BRATISLAVA. Štvrtá Ficova vláda ničí to, s čím pôvodne prišla a čo začala budovať tretia Ficova vláda. Vymenila väčšinu šéfov analytických útvarov na ministerstvách a tri takéto útvary úplne zrušila - na ministerstvách obrany, spravodlivosti a kultúry.
Tri útvary za sedem rokov svojej existencie upratali dáta v systémoch ministerstiev a začať ich reálne využívať, navrhli niekoľko reforiem a ušetrili štátu milióny eur pri rôznych nákupoch.
Zanikli pracovné miesta, ktoré lákali aj absolventov kvalitných zahraničných univerzít k návratu na Slovensko.
Pomerne krátky príbeh spomínaných útvarov sa začal za šéfa štátneho Inštitútu finančnej politiky Martina Filka, ktorý navrhol, aby sa podľa vzoru jeho inštitútu vybudovali analytické útvary na každom ministerstve.
Vtedajší minister financií Peter Kažimír zo Smeru nápad politicky podporil a s pomocou eurofondov sa od roku 2016 začal uskutočňovať.
Štát prijímal ľudí, ktorí boli schopní vytvárať komplexné matematické modely a pracovať s veľkými dátami.
„Cieľom bolo pomáhať vedeniu ministerstiev rozhodovať sa na základe dát a faktov. Aby malo čo najkvalitnejšie podklady,“ hovorí Andrej Svorenčík, ktorý pomohol založiť analytické útvary na ministerstve kultúry a pôdohospodárstva.
„Prišla som na miesto, kde žiadne dáta neboli. Všade sme mali obálky s papiermi, v ktorých súdy posielali zo zákona ministerstvu štatistické údaje. Našla som tam aj zalepené obálky z roku 2001,“ spomína bývalá šéfka analytického útvaru ministerstva spravodlivosti Danka Kovaľová.
Šéfka analytikov, ktorých zrušil Susko: Neostal tam kameň na kameni, nevážia si ľudský kapitál Čítajte Trvalo roky, kým zjednotili spôsob zberu dát a vybudovali použiteľné informačné systémy.
Štátni analytici priniesli aj koncept hodnoty za peniaze, teda ako najlepšie vynaložiť peniaze daňových poplatníkov.
Treba postaviť tunel popod Sorošku alebo by stačilo posilniť vlakové spojenie medzi Gemerom a Košicami a peniaze investovať do iných úsekov diaľnic? Na túto otázku hľadal odpoveď Útvar hodnoty za peniaze.
Zrušený analytický odbor ministerstva obrany sa podieľal na nákupoch v obrane, analytici z ministerstva spravodlivosti zas pomáhali vyberať budovy pre bratislavské súdy.
Inštitút kultúrnej politiky pomáhal v roku 2022 so súťažou na servis informačného systému ministerstva. Štát totiž často nevie pri verejných obstarávaniach odhadnúť hodnotu zákazky a zbytočne ju nadhodnocuje.
Analytici pripravili rozpočet s realistickými cenami a ušetrili tak štátu takmer osem miliónov eur v porovnaní so starou zmluvou.
Aj preto nedávajú zmysel argumenty ministerstiev, že rušenie útvarov je opatrenie na konsolidáciu rozpočtu. Analytické jednotky tvoria spravidla len zlomok zamestnancov ministerstiev.
Špeciálne know-how
Keď Európska komisia vymyslela plán obnovy a Hegerova vláda musela za krátky čas prísť s reformami na naštartovanie ekonomiky, obrátila sa na štátnych analytikov. Nikoho lepšieho na to štát nemal.
„To sa ľahko povie, že napísať reformu. Ale napísať to spôsobom, ktorý bude obhájiteľný pred Európskou komisiou, to chce nejaké konkrétne know-how. To nedokáže urobiť obyčajný pracovník v rezorte,“ vysvetľuje šéf zrušeného Inštitútu kultúrnej politiky Marcel Čas.
Analytici vymysleli, ako zreformovať rozhodovanie pamiatkových úradov.
Analytický útvar ministerstva spravodlivosti zase pripravoval všetky verzie súdnej mapy. Vymysleli tam aj model, z ktorého minister vie, na ktorých súdoch treba doplniť sudcov. Využíva ho aj súčasný minister Boris Susko zo Smeru.
V analytických útvaroch robia aj absolventi štipendijného programu Martina Filka, ktorí vďaka štátnym grantom vyštudovali najprestížnejšie univerzity sveta.
No aj mimo tohto programu mala práca v analytických jednotkách vysokú prestíž. V júni odvolaný šéf Inštitútu zdravotných analýz Matej Mišík hovorí, že tak mohol pracovať s ľuďmi s diplomami z Cambridgea či z Oxfordu.
„Do štátneho sektora ľudia prichádzajú pomôcť robiť na veciach, ktoré majú zmysel a dosah. Takáto atraktivita by sa dala v súkromnom sektore dosiahnuť len mimoriadne vysokými platmi,“ hovorí Mišík.
Politika vyhrala nad odbornosťou
Marta Kahancová z Univerzity Komenského, ktorá je aj členkou Riadiaceho výboru pre analytické jednotky, považuje rušenie celých útvarov za nesystémové, ale tiež nedostatočne odkomunikované.
„Vznikajú pochybnosti a úvahy o politickej dominancii, ktorá vyhrala súboj s odbornosťou,“ hovorí.
Problémom sú aj odchody riaditeľov útvarov, ktoré nezanikli. Odchody z týchto pozícií boli časté aj v minulosti, no nie až takto. Za tejto vlády ich skončilo už osem.
„Dôležitý je dôvod fluktuácie a či je fluktuácia dobrovoľná, alebo nie,“ hovorí Marta Kahancová. Dobrovoľne odišli len traja riaditelia (Inštitút dopravnej politiky, Inštitút finančnej politiky a Inštitút správnych a bezpečnostných analýz).
Vo funkcii tak zostávajú len štyria riaditelia.
Návrat o 20 rokov späť
Ministri nijako nezdôvodnili rušenie týchto útvarov.
„Z mojej pozície som nedostala o dôvodoch zrušenia analytického útvaru žiadne informácie a neviem, či našu agendu prebrala iná zložka,“ hovorí Barbora Hrozenská, bývalá riaditeľka analytického útvaru na ministerstve obrany.
Minister Susko svojim analytikom napísal e-mail, že prínosy ich práce pre efektívne fungovanie súdnictva sú vraj prakticky nemerateľné.
„Myslím si, že ľudia, ktorí urobili rozhodnutie o našom zrušení, v skutočnosti nerozumejú tomu, čo robíme,“ hovorí Kovaľová.
Na ministerstve kultúry počuli analytici rôzne zdôvodnenia. Napríklad, že išlo o konsolidačné opatrenie alebo manažérske rozhodnutie.
Zároveň je už teraz jasné, že prácu analytikov nedokáže nikto prebrať. Kovaľová hovorí, že súdy po ich odchode prestali dostávať dáta a z ministerstva sa im nikto neozýva.
Ministerstvá nebudú vedieť robiť analýzy či využívať dáta.
„V konečnom dôsledku bude štát nútený na plnenie úloh najímať externých konzultantov za oveľa vyššie náklady, a je otázne, či tieto služby budú mať rovnakú kvalitu,“ tvrdí Ján Dráb, ktorého odvolali z funkcie riaditeľa Inštitútu environmentálnych politík v marci.
Nie je to však efektívne, pretože štátni analytici poznajú dáta, procesy, ale aj ľudí vo verejnom sektore.
„Týmto sa vraciame o 15 až 20 rokov dozadu, čo je pre Slovensko výrazná strata,“ hovorí Dráb.
Aj keby sa zmenila politická situácia v krajine a nová vláda sa rozhodne vybudovať analytické útvary odznova, bude to trvať roky. „Všetko sa dá vybudovať nanovo, ale trvá to. Iba kým získate šikovných vzdelaných ľudí, tak prejdú dva roky,“ hovorí Kovaľová.
Čas má v pláne zozbierať všetky projekty, ktoré riešil Inštitút kultúrnej politiky posledných sedem rokov, a zakonzervovať tak know-how. „Ak sa jedného dňa nájde politická vôľa, tak to odovzdám. Bol by som rád, aby zase nezačínali odznova, lebo to boli roky mravčej práce,“ hovorí.
Príliš nezávislé
Už aj v minulosti mávali ministri s analytickými útvarmi spory, ktoré sa končili reorganizáciou útvarov a odchodmi analytikov. Napríklad na ministerstve zdravotníctva alebo školstva.
Minister zdravotníctva za OĽaNO Marek Krajčí zrušil Inštitút zdravotnej politiky a nahradil ho Inštitútom zdravotných analýz. Zmenil aj jeho úlohy. Kým prvý bežne viedol vyjednávania o reformách, druhý sa mal už venovať len analýzam.
Analytické útvary si na verejnosti vybudovali povesť akéhosi vnútorného oponenta a kritika.
Niekedy táto kritika presiakla na verejnosť. Napríklad, keď odchádzal šéf Inštitútu vzdelávacej politiky Michal Rehúš, kritizoval vedenie ministerstva školstva za to, že cenzurovalo ich výstupy a nedostatočne riešilo vzdelávanie detí počas pandémie.
Stávalo sa, že ministri nevedeli, ako analytikov využiť, a trpeli ich len preto, že nechceli prísť o eurofondy. V takých prípadoch štátni analytici prichádzali s vlastnými témami, no nevytvorila sa dôvera medzi nimi a ministrom.
Analytické útvary sú tiež jedinými oddeleniami ministerstiev, ktoré majú samostatnú komunikáciu s verejnosťou, napríklad na facebooku, aj keď tá zrejme prechádza schválením ministerstva.
Medzi odborníkmi na štátnu správu sa debatuje aj o tom, či neboli analytické útvary až príliš nezávislé. V takom nastavení ich môžu noví ministri vnímať ako hrozbu a ich zrušenie sa pre nich mohlo javiť aj ako jednoduché riešenie.
Svorenčík oponuje, že analytický útvar nevie byť nezávislý od ministerstva, na ktorom pôsobí. „Je predsa jeho súčasťou a hierarchicky je podriadený ministrovi,“ vysvetľuje.
Aj Čas hovorí, že formálne je analytický útvar súčasťou ministerstva ako hocijaká iná sekcia. „Ich nezávislosť bola daná skôr kvalitou ľudí. Tam pracujú inteligentní, dobre vzdelaní, skôr mladší ľudia, ktorí nezažili totalitu a ich schopnosti autocenzúry sú relatívne slabé,“ myslí si Čas.
Ak vidia, že vedenie nepresadzuje verejný záujem, hľadajú spôsoby, ako ho o tom presvedčiť, hovorí Čas.
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
