BRATISLAVA. O vyšetrovaní májového atentátu na predsedu vlády Roberta Fica vieme veľmi málo, a je to nesmierne netransparentné. Na piatkovej tlačovej konferencii to skonštatoval predseda opozičného Progresívneho Slovenska Michal Šimečka.
Navyše je podľa neho celá vec poznačená únikmi informácií.
„Ale predovšetkým, nikto nevyvodil zodpovednosť za také vážne zlyhanie,“ uviedol Šimečka s tým, že v iných krajinách je úplne bežné, že keď sa niečo podobné stane, tak relevantný človek odstúpi zo svojej funkcie.
„Na Slovensku sa všetci tvárime, že sa nič nestalo,“ doplnil Šimečka.
Minister vnútra podľa Spišiaka z PS len zhoršuje situáciu v polícii Čítajte Šimečka: Nerozumiem, ako to mohli takto nedomyslieť
Progresívne Slovensko tiež kritizuje vládnu koalíciu za to, že sa ešte nedohodla na novom predsedovi parlamentu. Podľa šéfa strany to ukazuje jej nekompetentnosť.
"Pokiaľ ide o predsedu parlamentu, lebo chápem to tak, že to je hlavné jablko sváru v koalícii, na to predsa mali mesiace. Dokonca ešte predtým, než bol Peter Pellegrini zvolený za prezidenta. Veď už v situácii, keď sa Peter Pellegrini rozhodol kandidovať, tak mali predvídať, že sa to môže stať. Nerozumiem, ako to mohli takto nedomyslieť, zanedbať, ako si mohli myslieť, že sa to nejako vyrieši," skonštatoval.
Šimečka upozornil aj na to, že ešte neboli predstavené konsolidačné opatrenia. Pripomenul, že od vlády to žiadali ešte na jar.
"To sú obrovské peniaze, ktoré treba ušetriť, cez jednu miliardu. A to nie je niečo, čo môžete priniesť na poslednú chvíľu do parlamentu a schváliť to v skrátenom legislatívnom konaní za dva dni. To má dosah na obrovské množstvo ľudí," dodal.
Kritizujú aj rentu pre Žilinku
Líder PS namietal aj legislatívny návrh týkajúci sa výsluhového dôchodku generálneho prokurátora.
"Vo vláde si zvýšili platy, a to veľmi pokútnym spôsobom - obídením zákona, zvýšením paušálnych náhrad, lietajú si na vládnom špeciáli do Nemecka, zvýšili rentu premiérovi v zákone, ktorý nazvali lex atentát, hoci zvýšenie renty nemá nič s atentátom, a teraz pokračujú a dávajú rentu Marošovi Žilinkovi," podotkol.
Ministerstvo sa bráni
Ministerstvo vnútra SR v reakcii uviedlo, že najviac policajtov odišlo z Policajného zboru v roku 2020 (1 473) a v roku 2021 (1 385). Poradcom vtedajšieho ministra vnútra Romana Mikulca bol podľa rezortu práve Jaroslav Spišiak.
„Terajšie vedenie rezortu vnútra podniklo viacero konkrétnych krokov smerom k stabilizácii Policajného zboru na riešenie podstavu, ktorý tu nechalo predošlé vedenie,“ povedal hovorca MV SR Matej Neumann.
Zároveň pripomenul, že motivačným prvkom bolo vyplatenie jednorazovej odmeny policajtom vo výške 500 eur v apríli tohto roku.
„V júli rezort vnútra vyplatil policajtom odmeny za kvalitné plnenie úloh vo výške 330 eur a hodnotiace odmeny do sumy 400 eur na výkonných útvaroch a do sumy 200 eur na ostatných útvaroch,“ zdôraznil hovorca.
Pripomenul tiež novelu zákona o štátnej službe, ktorú tento týždeň schválila vláda.
Kroky pre personálnu stabilizáciu v prostredí Policajného zboru podľa rezortu vnútra podporí aj masívna náborová kampaň, ktorú ministerstvo pripravuje.
„Rovnako zlepšenie pracovných podmienok nielen policajtov, ale aj občianskych zamestnancov je jednou z priorít súčasného vedenia ministerstva. Pracovné podmienky sa zlepšia aj obmenou zastaranej výpočtovej techniky, budovaním autoparku po vzore českej polície, masívnou rekonštrukciou policajných staníc, ale aj poskytovaním nájomných bytov či cestovaním vlakovou dopravou zadarmo,“ povedal Neumann.
Doplnil, že rezort intenzívne pokračuje v hľadaní ďalších možností a riešení, ktoré by zabezpečili adekvátne platové podmienky príslušníkom Policajného zboru.
„Podarilo sa napríklad vyrokovať zvýšenie rizikového príplatku všetkým vyšetrovateľom na krajských a okresných riaditeľstvách Policajného zboru,“ dodal hovorca.
Navrhnú dofinancovanie samospráv
Poslanci Progresívneho Slovenska Marek Lackovič a Jana Hanuliaková navrhnú na septembrovej schôdzi Národnej rady SR dofinancovanie samospráv.
Podľa Lackoviča je neprípustné, aby starostovia z vlastného vrecka požičiavali peniaze na chod obcí, pretože samospráv sa dotkol výpadok príjmov vo výške 120 miliónov eur.
„Ak sa v tomto roku našlo sto miliónov eur na nové ministerstvo pre Andreja Danka, musia sa nájsť aj peniaze pre slovenské samosprávy. V opačnom prípade hrozí nielen odloženie kľúčových projektov v našich regiónoch, ale obce môžu mať problém plniť aj svoje základné úlohy,” vyhlásil Lackovič.
Je podľa neho nedôstojné, aby mestá a obce mesiac čo mesiac bezvýsledne a ponižujúco žiadali vládu o peniaze, ktoré im patria.
V porovnaní s prognózami dostali miestne samosprávy v prvých siedmich mesiacoch tohto roka o 84 miliónov eur menej.
Predseda združenia SK8, trnavský župan a člen Progresívneho Slovenska Jozef Viskupič vyčíslil výpadok za župy na 36 miliónov eur. Celkovo tak samosprávam chýba 120 miliónov eur. Dôvodom sú výrazné výpadky dane z príjmu fyzických osôb.
