OSTRÝ GRÚŇ, KĽAK. Prirovnávajú ich k českým Lidiciam. V podhorských obciach Ostrý Grúň a Kľak zavraždili nacisti v januári 1945 takmer 150 ľudí. Dediny vypálili, masaker dostal názov Krvavá nedeľa.
Udalosti spomínal vo svojom príhovore počas 80. výročia SNP aj prezident Peter Pellegrini. "Kalište, Kľak či Ostrý Grúň sú pamätníkmi ľudskej obety, ale aj nesmiernej krutosti tých, ktorí sa vyvŕšili na bezbranných ľuďoch vrátane žien a detí."
Kalište, ktoré fašisti zrovnali so zemou v marci 1945, bola obec hlboko v Nízkych Tatrách. Už nikdy nebola obnovená. Miesto je jednou z expozícií Múzea SNP v Banskej Bystrici, v areáli je aj náučný chodník.
Podobne majú náučný chodník aj v Kľaku. Jedna zo zastávok je aj pri miestnom pamätníku Krvavej nedele, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou.
Vďaka ÚV KSS
O udalostiach z januára 1945 sa však návštevník z informačnej tabule veľa nedozvie.
Medzi technickými informáciami o budovaní pomníka zaujme zmienka o tom, že na jeseň roku 1965 sa pristúpilo k jeho rozšíreniu na základe rozhodnutia Ústredného výboru KSS. "Rekonštrukcia prebiehala v rokoch 1965 až 1968 a bola uskutočňovaná "v Akcii Z".
Vysvetlenie, čo bola Akcia Z, chýba, Za minulého režimu išlo o brigády, na ktorých sa obyvatelia obcí zúčastňovali bez nároku na odmenu a podľa oficiálnej verzie dobrovoľne.
V tom čase bolo bežné, keď obec v dokumentácii uvádzala, že niečo vybudovala v rámci Akcie Z. Dnes to už veľmi nie je zvykom.
Tabuľa pritom zďaleka nie je z toho obdobia. Dlhoročný starosta Kľaku Ľuboš Haring (nezávislý) hovorí, že pri výstavbe náučného chodníka ju tam osadili v roku 2015. "Asi vtedy len prepísali text z nejakej staršej publikácie," dodáva na vysvetlenie. Dodnes sa podľa starostu na obec nikto neobrátil s tým, že by mal k textu výhrady.
Spomienka na Biľaka
Na druhej strane tabule sú základné informácie o pamätnej izbe, v ktorej sa možno o Krvavej nedeli dozvedieť viac. V texte sa píše, že exponáty dodal aj bývalý riaditeľ Múzea SNP "súdruh Tóth". Izbu v januári 1963 slávnostne otvoril súdruh Vasiľ Biľak. "Bola slávnostným miestom, kde žiaci často skladali pioniersky sľub".
Samostatné miesto je na tabuli venované pamiatke bývalého miestneho kňaza Rudolfa Kluchu. Počas Krvavej nedele sa zaslúžil o záchranu skupiny zhruba 300 ľudí pred istou smrťou.
Povstalci mali vydržať 14 dní, nacistom vzdorovali dva mesiace. Ako prebiehalo SNP Čítajte Obľúbený farár bol známy aj tým, že sa napriek nevôli vedenia cirkvi netajil láskou k miestnej učiteľke, s ktorou mal napokon troch synov. V Kľaku pôsobil až do roku 1984, pochovaný je na miestnom cintoríne.
Pamätník v Kľaku spravuje obec. Stará sa aj o ďalšie pietne miestna, ktoré pod ňu patria, vrátane pamätnej izby a hrobov partizánov.
V roku 2020 dostala na obnovu hlavného pamätníka 20-tisíc eur z rezervy vtedajšieho premiéra z OĽaNO Igora Matoviča. Opravila za ne murované oplotenie. Dnes rekonštruuje pamätnú izbu. Príspevok 10-tisíc eur poskytlo ministerstvo obrany.
Čo hovoria historici
Informácie v iných jazykoch pri pamätníku v Kľaku nie sú žiadne. Starosta Haring hovorí, že chceli zabezpečiť aj informačnú tabuľu s textom v angličtine, nemajú však na to ľudí ani peniaze.
“Do značnej miery ignoruje vývoj slovenskej, ale aj zahraničnej historiografie od Nežnej revolúcie po súčasnosť.
„
V Ostrom Grúni, ktorý leží len o tri kilometre nižšie, sa to dalo. Osadené sú tam dve tabule. Na jednej sú základné údaje o Krvavej nedeli, na druhej o Slovenskom národnom povstaní. V slovenčine, aj angličtine. Zmienka o komunistoch tam nie je žiadna.
Historik SAV Martin Posch považuje prezentáciu pamätníka v Kľaku za pomerne nešťastnú. "Do značnej miery ignoruje vývoj slovenskej, ale aj zahraničnej historiografie od Nežnej revolúcie po súčasnosť," hovorí.
Tabuľu by však neodstraňoval. Dala by sa využiť ako vzdelávacia pomôcka, ktorá ukazuje, ako boli udalosti interpretované v čase komunistickej totality.
Na miesto však podľa Poscha patrí aj aktualizovaná tabuľa, ktorá by reflektovala súčasný stav výskumu. Text by mal byť odkonzultovaný odborníkmi na danú tému, ľudia z Historického ústavu SAV či Vojenského historického ústavu to robia bežne, dodáva.
Odborníci by pomohli
Obec by si mala dávať pozor, aké informácie v rámci osvety poskytuje, hovorí aj historik Marek Syrný z Univerzity Mateja Bella v Banskej Bystrici. "Informácia o pamätnej izbe je tam uvedená asi tak, ako to vtedy zaznamenal miestny kronikár."
Biľak, jeden z autorov pozývacieho listu, ktorý mal legalizovať sovietsku okupáciu Československa v roku 1968, podľa historika rozhodne nepatrí k osobnostiam, ktoré si treba pripomínať inak, ako prevažne negatívne. Aj Syrný si myslí, že text mala dať obec skontrolovať niektorej z historických inštitúcií.
Čítanie zo zvodiek CIA: Najväčšiu katastrofu americké tajné služby zažili na Slovensku Čítajte Zmienku o tom, že pamätník bol rozšírený v rámci Akcie Z, za problematickú nepovažuje.
Obec tým zrejme chcela zdôrazniť, že ho budovali jej občania počas voľna a zadarmo. Konštatovanie, že v pamätnej izbe pionieri často skladali sľub, chápe Syrný ako zvýraznenie dobového významu miesta.
Žiaden z oslovených odborníkov si však nemyslí, že by pomohlo, ak by zodpovednosť za prezentáciu udalostí na podobných miestach prešla na štát. "Nevieme, akým smerom sa môže štát uberať v budúcnosti. Jednotný výklad dejinných udalostí sme tu mali v rokoch 1939 až 1945, a potom 1948 až 1989," hovorí Posch.
Od hrádze po spoluprácu
V Ostrom Grúni a Kľaku mal v januári 2017 pamätné prejavy vtedajší aj súčasný premiér Robert Fico zo Smeru. Bolo to v čase, keď vládu Smeru s SNS a Mostom-Híd nazval hrádzou proti extrémizmu.
Ostrý Grúň a Kľak
- obce ležia v pohorí Vtáčnik nad Žarnovicou, neďaleko Žiaru nad Hronom,
- vedie k nim cesta, ktorá sa v Kľaku končí,
- prístup je možný aj v smere od Partizánskeho,
- lokalitu návštevníci využívajú najmä na rekreáciu a turistiku.
Počas osláv 72. výročia Krvavej nedele Fico upozorňoval na nebezpečenstvo návratu fašizmu cez ĽSNS Mariána Kotlebu.
„Niektorí hovoria, že na Slovensku sa nám plazí fašizmus. On sa neplazí, on tu je," vyhlásil Fico. Pozastavil sa nad tým, že v Ostrom Grúni vo voľbách 2016 Kotleba získal takmer 17 percent a v Kľaku skoro šesť percent hlasov.
Neskôr sa Fico s extrémistami začal zbližovať. S lídrom odídencov z ĽSNS Milanom Uhríkom, ktorý založil stranu Republika, v roku 2022 spolupracoval pri organizovaní referenda o demisii vlády.
"Zmenu docielime len spoločne, kultivovanou a konštruktívnou opozičnou spoluprácou," hovoril Uhrík na spoločnom videu. Pred voľbami 2023 Fico priamo oslovoval už aj prívržencov extrémistického spektra.
