Pokročilý špionážny softvér môže byť obrovskou zbraňou vyšetrovateľov, no aj ľudí, ktorí ho chcú zneužiť na osobné či politické účely.
Hoci izraelský systém Pegasus spoločnosti NSO Group mala viac ako polovica štátov Európskej únie, obrátil sa aj proti nej. Medzi sledovanými vrcholovými politikmi v kauze, ktorá vypukla v roku 2021, bol napríklad francúzsky prezident Emmanuel Macron.
Pre zneužívanie špionážnych softvérov vznikol vyšetrovací výbor PEGA Európskeho parlamentu, ktorého členom bol aj bývalý slovenský europoslanec VLADIMÍR BILČÍK. Bol aj tieňovým spravodajcom záverečnej správy výboru za frakciu európskych ľudovcov.
Svoje zistenia výbor označil za alarmujúce a šokujúce, a po kauze prezývanej aj európska Watergate musela Európska únia prijímať opatrenia.
Teraz sa na verejnosť dostali informácie, že Pegasus možno najnovšie získala aj SIS.
V rozhovore sa dočítate:
- ako Európsky parlament vyšetroval zneužívanie softvéru Pegasus štátmi EÚ,
- aké sú výhrady Únie pri používaní špionážnych nástrojov,
- v čom sa Pegasus líši od tradičného odpočúvania,
- aké boli závery vyšetrovacieho výboru a čo odporučil Európskej komisii,
- ako Komisia reagovala a prečo by sa Únia mala témou znova zaoberať,
- prečo môže byť špionážny softvér hrozbou pre demokraciu,
- či by prekážalo, ak by sme špionážne nástroje naozaj zakúpili konkrétne od Izraela.
Minuloročná správa europarlamentu hovorí, že až 14 krajín Únie si zaobstaralo systém Pegasus, a s istotou predpokladá, že všetky členské štáty si zakúpili jeden alebo viacero komerčných produktov špionážneho softvéru. Minister vnútra Šutaj Eštok z Hlasu tvrdí, že použitie špionážneho softvéru ako Pegasus by bolo v rozpore s našimi zákonmi a ohlásil zmenu zákonov, ktorá nasadenie takýchto systémov „absolútne vylúči“. Nie sú tieto tvrdenia v rozpore?
Nie je systém ako systém. Niečo také ako Pegasus sa nedá len tak kúpiť. Je to niečo, čo si môžu obstarať vlády členských štátov, respektíve bezpečnostné zložky a rádovo hovoríme pri prevádzke takéhoto systému o desiatkach miliónov eur.
