhej najsilnejšej strane Hlas, Danko si naň začal robiť nároky po víťazstve Petra Pellegriniho v prezidentských voľbách. Tvrdí, že sa tým zmenili mocenské pomery v koalícii, a preto by post predsedu Národnej rady mal patriť SNS.
Hlas zas trvá na tom, že platí pôvodná koaličná zmluva z vlaňajšieho októbra, ktorá druhú najvyššiu ústavnú funkciu podľa výsledok parlamentných volieb priznala im.
2. Hlas sa pri odvolávaní Šimečku zatiaľ drží bokom
Zatiaľ čo Smer a SNS stupňujú útoky na lídra Progresívneho Slovenska Michala Šimečku a chcú ho odvolať z postu podpredsedu parlamentu, predstavitelia Hlasu zatiaľ nehovoria, ako by sa ich poslanci v takomto hlasovaní zachovali.
Ak by Šimečku koalícia odvolala, porušila by pri tom 26 rokov dodržiavané nepísané pravidlo o tom, že jedno kreslo vo vedení parlamentu patrí opozícii – zvyčajne jej najsilnejšej strane a o nominácii na tento post rozhoduje ona sama.
Nie je Šimečka ako Šimečka. SNS graduje ofenzívu na lídra opozície, Hlas sa snaží nezašpiniť Čítajte Hoci sa aj predseda Hlasu Matúš Šutaj Eštok zapojil do šírenia vyfabrikovaného príbehu o tom, ako Šimečka cez svoju rodinu osobne profituje z fondov rozdeľujúcich peniaze v kultúre, strana Hlas svoj ďalší postup stále nekomunikuje.
„Toto nie je agenda, ktorú otvárala strana Hlas,“ hovorí Drucker. „Budeme o tom informovať.“
„Jasný postoj zo strany Hlas bude prezentovaný až po predsedníctve strany,“ dodal v stredu Raši.
3. Sporné návrhy SNS
Len za posledný týždeň predložili poslanci SNS do parlamentu dvanásť návrhov.
Napriek upozorneniam ministra Druckera z Hlasu, aby mu SNS nezasahovala do rezortu školstva, Andrej Danko spolu s ďalšími svojimi poslancami predložil návrh, ktorý má v školách zakázať „propagáciu“ inej ako heterosexuálnej orientácie.
Urobili tak napriek Druckerovým vyjadreniam, že sa v školách žiadna „LGBTI ideológia“, ako ju nazýva SNS, nevyučuje a nie je žiadnym reálnym problémom školstva.
SNS v návrhu vymedzuje, čo je podľa nich takzvaná „netradičná sexuálna orientácia“ a zakazuje jej „propagáciu“ aj „šírenie myšlienok a názorov“, ktoré sa jej týkajú. SNS tiež navrhuje možnosť uložiť zriaďovateľovi školy pokutu 30-tisíc eur, ak by zákon porušil.
Štvorkolkami po chránených územiach? Novela SNS podľa ochranárov útočí na prírodu Čítajte „Ministerstvo školstva patrí predovšetkým do kompetencie strany Hlas. Kým som ministrom, o školstve budú rozhodovať odborníci,“ reaguje na návrh SNS Drucker. Zmeny predkladané stranou SNS podľa neho Hlas určite nepodporí.
SNS však predkladá aj ďalšie návrhy – napríklad novelu zákona, ktorá obmedzuje právomoci dobrovoľnej stráže prírody, strana chce tiež zaviesť povinnosť umiestniť štátnu vlajku na všetky budovy vo vlastníctve štátu.
Najnovšie prekvapil svojím návrhom inak málo aktívny poslanec Smeru Daniel Karas. Podľa jeho znenia by generálnemu prokurátorovi Marošovi Žilinkovi stačilo vydržať vo funkcii už len približne štyri mesiace a získal by nárok na výsluhový dôchodok vo výške 5300 eur mesačne. Napriek tomu, že funkčné obdobie Žilinkovi končí až v decembri 2027.
4. Chceli sa pýtať na Šimkovičovej čistky
Aj na letné čistky ministerky Martiny Šimkovičovej (nom. SNS) vo vlajkových kultúrnych inštitúciách sa chcel predseda Hlasu Šutaj Eštok pýtať počas koaličnej rady.
Ministerka uprostred prázdnin odvolala riaditeľa Slovenského národného divadla Mateja Drličku a po štrnástich rokoch aj riaditeľku Slovenskej národnej galérie Alexandru Kusú.
Drličkovi doručili dekrét o odvolaní domov a opísal, ako pracovníkom rezortu otvoril dvere v župane.
Po SND a SNG majú byť na rade pamiatkari, pripravujú sa na Šimkovičovej čistky Čítajte „Mrzí ma, že sa takéto praktiky udiali, najmä u človeka, ktorý v tej kultúre niečo urobil,“ povedal začiatkom augusta predseda Hlasu Šutaj Eštok. Dodal, že síce ide o kompetenciu ministerky, no aj tak sa chcel o jej praktikách ešte v koalícii zhovárať.
Niektorí poslanci Hlasu mali ešte pred letom výhrady aj k ďalším zmenám, ktoré presadila SNS. Kritizovali zmeny, vďaka ktorým si Šimkovičová cez svojich nominantov zabezpečila vplyv na rozdeľovanie miliónov vo Fonde na podporu umenia. Rozhodovanie o peniazoch SNS presunula z odborných komisií na trinásťčlennú radu, v ktorej má ministerka siedmich nominantov.
Hlas však napokon ustúpil a zmeny podporil.
5. Kamenický kreslí škrty za miliardu eur
Jeden z najdôležitejších bodov, ktorý mal byť aj predmetom rokovania lídrov koalície, je dohoda na prijatí konsolidačného balíčka, ktorý dokončuje minister financií Ladislav Kamenický. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť pred časom vyčíslila, že minister musí nájsť spôsob, ako ušetriť minimálne miliardu eur.
Opozičné Progresívne Slovensko nedávno informovalo na základe zdrojov z rezortu financií, že hlavný príjem má štát získať z novej dane z bezhotovostných transakcií. Rezort tým chce získať dodatočných pol miliardy eur.
Denník E zistil, že vyskladanie balíčka doteraz komplikovali aj politické spory o obsadenie postu predsedu parlamentu, ktorý si nárokuje SNS, hoci podľa koaličnej dohody patrí strane Hlas. Pri niektorých opatreniach ešte existovali medzi koaličnými stranami rozpory.
Dohoda na konsolidácii je predpokladom na prípravu štátneho rozpočtu na rok 2025. Koalícia sa na jeho znení musí dohodnúť tak, aby ho vláda mohla predložiť parlamentu najneskôr 15. októbra.
