Prezident Peter Pellegrini si uctil obete holokaustu. ZDROJ: TASR
BRATISLAVA. Zľahčovanie holokaustu a prekrúcanie histórie sa nesmie tolerovať. Vyhlásil to prezident Peter Pellegrini, ktorý si pripomenul Deň obetí holokaustu a rasového násilia.
Ako pripomenul, dnešný deň sa spája s mimoriadne tragickou kapitolou slovenských dejín a s obdobím nadvlády fašistického režimu.
„Jeho stavebným materiálom bola ľudská zloba a jeho základom zvrátené presvedčenie, že jedna rasa či etnikum môže byť nadradené nad inými. Že niekomu len pre jeho pôvod možno uprieť a pošliapať jeho ľudské a občianske práva, zredukovať ich, obmedzovať a napokon obetiam odňať aj právo na samotnú holú existenciu a odňať právo na život,“ uviedol Pellegrini s tým, že takouto cestou vykročila vláda Slovenského štátu, keď 9, septembra v roku 1941 prijala takzvaný Židovský kódex.
Extrémistické prúdy na sociálnych sieťach
Ako prezident pripomenul, tento kódex obsahoval kruté opatrenia, ktoré boli namierené proti vlastným občanom. „Boli vylúčení z verejného života, zo škôl i z niektorých profesii vrátane lekárskej praxe. Boli zbavovaní majetku a ľudskej dôstojnosti.
Ďalším pokračovaním tejto cesty do pekla holokaustu sa stali deportácie, ktoré sa začali v marci v roku 1942.
Prvý transport z popradskej stanice do Osvienčimu predznamenal to, čo ďalej nasledovalo - mesiace a roky, ktoré priniesli bolesť tisíckam ľudí vystavených prenasledovaniu či odvlečených do koncentračných táborov,“ dodal prezident s tým, že túto mašinériu zastavila až definitívna porážka nacizmu.
V tejto súvislosti vyzdvihol význam Slovenského národného povstania ako ozbrojeného vystúpenia, ktorým Slováci odmietli neľudskosť, krutosť a svojvôľu, a zaradili sa k víťazom druhej svetovej vojny. Takéto presvedčenie a hodnotové ukotvenie musí byť podľa neho aktuálne aj dnes.
„Aj v súčasnosti sa stretávame s nepochopiteľnou recidívou ľudskej zloby, nevnímajúc toxické ideológie ako fašizmus, či iné prejavy rasovej a národnostnej nevraživosti. Extrémistické prúdy hľadajú spôsoby aj príležitosti, akými by znovu mohli nadobudnúť vplyv v spoločnosti a prenikať do verejného priestoru,“ upozornil Pellegrini a priblížil, že cestu k priaznivcom im uľahčuje internet a sociálne siete.
„Vďaka týmto symptómom modernej doby môže byť dnes cesta od slov k činom ešte kratšia, než bola v minulosti,“ doplnil prezident.
Podceňovanie varovných signálov
Pellegrini súčasne apeluje na to, že sa nesmú v spoločnosti podceňovať varovné signály rodiacej sa nenávisti, nesmú sa tolerovať prípady, keď aj ľudia s verejným vplyvom odmietajú existenciu holokaustu či prekrúcajú históriu.
Pellegrini sa v tejto súvislosti prihovoril preživším holokaustu. „Je dôležitá vaša ochota rozprávať nám svoje príbehy a naša ochota ich počúvať, rozumieť im a vcítiť sa do nich,“ povedal prezident a podotkol, že vzhľadom na desaťročia, ktoré ubehli, boli preživší na ten čas ešte len deti.
„Ich detstvo, ktoré by malo byť časom nevinnosti, hier, radosti a nádeje, bolo poznamenané utrpením, utopené v bolesti a slzách. Nedopusťme, aby sa história opakovala a aby deti niečo podobné ešte niekedy zažili,“ zdôraznil prezident s tým, že holokaust nesmie byť nikdy vymazaný z pamäti ľudí. „Som presvedčený, že človek s dušou, srdcom a svedomím, nemôže holokaust do svojej pamäte nevpustiť a ani ho z nej odstrániť. Ctení preživší, chcem vás ubezpečiť - pamätáme si a nikdy nezabudneme,“ uzavrel prezident.
Židovský kódex
Tento rok uplynie 83 rokov odkedy vláda vojnového Slovenského štátu 9. septembra 1941 vydala Nariadenie o právnom postavení Židov, známe ako Židovský kódex.
Od októbra roku 2001 si 9. september pripomíname ako spomienku na obete holokaustu a výzvu k zápasu proti všetkým prejavom rasizmu, neznášanlivosti, xenofóbie a akejkoľvek forme útlaku a diskriminácie.
Transport prvých tisíc židovských žien vypravili 25. marca 1942 z Popradu, posledný transport vyviezol celé rodiny 20. októbra v tom istom roku. Slovenská vláda za deportáciu každého Žida zaplatila 500 ríšskych mariek, ako to požadovalo Nemecko.
Päťdesiatsedem transportov smerovalo do oblasti Lublinu a do Osvienčimu, do koncentračných táborov vyviezli 58-tisíc Židov, z ktorých prežilo len niekoľko stoviek. Druhá vlna deportácií od jesene 1944 zasiahla približne 13-tisíc ľudí.
