Hneď v druhý deň školského roka sa zopakovala situácia z jari, keď školám prišli výhražné e-maily, že v budovách môže byť bomba. Dostalo ich asi 270 škôl. Vyhrážky sa nepotvrdili a školy mohli neskôr pokračovať vo vyučovaní.
Náročné situácie pôsobia aj na ľudí, ktorí sa o nich dozvedeli sprostredkovane, hovorí psychológ a zakladateľ online psychologickej poradne pre mladých IPčko Marek Madro.
Dôležitú úlohu podľa neho zohrávajú školskí psychológovia, ktorí počas aj po takejto udalosti pomáhajú zvládať tieto situácie deťom aj dospelým. Preto by mali byť v každej škole.
Na stovkách škôl opäť nahlásili bombu, polícia začala trestné stíhanie Čítajte "My sa v IPčku venujeme vzdelávaniu psychológov, učiteľov a dalších prvolíniovych pracovníkov v téme krízovej intervencie aj radikalizácie mladých ľudí. Budeme v tom pokračovať aj v tomto školskom roku," povedal.
O možných hrozbách na školách treba podľa psychológov s deťmi i mladistvými hovoriť správnou formou. Denník SME prináša rady, ako môžu učitelia aj rodičia deťom pomôcť v krízovej situácii.
1. Nezostávať so svojimi pocitmi osamote
Pocity strachu, úzkosti, hnevu a obáv, že sa situácia zopakuje, môžu podľa psychológov ovplyvniť aj spánok či stravovacie návyky.
"Objaviť sa môžu aj bolesti hlavy či nevoľnosť. Niektorí ľudia reagujú na podobnú situáciu okamžite, iní až s odstupom času,“ povedal Marek Madro.
Dôležité je stres uvoľniť. „Môžete aj plakať alebo si zakričať. Niekomu pomôže ísť si zabehať, modliť sa, meditovať alebo zapísať si myšlienky. Každému z nás pomáha niečo iné a je to v poriadku,“ hovorí
2. Pomôcť môžu blízki i odborníci
Priestor pocitom je dobré dať v rozhovore s priateľmi, blízkymi a odborníkmi. „Podporte vaše deti a mladistvých, aby sa zdôverili so svojimi pocitmi aj niekomu inému ako vám, ak to bude pre nich užitočné. Ponúknite im aj možnosť anonymných nonstop liniek pomoci,“ ozrejmil Madro z IPčka, ktoré má bezplatnú krízovú linku pomoci 0800 500 333.
3. Dopriať deťom a mladým odpovede
O utorňajšej hrozbe i možných rizikách podiaľ možno treba hovoriť primerane veku, ale úprimne.
„Ak sa vaše dieťa chce rozprávať, odhaľuje to, čo ho aktuálne trápi a na čo potrebuje poznať odpovede. Sústreďte sa na vytvorenie priestoru a času, kde sa môže pýtať čokoľvek, čo potrebuje. Dať dieťaťu možnosť pýtať sa je súčasťou podpory v náročnej situácii,“ povedal Madro.
Dieťa vníma a pozoruje reakcie dospelého, preto je dôležité, aby bol sám v najväčšej možnej pohode. Ak sa dieťa či mladý dospelý rozprávať nechce, treba mu dopriať čas. Dôležité je aj uistenie, že dospelý je pripravený tému kedykoľvek otvoriť.
4. Byť vnímavý
„Zistite, aké informácie dieťa má. Ak zachytilo iba čiastkové informácie, vďaka spoločnému rozhovoru a vysvetleniam bude môcť lepšie pochopiť, čo sa deje,“ objasnil psychológ.
Pre mladšie deti od osem do desať rokov sú dôležité krátke a faktické informácie, v ktorých prevládajú bezpečie a upokojujúci tón.
„V tomto veku sú pre dieťa bezpečím práve rodičia a dospelí. Vyhnite sa hrozivým správam. Pokúste sa eliminovať mediálne výstupy, reportáže a články v prítomnosti mladších detí, čo nedokážu spracovať ich obsah, ktorý v nich môže vyvolať strach,“ hovorí Madro.
Kto má doma tínedžera, môže si s ním pozrieť niektoré mediálne výstupy, spoločne hovoriť o pocitoch a o tom, čo by v danej chvíli potrebovali.
5. Vytvoriť bezpečie aj neverbálne
Ponúknuť objatie, pohladenia aj bozky, ktoré vyvolávajú u detí pocit bezpečia, dôveru a istotu, že dospelý je nablízku.
Beata
Balogová
