BRATISLAVA. Zákaz využívania mobilov na školách má pomerne silnú podporu.
Za úplný zákaz alebo za obmedzenie mobilov na čas pred a po vyučovaní na základných školách je 70 percent opýtaných, na stredných školách so zákazom a obmedzením súhlasí 50 percent respondentov.
Vyplynulo to z prieskumu agentúry Go4insight, ktorá v súvislosti so začiatkom školského roka zisťovala názor Slovákov na používanie mobilov na školách.
Agentúra sa zamerala aj na využívanie umelej inteligencie vo výučbe, pretože ide o faktory, ktoré ovplyvňujú spôsob učenia a celkovú atmosféru a dynamiku na školách. Agentúra vykonávala prieskum na prelome júla a augusta na vzorke tisíc respondentov.
Čím mladší žiaci, tým menej možností
Prieskum ukázal, že používanie mobilov na školách je témou, ktorá rozdeľuje učiteľov, rodičov aj študentov. Slovenská populácia sa tak snaží nájsť rovnováhu medzi úplným zákazom používania mobilných telefónov v priestoroch školy a ich aktívnym zapojením do vyučovania.
Zákaz mobilných telefónov aj inklúzia. Vo vzdelávaní má nastať nežná revolúcia Čítajte Podľa prieskumu sa ako kompromisné riešenie javí povolenie využívania mobilov pred a po vyučovaní. Agentúra zistila, že v prípade základných škôl preferuje úplný zákaz používania mobilov v priestoroch školy približne tretina opýtaných (36 percent).
Ďalšia približne tretina by súhlasila s tým, aby sa mobilné telefóny mohli využívať pred a po vyučovaní (34 percent) a sedmina respondentov je za to, aby mohli byť používané aj počas prestávok a pred a po vyučovaním (14 percent).
Rodičia chcú mať kontakt pred a po vyučovaní
Desatina opýtaných je názoru, že by sa mali mobily na školách aktívne používať, a to aj počas vyučovania ako prostriedok na vyhľadávanie informácií (10 percent).
„Rodičia, ktorí majú školopovinné deti na základných školách, majú na využívanie mobilov deťmi počas pobytu v škole podobný názor ako celá populácia. Zrejme z bezpečnostných a logistických dôvodov by o niečo menej preferovali absolútny zákaz používania mobilov v priestoroch škôl (30 percent), väčšina z nich by sa prihovárala za možnosť používať mobily pred a po vyučovaní (40 percent), prípadne aj počas prestávok (16 percent),“ priblížila agentúra.
Sú aj hlasy za zapojenie mobilov do vyučovania
V prípade používania mobilov na stredných školách je spoločnosť podstatne otvorenejšia. Proti úplnému zákazu mobilných telefónov na školách je šestina opýtaných (16 percent).
Za využívanie mobilov pred a po vyučovaní je tretina respondentov (34 percent) a štvrtina je za to, aby mohli študenti používať mobily aj počas prestávok (27 percent).
Samosprávy podporili novú formu financovania materských škôl Čítajte „Naopak, približne šestina populácie by bola aj za aktívnejšie zapojenie využívania mobilných telefónov do procesu vyučovania (17 percent).
Rodičia, ktorí majú školopovinné deti, sú rozdelení v názore na používanie mobilných telefónov na stredných školách veľmi podobne ako celá populácia,“ spresnila agentúra s tým, že šestina opýtaných je za úplný celoplošný zákaz (16 percent) a ďalšia šestina by, naopak, prijala aktívne využívanie mobilných telefónov počas vyučovania (18 percent).
Prieskum súčasne ukázal, že čím je respondent starší, tým má vyššiu tendenciu preferovať úplný zákaz mobilov na školách.
„Dokonca aj medzi mladými ľuďmi do 24 rokov je približne polovica toho názoru, že mobily by mali byť na základných školách buď úplne zakázané, alebo ich použitie by malo byť limitované len na čas pred alebo po vyučovaní,“ priblížila agentúra.
Umelá inteligencia a domáce úlohy
Ľudia na Slovensku sa prikláňajú k názoru, že je na školách žiaduce používanie umelej inteligencie, no malo by byť regulované. To platí predovšetkým pre základné školy a v o niečo menšej miere aj pre stredné školy.
Z prieskumu konkrétne vyplynulo, že za aktívne využívanie umelej inteligencie na vyučovaní na základných školách je približne štvrtina respondentov (24 percent), kým na stredných je to tretina opýtaných (33 percent).
Pätina ľudí na Slovensku je názoru, že by sa mala využívať umelá inteligencia len ako pomoc pri písaní domácich úloh či dlhodobejších školských zadaní.
„To, že umelá inteligencia by na školách vôbec nemala mať miesto, si myslí tretina populácie v prípade základných škôl (37 percent) a približne štvrtina obyvateľstva v prípade stredných škôl (26 percent),“ doplnila agentúra s tým, že pätina respondentov sa k tejto téme nevedela vyjadriť.
Z prieskumu zistili, že podpora umelej inteligencie na školách klesá s vyšším vekom, pričom s nejakou formou začlenenia umelej inteligencie do vyučovania súhlasia tri štvrtiny mladých ľudí do 24 rokov. U ľudí nad 60 rokov je to 40 percent.
