BRATISLAVA. Keď mal minister vnútra Matúš Šutaj Eštok z Hlasu vysvetľovať začiatkom novembra, prečo odstavil policajtov okolo Jána Čurillu, zachraňovali ho koaliční poslanci. Neprišli na zasadnutie ústavnoprávneho výboru a ten nebol uznášaniaschopný.
Opozícia žiadala aspoň neformálnu diskusiu, keďže jej vlastní poslanci prišli, a na chodbe parlamentu už čakali nielen minister Šutaj Eštok, ale aj jeho štátna tajomníčka Lucia Kurilovská a šéfka whistleblowerského úradu Zuzana Dlugošová.

Šutaj Eštok a Kurilovská však o neformálnu diskusiu nemali záujem a ihneď odišli.
Podobná situácia sa zopakovala aj o týždeň neskôr, keď mal prísť pred iný výbor Šutaj Eštok predstaviť vtedy ešte zamýšľaného šéf polície Ľubomíra Soláka. Opäť prišlo málo poslancov a opäť sa nekonala ani neformálna diskusia.
„Nie sme uznášaniaschopní,“ oznamoval poslanec Smeru Tibor Gašpar. „Nemám nič iné,“ dodal s úsmevom a schôdzu výboru rozpustil.
Snaha koaličných poslancov zvolať neformálne zasadnutie výboru na kontrolu Slovenskej informačnej služby preto prekvapuje. Kolegov pozval vo štvrtok priamo do SIS podpredseda výboru Samuel Migaľ z Hlasu.
O takejto pozvánke do SIS neskôr informoval aj jej šéf Pavol Gašpar.
„Je jasné, že nebudeme môcť prijať žiadne uznesenie, ale je extrémne dôležité, aby poslanci dostali odpovede na svoje oprávnené otázky,“ hovorí Migaľ.
Riadne zasadnutie výboru pritom nemá kto zvolať, lebo koalícia v júni odvolala jeho predsedníčku Máriu Kolíkovú z SaS. Jej dôvody opozícia zhodne označila za vymyslené a vykonštruované.
V tomto duchu reaguje aj na snahu o neformálne rokovanie výboru.
Hmla na prekrytie, reaguje opozície
Tém, ktorými by sa mal výbor pre kontrolu SIS zaoberať, je viacero. Patrí k nim údajný nákup systému Pegasus, ktorý umožňuje vniknúť a zasahovať do mobilov na diaľku, a hovoriť by sa malo tiež o vyhrážkach bombovými útokmi, ktoré dostávajú školy či škôlky. Témou je aj nevyšetrený atentát na premiéra Roberta Fica.
Otázkam by však Gašpar mohol čeliť aj preto, že jeho meno sa dostalo do vlastností dokumentu s návrhom poslancov Smeru a SNS na odvolanie Michala Šimečku z PS z kresla podpredsedu parlamentu.

Predstavitelia PS však hovoria, že by prišli neformálne diskutovať len v prípade, ak by bolo hneď prvým bodom vysvetlenie, či Pavol Gašpar ako šéf tajnej služby nezasahuje do politického boja.
„Toto stretnutie budeme vnímať ako zmysluplné jedine vtedy, ak budú predložené konkrétne listinné dôkazy, ktoré vyvrátia podozrenia,“ povedal Martin Dubéci z PS, ktorý je členom výboru. Ak Gašpar také dôkazy nedoloží, mal by sa podľa predstaviteľov PS vzdať funkcie.
Kolíková pripomína, že práve vládna koalícia jej odvolaním vedome zablokovala kontrolu SIS. Okrem výboru tajnú službu nemá kto iný kontrolovať.
Neformálne stretnutie v žiadnom prípade nemôže nahradiť prácu výboru, hovorí Kolíková. „Považujeme to za hmlu, ktorou chcú prekryť, že kontrola SIS na pôde parlamentu je zablokovaná."
Na neformálnom stretnutí sa nezúčastní, pretože SIS sa má podľa nej kontrolovať v parlamente a výbor má viesť opozičný poslanec. „Len taká kontrola má zmysel,“ vysvetľuje Kolíková.
K tomuto postoju sa pridalo aj hnutie Slovensko, za ktoré sedí vo výbore Gábor Grendel. Hovorí, že zákon žiadne „neformálne stretnutie pri kávičke ani nepozná“.
„Právomoci kontrolovať Slovenskú informačnú službu sú poslancom od júna odopreté. Je to škandál,“ hovorí Grendel.
Smer, Hlas a SNS tvrdia, že právo na predsedu kontrolného výboru opozícii neodopierajú, ale nemôže to byť Kolíková.
Ako dôvod jej odvolania použila koalícia podnet, ktorý Kolíková adresovala Generálnej prokuratúre po zmene štatútu SIS, ktorou vláda vo februári umožnila, aby sa stal Gašpar de facto riaditeľom služby, hoci ešte ho nevymenoval prezident. Kolíková zmenu považovala za nezákonnú.
Koaliční poslanci ju obvinili, že sa na prokuratúru obrátila „svojvoľne a bez predchádzajúceho súhlasu výboru“. Ona sa bráni tým, že podnet podávala ako poslankyňa, nie ako predsedníčka výboru.
Opozícia trvá na opätovnom zvolení Kolíkovej do funkcie šéfky výboru. Koaliční poslanci to odmietajú a tvrdia, že tento postoj je len predlžovaním nefunkčnosti výboru.
1680 najbližších hodín
Poverený predseda parlamentu Peter Žiga z Hlasu pritom ešte v koncom júna sľuboval, že problém chýbajúceho šéfa výboru vyrieši v najbližších hodinách.
„Odvtedy prešlo 1680 'najbližších hodín',“ povedal Grendel. Žiadny iný štát Severoatlantickej aliancie, v ktorom by nefungovala poslanecká kontrola spravodajských služieb, podľa neho nie je.
Riešením by podľa Grendela bolo, aby Žiga zvolal aspoň spoločné rokovania výborov pre obranu a bezpečnosť a pre kontrolu SIS. Na to má Žiga právomoc.
Žiga povedal iba toľko, že výzvu berie na vedomie.
"Obdobie najbližšej schôdze Národnej rady bude vhodnou príležitosťou nájsť prijateľné riešenie, ako zabezpečiť kontrolnú činnosť parlamentu. Tým je napríklad voľba nového predsedu výboru," odkázal.
Opozícia upozorňovala aj na to, že efektívna kontrola tajných služieb v skutočnosti na Slovensku neexistuje.
Na Gašpara sa pritom zosypala kritika a výzvy na odstúpenie už týždeň po tom, čo ho prezident Peter Pellegrini koncom augusta oficiálne vymenoval do funkcie.
Stalo sa to, keď Denník N upozornil na možné využívanie sporného izraelského systému Pegasus na sledovanie mobilov. Hoci ministri Šutaj Eštok a Robert Kaliňák popreli, že by SIS takýto systém mala, niektorí opoziční poslanci tvrdia opak. V súčasnosti to nemá kto skontrolovať.

Beata
Balogová
